Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215823
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6612215823.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 10. 02. 2015,
č. k.: 17C/132/2012-114, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol, návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca
sa žalobou domáhal vyčíslenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. spôsobenej okresným súdom v konaniach vedených na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 17C/132/2012, 17C/135/2012, 17C/139/2012, 17C/143/2012, 17C/146/2012, 17C/147/2012,
17C/150/2012,17C/151/2012, 17C/155/2012 a 17C/187/2012. Uznesením zo dňa 18. 04. 2013, č. k.:
17C/132/2012 - 24 súd spojil tieto konania do spoločného konania, ktoré je naďalej vedené pod spisovou

značkou 17 C/132/2012.

2. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody vo výške 1 250,- € (výsledná suma po spočítaní uplatňovaných majetkových škôd v každom
jednom konaní) a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 565,- € (výsledná suma po spočítaní
uplatňovaných nemajetkových ujem v každom jednom konaní).

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z.

4. Okresný súd určil termín pojednávania na deň 30. 07. 2013. Na tento sa nedostavil zástupca žalobcu
ani zástupca žalovaného, hoci predvolanie mali riadne a včas vykázané. Žalovaný sa ospravedlnil.
Žalobca dňa 29. 07. 2013 podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Poukázal na to, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR

a zároveň žiadal prerušiť konanie do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o tejto sťažnosti. Žalobca vyslovil názor, že sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.5. Súd dospel k záveru, že keďže si žalobca uplatnil zákonné právo namietať nestrannosť súdu a o jeho
námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel dôvod pre prerušenie konania a preto
jeho návrh na prerušenie konania zamietol.

6. Taktiež sa nestotožnil s názorom žalobcu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca
význam pre rozhodnutie súdu.

7. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd v jednotlivých veciach, jednotlivými výzvami musel
vyzvať rozhodcovský súd ako aj následne oprávneného na predloženie úverovej zmluvy, ktorá súdu
zaslaná nebola. Následne súd buď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, prípadne v dôsledku odvolania a zrušenia rozhodnutia poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie.

8. Súd prvej inštancie aplikoval príslušné ustanovenia zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, táto § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, §
16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 ako aj § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného
do 31. 05. 2010 a § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010.

9. Na základe citovaných ustanovení súd skúmal, či sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za
škodu. Mal za preukázané, že vo všetkých veciach boli exekučné konania začaté spísaním zápisnice
pred súdnym exekútorom v roku 2008, v roku 2009 a v roku 2010 (dňa 19.01.2010), preto aplikoval
ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05.2010. Zdôraznil, že samotné nedodržanie
lehotystanovenejvExekučnomporiadkuneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní.Exekučnýmtitulom

bol v každom z vyššie uvedených exekúcií rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a súd musel
preskúmavať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Musel skúmať, či rozhodcovská zmluva bola
uzavretá platne, čo si vyžadovalo osobitnú právnu úvahu s prihliadnutím na to, že sa týka právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania bola primeraná
náročnosti veci.

10. Dospel k záveru, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia určená na vyporiadanie sa súdu
so žiadosťou súdneho exekútora je lehota zákonná procesná, pričom vyjadruje ideálnu predstavu
zákonodarcu o lehote potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť, lehota má poriadkový charakter.
Exekučný poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie.

11. Zdôraznil, že 15 dňová lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia. Ak súd nepoverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, 15 dňová lehota neplatí.

13. Konštatoval, že nezistil nesprávny úradný postup exekučného súdu, postup exekučného súdu
bol v súlade so zákonom, lehotu, v ktorej exekučný súd rozhodol, považuje za primeranú vzhľadom

na závažnosť rozhodnutia exekučného súdu, ktorý skúmal formálnu a materiálnu vykonateľnosť
exekučného titulu.

14.Prirozhodovaníotrováchkonaniasúdaplikovalust.§142ods.1O.s.p.,zásaduúspechuúčastníkov
vo veci. V konaní úspešný žalovaný si trovy nevyčíslil (§151 ods. 1 O. s. p.) a zo spisu nevyplýva, že

by mu nejaké trovy konania vznikli, preto žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené

zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné uznesenie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovaného ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k

porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v
jeho neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu
určil sám. Namietal, že meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy ajpreto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému podal odvolanie.

16. Pokiaľ súd zamietol žalobu vo vzťahu k skutočnej škode, namietal, že v odôvodnení rozhodnutia sa
súd zaoberá len škodou, ktorá mala vzniknúť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu. Ignoroval
všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému.
V tejto časti je preto rozhodnutie nepreskúmateľné.

17. Súd taktiež nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie
veci bez „zbytočných prielohov“ zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd analyzuje okolnosti, ktoré s vecou nesúvisia, s čím
nemožno súhlasiť. Jeho práva boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty.

18. Namietal, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie,

keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

19. Namietal, že žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe podľa
§ 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153 b O. s. p.

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že zistil
porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej
ujmy žalobcovi. Namietal, že súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje okolnosti, ktoré s vecou
vôbec nesúvisia. Preto sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania si žalobca zvolil, o
podstate a rozsahu podnikateľského rizika ako jej udržiavaní kontaktu súdneho exekútora.

21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

22. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok)
a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku vo veci samej a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva, že
okresnýsúdnazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,naktoréaplikoval
správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu považuje aj odvolací súd v celom
rozsahu za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu

v spornom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v
odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP).

25. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal vyčíslenej
náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v exekučnom
konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. rozhodnutím o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne preskúmaním vecnej správnosti predloženého
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v rozpore so zákonom. Žalobca navrhol vykonať

dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Priamo v žalobe vzniesol žalobca
námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že
zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil
žalobu žalobcu žalovanému na vyjadrenie, obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenieúčastníka konania, okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p. účinného do 30.06.2016. Vyjadrenie
žalovaného k návrhu (žalobe) riadne doručil žalobcovi prostredníctvom pošty. K spisu okresného súdu
je pripojený v napadnutom rozsudku uvedený konkrétny exekučný spis - fotokópia ohľadne exekučného

konania, v ktorom mala byť žalobcovi podľa žaloby nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
spôsobená tvrdená škoda.

26. Okresný súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré sa zástupca žalobcu
nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne vykázané.

27. Okresný súd správne rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania, keď mu nevyhovel. Svoje
rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodnil, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

28. Závery okresného súdu v tomto smere sú správne. Okresný súd mal k dispozícii všetky listiny
predkladané žalobcom spolu s návrhom na prerušenie konania. Nebolo však preukázané vedenie

takého konania, ktoré by podľa názoru súdu rozhodujúceho o návrhu na prerušenie konania mohlo
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. účinného do 30.06.2016 ovplyvniť rozhodnutie súdu o náhrade
škody a nemajetkovej ujmy. K námietkam žalobcu, že napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej
Bystrici,akosúdunadriadeného,otom,čijeaktorýsudcavylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniatejto
veci, musí okresný súd prerušiť konanie vo veci samej do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti proti

porušovaniu základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, dal prvostupňový
súd dostačujúcu odpoveď. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 30 Cdo/727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne príslušného súdu
nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom sudcu
v inej veci mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že okresný súd

v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na prerušenie
konania, pretože tieto v rozhodnutí stručne, zrozumiteľne uviedol.

29. O ústavných sťažnostiach žalobcu rozhodol Ústavný súd SR v stovkách (tisíckach) rozhodnutí,
ktorými sťažnosti žalobcu odmietol, pričom zaujal principiálne názory napr. napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013

z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra
2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis
mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013, preto okresný súd dospel k správnemu názoru, že
neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. účinného do 30.06.2016,
pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu

v tejto veci.

30. O námietke zaujatosti sudcu vznesenej žalobcom rozhodol krajský súd v jednotlivých veciach.

31. V danej veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. b/ O. s. p. účinného do 30.06.2016, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže
preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich
základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo
06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.
r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých
sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh žalobcu odmietol pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

32. Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
žalobcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojímnesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.

3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici) súd s tým, že zákonného
sudcu z prejednávania a rozhodovania vecí nevylúčil.

33. Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu odvolacieho súdu. O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu vznesenej žalobcom
nadriadený súd riadne rozhodol. Nesúhlas žalobcu s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým
dôvodom na odročenie pojednávania, pretože žalobcovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci

v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/
O. s. p. účinného do 30.06.2016). Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobcovi bolo riadne doručené
aj vyjadrenie žalovaného k žalobe. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci
dokazovania.Okresnýsúdsaoboznámilsexekučnýmspisom,ktorýakodôkaznavrholvykonaťsamotný
žalobca priamo v žalobe s tým, že žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania a teda obsah

exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne známy,
pretožezexekučnéhospisuvyplýva,ževšetkyrozhodnutiaboližalobcoviriadnedoručené.Odvolacísúd
v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo
anipostupomokresnéhosúdu,ktorýnapadnutýmrozsudkomrozhodolvovecisamejprednadobudnutím

právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania.

34. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.06.20216 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinný. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

35. Odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi
konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom (od 01.07.2016
Civilným sporovým poriadkom). Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných

práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho
postupu súdu vylúčený. Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.06.2016. dáva súdu
možnosť prejednať vec aj v neprítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu. Môže tak urobiť, ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Občiansky súdny poriadok bližšie nekonkretizuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, ktorý bráni

súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka. Takýto dôležitý dôvod, pre ktorý sa účastník nemôže
zúčastniť pojednávania a žiada o jeho odročenie, sa musí vzhľadom na prekážku, ktorá mu v tom
bráni, vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom
ospravedlniteľnosti. Pritom môže ísť nielen o udalosti majúce objektívnu povahu (nezávisle od vôle
účastníka), ale aj okolnosti spôsobené samým účastníkom alebo ním inak zavinené, ak ich možno v

danej situácii najmä s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a na pomery účastníka považovať za
dôležité.

35. Podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadril ku všetkým vykonávaným

dôkazom.Občianskysúdnyporiadokupravujúcipostupsúduaúčastníkovvobčianskomsúdnomkonaní
ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak
zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov
konania (§ 115 ods. 1 O. s. p. účinného do 30.06.2016), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej 5 dní pred dňom keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie,

môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.06.2016). Možnosť
prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy vzhľadom na všetky
okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci predsúdom je neodňateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu procesného postupu, pokiaľ
zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon však bližšie nešpecifikuje, čo
treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.

Žalobca pred pojednávaním vo veci žiadal zrušiť pojednávanie, čo prvostupňový súd nepovažoval za
závažný dôvod pre odročenie pojednávania aj vzhľadom na obsah svojho odôvodnenia rozhodnutia v
časti,ktorýmzamietolnávrhnaprerušeniekonania.Pretožeodvolacísúdrozsudokajvtejtočastipotvrdil
ako správny, námietka žalobcu ohľadom odňatia konať pred súdom je neopodstatnená.

36. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci.

37. Súdna prax sa ustálila na závere, že lehota pätnásť dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 zo dňa 10.07.2013, sp. zn.
II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013).

38. Odvolací súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje
pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná
na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

39. Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru,

že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok,
je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy
riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou
zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza
k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale

len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou
rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.
zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn.
2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo
dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa

09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti M.XX.zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny
dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

40. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov

zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t. j. nesprávny úradný postup
exekučného súdu), v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení
rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto
v žiadnom prípade nespôsobuje žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.41. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu vo vzťahu k majetkovej škode, keď
namietať, že súd sa zaoberal škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti

súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na to, že nebola
preukázaná základná podmienka, a to nesprávny úradný postup, súd sa nezaoberal škodou a príčinnou
súvislosťouzrozhodnutiatoaninevyplýva.Pokiaľvzávereodvolaniažalobcanamietairelevantnéúvahy
súdu, prvostupňový súd namietané skutočnosti vôbec v rozhodnutí neriešil ani sa nimi nezaoberal.

42. Za dôvodnú nepovažoval ani námietku, že súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože
žalovaný sa k žalobe riadne vyjadril, svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil, pričom ust. §
153b O. s. p. účinného do 30.06.2016 upravuje možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie pri
splnení všetkých predpokladaných podmienok, nie však povinnosť.

43. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalobcu za

dôvodné a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1
CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

45. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).