Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205262
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116205262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnom spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.
s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: C.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX,
v konaní o zaplatenie 911,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 30.01.2017, č. k. 25C/87/2016-56, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a

žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že strany sporu dňa 18.02.2008 uzatvorili zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Strany konania zároveň uzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní na
účte, pričom žalovanému bola formou povoleného prečerpania poskytnutá suma 3.320 Eur.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný bol v nepovolenom prečerpaní vo výške 3.294,33
Eur už 28.02.2013. Žalobca v marci 2013 účtoval ako debetnú položku na účet žalovaného úroky
vo výške 44,83 Eur, mesačný poplatok za MC Gold vo výške 3,50 Eur, poplatky za osobný účet vo
výške 3,90 Eur a nezrealizovanú platbu vo výške 1,- Eur. Hoci v marci 2013 bola na účte žalovaného
uskutočnená jedna kreditná položka v sume 1.838,94 Eur, išlo len o vyrovnanie zostatku na účte
žalovanéhovrámciúčtovaniažalobcu,keďžežalobcatútosumunaďalejviedolakonedoplatoknastrane
žalovaného. Zároveň ale ako nový zostatok na účte viedol rozdiel medzi nepovoleným prečerpaním ku

dňu 28.02.2013, spolu s debetnými položkami z marca 2013 a kreditnou položkou zo dňa 15.03.2013
(3 294,33 Eur + 44,83 Eur + 3,90 Eur + 3,50 Eur + 1 Eur - 1 838,94 Eur). Išlo o sumu 1 508,62 Eur.

4. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu aj Dohodu o splátkovom kalendári uzatvorenú medzi stranami
sporu dňa 15.03.2013. Vychádzal z toho, že takúto Dohodu strany sporu uzatvoriť mohli a žiadne
zákonné ani zmluvné ustanovenie tomu nebránilo. Čo sa týka uznania dlhu, ktoré je súčasťou tejto
Dohody, v tomto súd vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal, či bolo skutočne vôľou žalovaného

takéto uznanie urobiť, pretože je len súčasťou Dohody o splátkovom kalendári a je uskutočnené na
predtlačenom tlačive žalobcu. Konanie žalobcu uzatvoriť súčasne s Dohodou o splátkovom kalendári aj
uznaniedlhu,resp.podsunúťžalovanémuto,abyzároveňsDohodouosplátkachvyhlásil,žeuznávadlh,
súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá má vplyv na ekonomické správaniea rozhodovanie spotrebiteľa a je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a s dobrými mravmi.
Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, ktorá ustálila, že pokiaľ ide o Dohodu o uzatvorení splátkového
kalendára s uznaním záväzku, jedná sa o formulárový dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako

ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania
záväzku a pristúpenie k záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Pri
posudzovaní nárokov žalobcu súd prvej inštancie nemohol od tohto úkonu (uznanie dlhu) odvodzovať
akékoľvek právne následky. Vychádzal z toho, že ak dlh žalovaného existoval už vo februári 2013,
žalobca mohol a mal nepovolený zostatok na účte žalovaného žalovať minimálne od 01.03.2013. Keďže

tak urobil až 14.03.2016, je zrejmé, že to bolo urobené viac ako po troch rokoch, a teda nárok žalobcu
považoval v celom rozsahu za premlčaný, a teda nedôvodný.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2
CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd prvej inštancie mu priznal právo na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu prvej inštancie, že Dohoda o
splátkovom kalendári a uznaní dlhu predstavuje nekalú obchodnú praktiku, ktorá odporuje požiadavke
odbornej starostlivosti a dobrým mravom považuje za nesprávne. Uviedol, že žalovaný mal vedomosť

o uznávacom úkone, čo jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že ponúknutú Dohodu dobrovoľne a
vlastnoručne podpísal a na jej základe poukazoval dohodnuté splátky. Žalobca nesúhlasil so závermi
súdu prvej inštancie, že uzatvorenie Dohody inicioval žalobca, keďže to bol práve žalovaný, ktorý oslovil
žalobcu o možnosti dohodnutia splátkového kalendára. Vôľa žalovaného uzatvoriť predmetnú Dohodu
a s ňou aj uznať dlh bola podľa žalobcu jednoznačne prejavená a preukázaná, a preto nie je daná

neplatnosť tohto úkonu. Súd prvej inštancie navyše nezdôvodnil v čom presne spočíva nekalé konanie
žalobcu a v čom konkrétne sa zhoršuje ekonomické postavenie spotrebiteľa.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1

CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkovýchzáverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

13. Podľa ust. § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje
písomná forma.

14. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej

sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

15. Odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je obchodnou zmluvou, ide o zmluvu o bežnom
účte, ktorú upravuje Obchodný zákonník v ust. § 708 a nasledujúcich. Zároveň sa však jedná o vzťahy

medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto podlieha ochrane podľa spotrebiteľského práva, ktorého
charakteristickou črtou je, že nesmie dochádzať k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa správne konštatuje, že ex offo je povinný skúmať, či
uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že popretím úveru ako absolútneho obchodu nie je stav, kedy súd aplikuje
ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval
dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych
obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali

byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy
upravené v Obchodnom zákonníku.

19. Ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je veľmi zásadne nekauzistické ustanovenie zákona
(,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho

právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa
podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa domnievať, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník
(arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, v ktorom je naň priamy odkaz; porov. dôvodovú správu k § 54 ods.
1 OZ). Ustanovenie § 54 v ods. 1 Občianskeho zákonníka v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť
úpravy neprijateľných podmienok s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať práva

alebo povinnosti odchylne od zákonnej úpravy, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa. Neplatné sú také
dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon
priznáva alebo dojednať také ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy.

20. Odvolací súd sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie stotožnil, relevantné ustanovenia súd

prvej inštancie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a cieľom
predpokladaným zákonom.

21. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva)
je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie

obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité.

22.OdvolacísúdnepopieraúverakoabsolútnyobchodanidôvodnosťaplikácieObchodnéhozákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnejúpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
Je pravda, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi
poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu,

zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.).

23. K odvolacej námietke, že žalovaný mal vedomosť o uznávacom úkone a že ponúknutú Dohodu
dobrovoľne podpísal, odvolací súd uvádza, že z ust. § 558 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak niekto
uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania

trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník,
ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo
pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len
vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania
neexistoval. Nemôže sa však brániť s námietkou premlčania.

24. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo,
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

25. Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok
čo do dôvodu a výšky. Na jeho platnosť je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia
dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, avšak samotné splnenie týchto náležitostí nerobí z právneho
úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené tiež slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou
ku vzniku práv či povinností z neho vyplývajúcich.

26. Súd prvej inštancie pri svojom závere o neplatnosti tohto právneho úkonu správne vychádzal
predovšetkým z nedostatku vôle a slobody (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) žalovaného pri podpise
predmetnej dohody, ktorý bol preukázaný zisteným skutkovým stavom.

27.Vychádzajúczoskutkovýchokolností,zaktorýchžalovanýpredmetnúdohodupodpisoval,keďnemal
vedomosť, že podpisuje aj uznanie záväzku, a že tento záväzok je premlčaný, možno prísť len k záveru,
že pri uznávacom prejave absentovala slobodná vôľa žalovaného takýto jednostranný právny úkon
urobiť. V zmysle uvedeného je preto potrebné považovať takýto právny úkon v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka za neplatný, a preto nemohol ani nastať právny následok uznania záväzku

vyplývajúci z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.

28. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje v súvislosti s ochranou spotrebiteľa, že právny vzťah, ktorý
existuje medzi žalobcom a žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento
právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

29. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na
spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade
pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá
bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne

narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej

obchodnej praktike, pretože obidve tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo
vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne
očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je preto

aj správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá
obchodná praktika je neplatná.31. Keďže nedošlo k platnému uznaniu záväzku žalovaným tým, že podpísal predmetnú dohodu,
nemožno vo vzťahu k premlčaniu aplikovať ustanovenie § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, t. j.
desaťročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie

o dôvodnosti námietky premlčania za správny, pretože ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

32. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

33. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovanému v
súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).