Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201875
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716201875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Štátny fond
rozvoja bývania, so sídlom Lamačská 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, proti žalovaným: v 1/ rade Z. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, S., v 2/ rade Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, S.,
v konaní o zaplatenie 12.100,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 11C/13/2016-110 zo dňa 17.01.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Martin č. k. 11C/13/2016-131 zo dňa 10.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a v 2/ rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, II. žalovaným 1/ a
2/ priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. 497 Obchodného zákonníka, čl. 2 písm. c) Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 52 ods. 1, 2,
3 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka,
§ 101 Občianskeho zákonníka, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 110 ods. 1 veta druhá
Občianskehozákonníka.Smernicujenevyhnutnépodľanázorusúduvyužívaťakointerpretačnépravidlo
k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Na spotrebiteľské

zmluvy sa primerane použijú ustanovenia § 52 až 60 Občianskeho zákonníka. Týmto sa podľa názoru
súdu uzavretá zmluva dostala do režimu zmluvy typovej a následne do režimu zmluvy spotrebiteľskej
s poskytnutím ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Žalobca je štátnym fondom, a teda
právnickou osobou. Žalovaní sú fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Uzavretá zmluva spĺňa atribúty
zmluvyspotrebiteľskej,zmluvuuzatváradodávateľaspotrebiteľ,obsahzmluvyjevopreddanýveriteľom,
tento dlžník zrejme nedojednáva individuálne. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba
vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa

mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov
ako Občianskeho zákonníka možno považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo
ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju
označiť ako druh zmluvy na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Vzhľadom k uvedenému súd neprijalargumentáciu žalobcu o tom, že predmetný zmluvný vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Aj keď
žalobca nie je dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na charaktere zmluvného
vzťahu súd trvá, a to s poukazom na cˇl. 2 smernice. Príkladom osoby s verejnou formou vlastníctva

spĺňajúcou definíciu dodávateľa podľa tejto smernice je napríklad žalobca. Súd nespochybňuje aplikáciu
Obchodného zákonníka na vznik uzavretej zmluvy o úvere, avšak pre celkové posúdenie právneho
vzťahu je potrebné použiť aj ustanovenia spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka. Tým pádom súd v zmysle ust. § 52 ods. 2 veta posledná Občianskeho
zákonníka použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi

žalobcom a žalovanými, predovšetkým na účinky odstúpenia od zmluvy na trvanie premlčacej lehoty.
Žalobca využil svoje právo a dňa 21.07.2009 odstúpil od uzavretej zmluvy o úvere, v dôsledku čoho
sa táto zmluva od začiatku zrušila, keďže v nej nebolo dohodnuté inak, a jej účastníci sú povinní si
vydať vzájomné plnenie. Žalovaní teda boli povinní vrátiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru. Z
histórie pohybov na úverovom účte žalovaných vyplýva, že ku dňu odstúpenia od uzavretej zmluvy o
úvere žalovaní uhradili žalobcovi spolu sumu vo výške 3.402,76 eur (52 x 59,82 eur + 4 x 73,03 eur).

Nezaplatená časť istiny poskytnutého úveru teda k tomuto dňu predstavovala sumu vo výške 11.534,50
eur (14.937,26 eur - 3.402,76 eur). Premlčacia lehota, v ktorej sa toto právo premlčí, začala plynúť dňom
odstúpenia od zmluvy a bola dvojročná v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka. V rámci dohody o
splátkach zo dňa 04.09.2009 žalovaní uznali časť svojho vyššie uvedeného dlhu vo výške 605,15 eur.
Len vo vzťahu k tejto časti dlhu začala plynúť nová desaťročná premlčacia lehota. Z histórie pohybov na

úverovom účte žalovaných vyplýva, že od 04.09.2009 do 05.11.2012 žalovaní uhradili žalobcovi spolu
sumu vo výške 1.052,00 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní žalobcovi uhradili uznanú časť svojho
dlhu. Zvyšok dlhu naďalej predstavoval sumu vo výške 10.482,50 eur (11.534,50 eur - 1.052,- eur). V
rámci dohody o splátkach zo dňa 05.11.2012 len žalovaný 1/ (ako to vyplýva z označenia dlžníka v jej
záhlavíazpodpisunanej)uznalčasťsvojhodlhuvovýške1.974,06eur.Ajvtomtoprípadelenvovzťahu

k tejto časti dlhu začala plynúť nová desaťročná premlčacia lehota. Z histórie pohybov na úverovom
účte žalovaných vyplýva, že od 04.12.2012 žalovaný 1/ (príp. žalovaní) uhradil žalobcovi spolu sumu
vo výške 2.140,27 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní žalobcovi uhradili aj túto uznanú časť svojho
dlhu. Zvyšok dlhu naďalej predstavuje sumu vo výške 8.342,23 eur (10.482,50 eur - 2.140,27 eur). Ako
bolo vyššie uvedené premlčacia lehota k tejto nezaplatenej časti istiny poskytnutého úveru je dvojročná

a začala plynúť dňom odstúpenia od uzavretej zmluvy o úvere, čiže odo dňa 21.07.2009. Táto lehota
teda uplynula dňa 21.07.2011. Nárok na vrátenie nezaplatenej časti istiny poskytnutého úveru je teda
premlčaný a súd ho nemôže priznať. Vzhľadom na uvedené odstúpenie od zmluvy a s ním spojené
dôsledky (zrušenie zmluvy a vrátenie si poskytnutých plnení) je uplatnený nárok prevyšujúci istinu úveru
nedôvodný. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že vo veci mali plný úspech

žalovaní, súd im priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3.Vočicitovanémurozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Odôvodňujehoust.§365ods.1
písm.h)CSP.Žalobcanesúhlasísprávnymnázoromsúdu,ktorýnapriektomu,ženespochybnilaplikáciu
Obchodného zákonníka na vznik zmluvy o poskytnutie podpory vo formy úveru, má za to, že na celkové

posúdenie právneho vzťahu je potrebné použiť aj ustanovenia spotrebiteľského práva, vrátane ust. §
52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Poukazuje na ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Z
dikcietohtozákonnéhokogentnéhoustanovenia,ktorémáprednosťpredzmluvnouúpravou,vyplýva,že
vymenované záväzkové vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov.
Ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa §

497 Obchodného zákonníka. To znamená, že na ustanovenia zmluvy o úvere sa vzťahujú právne normy
Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Ust. § 261 ods. 6, ako i ust. § 263 Obchodného zákonníka pôsobia ako ius cogens, teda aplikáciu týchto
ustanovení zmluvné strany v ich právnom vzťahu nemôžu vylúčiť. Zmluvné strany žiadnou interpretáciou
nemôžu eliminovať použitie všeobecných ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch v ich

záväzkových vzťahoch. Na podporu svojho tvrdenia poukazuje žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu
SR 5Cdo 120/2010 z 29.03.2012. Žalobca ďalej poukazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv.
Postavenie žalobcu upravuje § 2 ods. 1 Zákona o štátnom fonde rozvoja bývania. ŠFRB je účelovým
fondom,ktorýbolzriadenýnaplnenieosobitnýchúlohštátu.Žalobcanespĺňapojmovéznakypodnikania.
Účelom činnosti žalobcu nie je dosahovanie zisku. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 4 ods. 1,

3 Zákona o ŠFRB. Z uvedeného vyplýva, že činnosť, ktorú žalobca vykonáva, nemožno kvalifikovať
ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky.
Žalobca nespĺňa pojmové znaky dodávateľa. Zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom
a žalovanými nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejtočasti poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov. Tiež poukazuje na návrh novely zákona
č. 150/2013 Z. z. o ŠFRB. Žalobca sa tiež nestotožňuje s argumentáciou o vzniku bezdôvodného
obohatenia v dôsledku odstúpenia od zmluvy ani s názorom o aplikácii 2-ročnej premlčacej lehoty

podľa Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku, pri odstúpení od
zmluvy v obchodných vzťahoch nastávajú účinky až momentom odstúpenia. Plnenie poskytnuté pred
zrušenímzmluvyniejeplnenímzneplatnejzmluvy,pretonausporiadanievzájomnýchnárokovnemožno
použiť úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obchodný

zákonník obsahuje samostatnú úpravu uvedených inštitútov. Keďže úprava premlčania v Obchodnom
zákonníku je upravená komplexne, znamená to, že aj na premlčanie v obchodnoprávnych vzťahoch sa
použijepremlčanieupravenévObchodnomzákonníku.Ničnatomnemeníanito,žeObčianskyzákonník
ustanovuje osobitnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože premlčanie a
bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a je potrebné osobitne pristupovať k právnej úprave
bezdôvodného obohatenia obsiahnutého v Občianskom zákonníku a osobitne k právnej úprave inštitútu

premlčania, ktorý ako celok pre obchodné vzťahy upravuje výlučne Obchodný zákonník. Znamená to
teda, že na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať 4-ročnú premlčaciu lehotu podľa
§ 397 Obchodného zákonníka. Uvedený právny názor potvrdzuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 593/2015. Žalobca poukazuje na uzatvorenie dohody o splátkach zo dňa 05.11.2012,
ktorou sa žalovaný v 1/ rade zaviazal splatiť dlh na omeškaných splátkach k 30.09.2012 vo výške

1.974,06 eur od 21.11.2012 do 15.03.2014 v splátkach po 119,64 eur a naďalej platiť pravidelnú
mesačnú splátku vo výške 59,82 eur podľa úverovej zmluvy. Dohoda o splátkach zaväzovala k plneniu
aj žalovanú v 2/ rade ako solidárneho dlžníka. Po úhrade všetkých dlžných splátok a riadnom splácaní
mesačnej splátky úveru žalobca mal pristúpiť k stornovaniu odstúpenia od úverovej zmluvy a žalovaní
mali byť vrátení do riadneho splátkového režimu. Žalovaní plnili žalobcovi vkladmi na splátkový účet,

avšak nedodržiavali dohodnutú výšku celkovej splátky. Žalovaní realizovali vklady na splátkový účet
žalobcu aj po zaslaní listu zo dňa 07.07.2014, ktorým žalobca oznámil žalovaným zánik dohody o
splátkach. Poslednou úhradou žalovaných bol vklad na splátkový účet dňa 19.01.2006. Ust. § 323 ods.
1 Obchodného zákonníka ustanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok určitý, t.
j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje. Možno

ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho
zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojím dôvodom aj výškou. Z dikcie prvej vety
odsek1savšakniekedyvyvodzuje,žebymalbyťuznanýčodovýšky.Pokiaľjevšakzáväzokdostatočne
identifikovaný inými vlastnosťami než výškou, potom ak nie je rozsah uznania nijako obmedzený, možno
vyvodiť, že bol uznaný v celom rozsahu aj bez toho, že by bola uvedená jeho výška. Podľa § 407 ods. 1

Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová 4-ročná premlčacia doba od
toho uznania. Žalobca má za to, že uzatvorením dohody o splátkach zo dňa 05.11.2012 došlo zo strany
žalovaného1/kuznaniujednakdlhunaomeškanýchsplátkach,aleajkuznaniucelkovéhodlhu.Uznanie
záväzku zo strany žalovaného v 1/ rade je skutočnosťou, ktorá spôsobuje pretrhnutie premlčacej doby.
Dôsledkom pretrhnutia premlčacej doby je, že začne plynúť nová 4-ročná premlčacia doba od tohto

uznania. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uvádzajú, že sa stotožňujú s rozsudkom okresného súdu
v celom rozsahu a majú za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil vec, rozsudok riadne

odôvodnil, pričom sa vysporiadal s každou námietkou. Žalovaní 1/, 2/ popierajú skutkové vyjadrenia
žalobcu. Žalobca neosvedčil žiadnymi skutočnosťami ani dôkazmi nesprávne právne posúdenie veci,
ktoré vytýka okresnému súdu. Neuviedol žiadne nové skutkové tvrdenia, nenavrhol žiadne prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej
inštancie. Žalovaní 1/, 2/ majú za to, že napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ust.

§ 479 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom tento právny režim určil vo svojej formulárovej zmluve
oprávnený, v žiadnom prípade nemožno vylúčiť aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na predmetný vzťah. Súd je povinný preskúmať zmluvu,
z ktorej sa uplatňuje predmetný nárok, a to s prihliadnutím na únijné právo a rozsiahlu judikatúru v
neprospech žalobcu. Poukazujú na to, že zmluva bola žiadateľom predložená ako zmluva formulárová,

štandardizovaná, predtlačená, ktorej obsah nemohol žiadateľ žiadnym spôsobom ovplyvniť a musel
zmluvu podpísať jedným podpisom ako celok. Už pri podpise zmluvy išlo o nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Je nespochybniteľné, že do zmluvy boli včlenené neprijateľné
podmienky, a to sankcie. Žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie ním tvrdeného zostatku úveru, t.j. istiny 12.100,85 eur, aktuálne nesplatených úrokov 1.480,46 eur. Nevznikol mu nárok na ním
tvrdenú zmluvnú pokutu 1.358,13 eur. Súd prvej inštancie konal v súlade s princípom právnej istoty
a jednoty rozhodovania, pričom prihliadol na Ústavu Slovenskej republiky, ako aj Smernicu Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti
poukazujú na rozsudok Krajského súdu v Prešove, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
402/2013 z 19.06.2013. Žalovaní podali námietku premlčania. Nárok žalobcu je tak premlčaný v zmysle
Občianskeho zákonníka, kde je premlčacia lehota 3 roky, ako aj v zmysle Obchodného zákonníka,
kde je premlčacia lehota 4 roky. Žalobca riadne odstúpil od zmluvy dňa 21.07.2009 a premlčacia doba

začala plynúť. Súd prvej inštancie prihliadol na premlčanie na námietku i z úradnej moci. Žalobca sa
voči žalovaným 1/, 2/ domáhal dňa 26.08.2009 zaplatenia sumy 605,15 eur odo dňa uzatvorenia dohody
o splátkach, a to v lehote od 15.09.2009 do 15.12.2009. Žalobca voči odporcovi 1/ sa domáhal dňa
19.10.2012 zaplatenia sumy 1.974,06 eur odo dňa uzatvorenia dohody o splátkach od 05.11.2012, a
to v lehote od 25.11.2012 do 15.03.2014. Poukazujú na to, že pokiaľ ide o dohodu o splátkach zo dňa
05.11.2012, žalovaný 1/ nepodpísal túto prílohu, z čoho je zrejmé, že je neplatná, a to i so zreteľom na

celkovú sumu obsiahnutú v prílohe, ktorá je 2.033,88 eur a nebola dohodnutá ako dlh voči veriteľovi v
predmetnej dohode o splátkach. Žiadajú, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ udáva, že sa nestotožňuje s ich tvrdeniami.
Žalobcaopakujesvojuargumentáciuuvedenúvodvolaní,keďpoukazujenaprávnepostavenieŠtátneho

fondu rozvoja bývania tak, ako vyplýva z osobitného zákona. Žalobca tiež poukazuje na ustanovenia
zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru nie
je spotrebiteľskou zmluvou, preto je argumentácia žalovaných únijným spotrebiteľským právom v ich
písomnom vyjadrení k odvolaniu irelevantná. Zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená podľa
zákona č. 124/1996 Z. z. o ŠFRB, z ktorého vyplýva, že na základe rozhodnutia fondu, ktorým žiadosť

o poskytnutie podpory schválil, uzavrie so žiadateľom zmluvu. V § 12 ods. 2 citovaného zákona sú
presne vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať každá zmluva uzatváraná žalobcom za účelom
poskytnutia podpory. Ani samotný žalobca do určitej miery nedokáže ovplyvniť podstatný obsah zmluvy
vymedzený zákonnými ustanoveniami. Preto nemožno prijať záver o tom, že zmluva je predtlačenou
zmluvou alebo formulárovou zmluvou. Tvrdenie žalovaných ohľadom neplatnosti dohody o splátkach

zo dňa 05.11.2012 z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade nepodpísal prílohu predmetnej dohody, neobstojí.
Podpis ako jedna zo základných náležitostí písomného právneho úkonu identifikuje konajúcu osobu a
súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Na žiadosť žalovaného v 1/ rade v snahe vyhnúť sa dražbe
nehnuteľnostižalobcazaslalnaadresutrvaléhobydliskažalovanéhov1/radedohoduv3vyhotoveniach
spolu so sprievodným listom, v ktorom žalovaného v 1/ rade poučil, že po podpise 2 rovnopisy dohody

zašle späť na adresu veriteľa. Žalovaný v 1/ rade si prečítal dohodu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
je splátkový kalendár ako príloha č. 1 a svojím podpisom na dohode potvrdil, že si jej obsah prečítal a
uzatvoril ju vážne, zrozumiteľne, určite a nie za nápadné nevýhodných podmienok a v tiesni. Podpísané
2 vyhotovenia dohody žalovaný v 1/ rade zaslal poštou žalobcovi späť. Žalovaný v 1/ rade uzavretím
dohodyuznalsvojdlhvočižalobcovinaomeškanýchsplátkach,ktorýbolk30.09.2012vovýške1.974,06

eur a zaviazal sa ho zaplatiť v splátkach od 21.11.2012 do 15.03.2012. Uznal aj celkový dlh, nakoľko sa
v čl. 1 písm. b) dohody zaviazal popri dlžných splátkach platiť aj pravidelnú mesačnú splátku vo výške
59,82 eur. Akceptoval svoju povinnosť dodržiavať splátkový kalendár, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto dohody
a je jej neoddeliteľnou súčasťou. Dohoda o splátkach spolu s jej prílohou tvoria 1 uzavretý celok. Žalobca
má za to, že celá argumentácia žalovaných v 1/ a v 2/ rade je účelová v snahe odvrátiť pozornosť od

pravého dôvodu súdneho konania - neplnenie si zmluvných povinností žalovanými.

6. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu sčasti opakujú argumentáciu vyjadrenú vo vyjadrení k
odvolaniu. Podľa ich názoru na zmluvu je potrebné bez akýchkoľvek pochybností aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva, nemožno im odňať postavenie spotrebiteľa. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu,

že ani samotný žalobca do určitej miery nedokáže ovplyvniť podstatný obsah zmluvy, ide o tvrdenie
účelové a bez právneho dôvodu. Štát a jeho verejné inštitúcie sú vykonávatelia práv a povinností
občanov Slovenskej republiky, sú povinní zachovávať práva a povinnosti vyplývajúce z Ústavy SR,
únijného práva a dbať na ich dodržiavanie a nevytvárať protiprávny stav. Obsah predmetnej zmluvy
bol výlučne v právomoci žalobcu a žalovaní nemali možnosť zmluvu ani pripomienkovať, ani ovplyvniť

jej obsah. Je zarážajúce, že samotný žalobca rozporuje zmluvu, ktorú predložil žalovaným 1/, 2/,
pričom je neospravedlniteľný fakt, že rovnaký typ zmluvy predložil tisícom občanov v Slovenskej
republike. Žalobca žaluje pohľadávku bez právneho dôvodu a vo výške, ktorou žiada, aby mu súd
priznal bezdôvodné obohatenie. Pohľadávku žalobcu nemožno uznať čo dôvodu ani do výšky. Záväzokdlžníka, ako opísal žalobca v odvolaní, nebol určitý s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka.
Poukazujú na to, že ku dňu 19.01.2016 zaplatili splátky vo výške celkom 6.894,11 eur. Žalobca sa
domáha svojou žalobou po 12-tich rokoch splácania úveru žalovanými pohľadávky vo výške 14.939,44

eur, čo by matematicky znamenalo, že žalovaní nezaplatili ani jednu splátku za obdobie 12 rokov. Dňa
21.07.2009 žalobca odstúpil od zmluvy. Dňa 05.11.2012 so žalovanými uzavrel dohodu o splátkach,
ktorejpredmetombolouznaniedlhuvovýške1.974,06eur.Dňa07.07.2014oznámilžalovaným,žedošlo
k zániku dohody o splátkach, pričom žalovaní 1/, 2/ zaplatili podľa dohody 1.974,06 eur a celkom zaplatili
sumu 2.240,27 eur, pričom došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu vo výške 226,21 eur.

Nárok žalobcu je premlčaný tak v zmysle Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu na základe odvolania
žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok
okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny, okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie (§
387 ods. 2 CSP), pričom nie je žiadúce, aby opakoval tam uvedené právne závery.

9. Odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné.

10. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca so žalovaným 1/ uzatvoril dňa 26.05.2003 zmluvu o
poskytnutí podpory vo forme úveru, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 14.937,26 eur s dobou
splatnosti 30 rokov. K zmluve dodatkom č. 1 pristúpila z dôvodu uzatvorenia manželstva žalovaná 2/ ako

dlžníčka. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali úver splácať v 359 splátkach po 59,82 eur. Z dôvodu nesplácania
úveru žalobca listom zo dňa 21.07.2009 od zmluvy odstúpil, a to z dôvodu opakovaného porušovania
povinností zo strany žalovaných.

11. V osobitných a záverečných ustanoveniach zmluvy (článok XII. bod 12.3.) si účastníci dohodli, že

práva a povinnosti účastníkov sa riadia predovšetkým zákonom 124/1996 Z. z. a ostatnými právnymi
predpismi upravujúcimi vzťahy k ŠFRB, vzájomné vzťahy sa riadia aj ostatnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi, najmä Občianskym zákonníkom.

12. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu a zároveň konštatujúc, že

poskytnutý úver nemá charakter spotrebiteľského úveru, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom
na spotrebiteľských charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj
Ústavný súd SR v uznesení pod sp.zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval,
že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny

obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedochádza k porušeniu ústavných práv veriteľa.

13.NovelaObčianskehozákonníkavykonanázákonomč.102/2014Z.z.definitívnenormatívnevyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo

prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

14. Nemožno sa stotožniť s odvolacom námietkou žalobcu, že nespĺňa definičné znaky dodávateľa v
zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.16. Pri výklade tohto ustanovenia je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu úpravy ochrany spotrebiteľa
a vykladať toto ustanovenie eurokonformne v súlade s čl. 2 písm. c) Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Postavenie dodávateľa

nemožno stotožňovať s vymedzením podnikania v zmysle úpravy Obchodného zákonníka. Vychádzajúc
z ustanovení zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, žalobca je samostatnou
právnickou osobou zriadenou uvedeným zákonom. V § 3 citovaného zákona sú vymedzené zdroje
tohto fondu, ktorými sú okrem iného aj splátky úrokov poskytnutých z fondu, sankcie za porušenie
zmluvných podmienok, ako aj úroky z prostriedkov fondu uložených v banke. Z uvedeného vyplýva, že

ide o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom. Charakter jeho činnosti
je potom obchodný a je možné aj žalobcu subsumovať pod dodávateľa, ako ho vymedzuje ust. § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka.

17. Nie je sporné, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade spĺňajú definíciu spotrebiteľov v zmysle ust. § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

18. Samotní účastníci už pri uzatvorení zmluvy predpokladali aplikáciu Občianskeho zákonníka na
vzniknutý záväzkový vzťah, čo deklarovali aj v záverečných ustanoveniach. Tu treba zobrať do úvahy
aj ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Potom je správna úvaha súdu prvej inštancie, že v otázke premlčania je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka a trojročnú premlčaciu dobu tak, ako vyplýva z ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníka.

20. Žalobca doručil žalovaným v 1/ a v 2/ rade odstúpenie od úverovej zmluvy dňom 30.07.2009, čím
došlo k zosplatneniu celého dlhu a najneskôr nasledujúci deň po doručení odstúpenia, t. j. 31.07.2009
sa stal splatným dlh žalobcu. Od tohto dňa sa mohol žalobca domáhať svojho zákonného nároku na
súde a od tohto dňa mu začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 31.07.2012. Žaloba

bola podaná na súde 19.02.2016, teda po uplynutí premlčacej doby.

21. V tomto smere sa odvolací súd nestotožňuje s čiastkovým záverom súdu prvej inštancie o aplikácii
dvojročnej premlčacej doby (bezdôvodné obohatenie) na daný záväzkovo-právny vzťah. Nič to však
nemení na vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Ako to už odvolací súd vyššie konštatoval, medzi

účastníkmi bola uzatvorená platná úverová zmluva, ktorá má charakter absolútneho obchodnoprávneho
vzťahu a spravuje sa ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník možno
aplikovaťibavprípade,akjetoprespotrebiteľavýhodnejšie.Predčasnézosplatenieúveruvšakupravuje
špeciálne ustanovenie Obchodného zákonníka o úverovej zmluve, a to ust. § 506, obdobné ustanovenie
OZ nemá.

22. V zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

23. Toto ustanovenie tak obsahuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave odstúpenia
a je ho potrebné aplikovať aj na spotrebiteľský vzťah. Odstúpením od zmluvy sa teda zmluva nezrušila
od začiatku a využitím tohto inštitútu veriteľovi vznikol nárok na vrátenie zostatku nesplateného úveru
spolu s úrokmi.

24. Možno teda konštatovať, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie nesplatenej časti úveru spolu s
úrokmi. Tento nárok si však uplatnil až po uplynutí premlčacej doby a na základe vznesenej námietky
premlčania súd nemohol toto právo žalobcovi ako veriteľovi priznať.

25. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd posúdil správne aj dohody o splátkach uzatvorené medzi

žalobcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade dňa 04.09.2009. Správne okresný súd vyhodnotil, že uznávací
prejav žalovaných 1/, 2/ je tu len čo do sumy 605,15 eur, a pokiaľ ide o dohodu o splátkach uzatvorenú
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade dňa 05.11.2012, rovnako možno konštatovať uznávací prejav lenčo do sumy 1.974,06 eur. Len vo vzťahu k uvedeným častiam dlhu mohla začať plynúť nová premlčacia
doba. Uznané časti dlhu však boli zo strany žalovaných 1/, 2/ zaplatené.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku
o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

27. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli úspešnými účastníkmi odvolacieho konania, preto im vznikol

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

28. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)