Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117216346
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5117216346.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľa: Prof. MUDr. U. I.
CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Y. H. XXXX/XX, XXX XX A. zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou,
advokátkou so sídlom W. T. č. XXX/XX, XX XX A., proti odporcovi: Ing. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX, XXX XX A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní odporcu proti

uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/35/2017-18 zo dňa 06. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 17C/35/2017-18 zo dňa 06. 06. 2017 vo výrokoch I., II. p o t
v r d z u j e .

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 17C/35/2017-18 zo dňa 06. 06. 2017 vo výroku IV. m e n í t
a k , že u k l a d á navrhovateľovi Prof. MUDr. U. I. Csc., aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti

tohto uznesenia podal proti odporcovi Ing. Y. S. žalobu na ochranu osobnosti.

Navrhovateľ m á proti odporcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 324 ods. 1 CSP, 325 ods. 1, ods. 2 písm.

d/ CSP v spojení s § 336 ods. 1 CSP uložil odporcovi (označenému ako žalovaný) povinnosť
odstrániť z textu zverejneného na internetovej stránke www.slobodavockovani.sk a na sociálnych
sieťach , , , https://www.facebook.com
pod názvom „Fašisticko-nacistická väčšina v NR SR odmietla čo i len debatovať o zdobrovoľnení
doteraz povinného očkovania“ časť textu uvedenú vo výrokovej časti napadnutého uznesenia (výrok I.),
povinnosť po odstránení textu uvedeného vo výroku č. I. zdržať sa ďalšieho zverejňovania tohto textu

(výrok II.), priznal navrhovateľovi (označenom ako žalobca) voči odporcovi (označenom ako žalovaný)
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.) a uložil navrhovateľovi (označenému ako
žalobca) v určenej lehote podať žalobu vo veci samej (výrok IV.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom, ním
predloženýchlistinnýchdôkazovacitovanýchzákonnýchustanovenímalosvedčenévšetkypredpoklady

na nariadenie neodkladného opatrenia, predovšetkým že odporca je autorom predmetného článku
uverejneného na internetovej stránke www. slobodavockovani.sk ako aj na ďalších sociálnych sieťach
a tento svojim obsahom zasahuje do osobnostných práv navrhovateľa. Rozhodnutie o trovách konania
zdôvodnil podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a rozhodnutie o povinnosti
navrhovateľa podať žalobu vo veci samej ust. § 336 ods. 1 CSP.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a domáhal sa zrušenia
napadnutého uznesenia v plnom rozsahu. Napadnutému uzneseniu vytýkal viaceré nedostatky, ktoré
možno rozčleniť:

- na formálne nedostatky, najmä namietanú dvojznačnosť používaného slova „text“ v jeho výrokovej
časti, ktorým označuje ako článok, tak aj jeho citovanú vetu, ktorú má žalovaný odstrániť v nadväznosti
na výkon uloženej povinnosti vo výroku II., teda nie je zrejmé, či pod „zverejňovaním tohto textu“ myslí
celý článok alebo len napadnutý výrok; uvedenie polohy časti textu „na str. 5“ na webe v odôvodnení

napadnutého uznesenia je principiálne nezmyselné; neúplnosť vo výroku IV - chýba jednotka času pri
uloženej povinnosti podať žalobu,
- nedostatky smerujúce k nevykonateľnosti uznesenia, keď neuvádza žiadny konkrétny odkaz na tú
ktorú skupinu či stránku v rámci tej-ktorej menovanej sociálnej siete, kde mal byť predmetný článok
zverejnený. Nájdenie všetkých prípadných výskytov predmetného článku v menovaných sociálnych
sieťach pre neho, ktorý nie je ani vlastníkom ani správcom žiadnej z menovaných sociálnych sietí nie je

možné. Súčasne je uloženie takejto povinnosti z veľkej časti nevykonateľné (výrok I.), keďže nie je v jeho
moci upravovať čokoľvek, čoho nie je správcom ani toho, čo na sociálnu sieť nepridal. Predmetný článok
zverejnil jedine na stránke www.slobodavockovani.sk . Žalobcove
tvrdenie, že predmetný článok bol zverejnený na menovaných sociálnych sieťach je de facto
neoveriteľné a pokiaľ nebude žalobcom upresnené je nepravdivé. Súd ho nevyzval na upresnenie tohto

tvrdenia.
- námietky odvolateľa smerujúcich k meritu veci - izolované posúdenie časti textu, porušenie ústavného
práva odvolateľa na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1-4 Ústavy SR, neosvedčenia pravdivosti/
nepravdivosti definícií či faktov uvedených v článku, týmto podstatným sa súd nezaoberal, čím porušil
ustanovenie § 326 ods. 1 CSP, lebo neosvedčil zásadnú a rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie

oprávnenosti navrhnutého neodkladného opatrenia a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.
- námietky voči výroku o trovách konania. Tento označil za principiálne nespravodlivý. Poukázal na
svoje pomery - od novembra 2014 je evidovaný na úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač
o zamestnanie, od štátu nedostáva žiadne dávky, jediným jeho príjmom sú milodary od ľudí, ktoré
neprekročia oficiálne životné minimum na neho, manželku a tri deti. Nevlastní automobil, býva vo vyše

30-ročnom byte o výmere cca 60 m2 na panelákovom sídlisku Solinky. Žalobca nie je odkázaný na
úhradutrovkonania,naopakúhradatrovžalobcovimôžehozávažnýmspôsobompoškodiť.Spoukazom
naobsahpredmetnéhočlánku,konaniežalobcumápoliticképozadiepriblížiacichsavoľbáchdovyšších
územných celkov.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť, priznať mu trovy odvolacieho konania, keďže ani jeden z dôvodov v podanom odvolaní
neobstojí. Odmieta spôsob riešenia odborných otázok spôsobom prezentovaným v spornom článku,
bráni sa len osočovaniu zo strany odporcu a bezdôvodnému označovaniu „fašistom“. V návrhu
minimálne osvedčil, že bez okamžitého zásahu zo strany súdu bude naďalej neoprávnene zasahované

do jeho osobnostných práv. Neobstojí ani námietka odporcu, že ho nevyzval na odstránenie sporného
článku, resp. jeho časti, keď sám v článku doslova vyzýva žalobcu, aby ho zažaloval na súde.

5. Ďalšie vyjadrenia procesných strán (replika, duplika) už neobsahujú iné námietky dôležité pre
rozhodnutie o predmetnej veci.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§362, §359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario toto rozhodnutie podľa ust. § 387 CSP vo výrokoch I., II. ako vecne správne potvrdil a
podľa ust. § 388 CSP vo výroku IV. zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

7. Krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave civilného sporového konania, keď v rozhodnutí na
označenie procesných strán použil pojmy „navrhovateľ“, „odporca“, namiesto „žalobca“, „žalovaný", ako

sa to uvádza v prvoinštančnom rozhodnutí, dávajúc tým najavo, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol podaný pred začatím konania.8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
podstatnom rozsahu (s výnimkou ďalej zdôvodnenou zmenou výroku č. IV. napadnutého uznesenia) sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu

zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP.

9. Neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce
ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu, alebo

kým súd svojim meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.
10. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

11. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa

uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
12. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória

práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš

pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
13. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov

prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
14. V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcovi ihneď odstrániť v návrhu
citovanú časť článku zverejneného pod názvom „Fašisticko-nacistická väčšina v NR SR odmietla čo i

len debatovať o zdobrovoľnení doteraz povinného očkovania“ (ďalej len článok) na internetovej stránke
www.slobodavockovani.sk a na ďalších označených sociálnych
sieťach a zdržať sa ďalšieho zverejňovania tejto časti článku. Z obsahu podaného návrhu vyplýva vôľa
navrhovateľa domáhať sa ochrany osobnostných práv podaním žaloby na ochranu osobnosti. Tvrdené
skutkové okolnosti v návrhu v spojení s predloženým článkom odôvodňujú postup podľa § 325 ods.

2 písm. d) CSP. Odporca potvrdil, že je autorom sporného článku a tento uverejnil len na stránke
www.slobodavockovani.sk . Navrhovateľ predložil výtlačok sporného
článku z predmetnej internetovej stránky identifikovanej ako (ďalej
len stránky). Ako autor článku je uvedený Ing. Y. S. (odporca), ako kontaktná osoba v závere článku
je uvedený odporca a obsahom stránky sú aj odkazy na „naše diskusné fórum: naša stránka na

VK.com, naša skupina na VK.com, naša stránka na Google+, naša stránka na Twitteri, naša stránka na
FaceBooku“,naktorýchsaprezentujemenovanáinternetovástránkanaoznačenýchsociálnychsieťach.
V čase rozhodovania odvolacieho súdu, priamo zo stránky súd zistil, že odporca si splnil povinnosť
uloženú mu napadnutím rozhodnutím, keď priamo v texte navrhovanej úpravy bol vykonaný zásah s
citovaním napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného súd ustálil, že odporca je minimálne registrovaný

užívateľ internetovej stránky www.slobodavockovani.sk , na ktorej
vykonáva edičnú činnosť. Ako editor má možnosť úpravy článku, ktorého je autorom, resp. môže
požiadať administrátora stránky o zásah do textu, ktorého je autorom. Ďalej ako editor článku na stránke
vytvoril možnosť šíriť označené profily stránky na diskusných fórach, na ktorých sa prezentuje obsah
tejto stránky. Na vytvorených profiloch môže zverejňovať ďalšie informácie. Preto neobstojí námietka

odporcu, že mu nie je známe, kde na označených sociálnych sieťach má spornú časť textu hľadať,
resp. že na označených sociálnych sieťach neuverejnil článok. Súd mal teda osvedčené, že takýmto
spôsobom sa sporná časť textu mohla dostať aj na označené diskusné fóra, a teda aj tento spôsobpredstavuje pre navrhovateľa bezprostredne hroziacu obavu, že navrhovateľovi bude bezdôvodne
zasiahnuté do jeho osobnostných práv.
15. V záujme stabilizácie právnych pomerov účastníkov na účely ďalšieho postupu vo veci samej,

považoval krajský súd za opodstatnené nariadiť neodkladné opatrenie spôsobom formulovaným vo
výroku napadnutého uznesenia. Nariadené neodkladné opatrenie upravuje vzťahy strán do času
definitívnej súdnej ochrany danej konečným rozhodnutím vo veci samej. Na druhej strane je potrebné
poznamenať, že žalovanému v rade 1/ nariadením neodkladného opatrenia nevzniká zásadná, resp.
žiadna ujma.

16. V súvislosti s uloženou povinnosťou odporcovi vo výroku I. napadnutého uznesenia je treba doplniť,
že pokiaľ súd nestanovil lehotu na plnenie uloženej povinnosti, platí všeobecná lehota na plnenie
uloženej povinnosti zo zákona podľa ust. § 232 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, ktorá
začína plynúť od doručenia uznesenia (§238 ods. 3 veta prvá pred bodkočiarkou CSP).
17. Odvolací súd čiastočne na námietku odvolateľa a čiastočne precízovaním výroku IV. napadnutého
uznesenia podľa znenia ust. § 337 ods. 2 CSP zmenil inak vecne správny výrok, ktorým už súd prvej

inštancie uložil navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej, tak že priamo v dotknutom výroku označil
procesné strany, predmet konania vo veci samej a lehotu na podanie žaloby pre navrhovateľa - 30
dní. Súd poznamenáva, že ani na žiadosť navrhovateľa (č.l. 40) v štádiu po vyjadrení navrhovateľa k
odvolaniu si súd prvej inštancie nevšimol, že z výrokovej časti vypadlo slovo „dní“. Odvolací súd tým len
odstránil nesúlad medzi výrokovou časťou napadnutého uznesenia a jeho odôvodnením.

18. Na záver je nutné dodať, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej
a nijako ho nemôže ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti žaloby bude predmetom konania
vo veci samej. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nevyjadruje k odvolacím námietkam smerujúcim do
merita veci, keďže tieto budú v danom prípade preskúmavané súdom za predpokladu, že navrhovateľ
si splní povinnosť uloženú v neodkladnom opatrení a v určenej lehote podá na príslušnom súde

žalobu vo veci samej. Pokiaľ ide o ďalšie námietky odvolateľa, je potrebné uviesť, že judikatúra súdov
vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď (uznesenie
Ústavného súdu SR z 23.júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04), preto odvolací súd v danom procesnom
štádiu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.
19. Splnenie uloženej povinnosti podať žalobu stranou domáhajúcou sa ochrany svojich práv

(navrhovateľom) je podmienkou zachovania právnych účinkov predmetného neodkladného opatrenia.
V zmysle ust. § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola podaná v lehote.
20. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1, 2 CSP. Vzhľadom na vykonanú zmenu napadnutého uznesenia je odvolací súd povinný

rozhodnúť o náhrade trov celého konania podľa zásady úspešnosti. V prejednávanej veci navrhovateľ
podal návrh na nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, teda konanie
sa skončí právoplatnosťou rozhodnutia o tomto návrhu. Z uvedeného dôvodu je potrebné v zmysle ust.
§ 262 CSP rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania.
21. Premietnutím zásady úspechu v konaní v spojení s vykonanou zmenou napadnutého rozhodnutia

vyplýva, že navrhovateľ bol úspešný v plnom rozsahu, pretože vykonaná zmena v zásade nemohla
ovplyvniť dosiahnutý plný úspech navrhovateľa vo veci, keďže išlo len o zmenu formálnu, vykonanú
odvolacímsúdomlendoplnenímaprecízovaníminakužuloženejpovinnostinavrhovateľovinapadnutým
uznesením.
22. Pokiaľ odporca poukazoval na svoje pomery s úmyslom, aby tieto súd zohľadnil pri rozhodovaní o

trovách konania, mal si byť vedomý, že tieto tvrdenia je povinný aj preukázať. Keďže jeho tvrdenia zostali
len v rovine nepodložených tvrdení, súd na tieto nemohol pri rozhodovaní o trovách konania prihliadnuť.
23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).