Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 18C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514205196
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7514205196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v spore žalobcu: BL Telecom

collection,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej14,81108Bratislava,IČO:47150513,zastúpeného:SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Š. X., T.. XX.XX.XXXX,
H. D. V. XX, XXX XX D. V., o zaplatenie 321,41 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 51,41 eur spolu s 9,00% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 17,52 eur od 18.03.2011 až do zaplatenia, s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy
11,56 eur od 18.04.2011 až do zaplatenia, s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,76 eur od
18.05.2011 až do zaplatenia a s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,57 eur od 18.06.2011 až

do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

IV. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, IČO: 42 343 828, n e m á nárok na náhradu

trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 14.03.2014 žalobu na tunajší súd, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 321,41 eur, spolu s 9,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 17,52 eur od 18.03.2011
až do zaplatenia, s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,56 eur od 18.04.2011 až do zaplatenia,
s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,76 eur od 18.05.2011 až do zaplatenia, s 9,25% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 11,57 eur od 18.06.2011 až do zaplatenia a s 9,50% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 270 eur od 18.07.2011 až do zaplatenia a na náhradu trov konania v sume 19 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku a v sume 79,06 eur titulom trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.4. Podľa ustanovenia § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Po zistení, že v tomto spotrebiteľskom spore jeho hodnota neprevyšuje sumu 1000 eur, ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporené, v súlade s

citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

6. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

7.SpoločnosťSlovakTelekom,a.s.,právnypredchodcažalobcu,uzavreladňa26.01.2011sožalovaným
Zmluvuopripojení(ďalejlen„Zmluva“).PredmetomtejtoZmluvybolaokreminéhopovinnosťžalovaného

odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú sumu. V prípade nedodržania zmluvných
povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu,
ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým,
že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku
žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať

cenu služieb. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj
záväzok,ktorémuzodpovedalzáväzokprávnehopredchodcužalobcuzabezpečiťposkytnutiezvoleného
programu služieb.

8. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby prostredníctvom faktúr a to

faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 11,56 eur splatnej dňa 17.04.2011, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu
11,57 eur splatnej dňa 17.06.2011, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 10,76 eur splatnej dňa 17.05.2011,
faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 17,52 eur splatnej dňa 17.03.2011 a faktúry č. XXXXXXXXXX na
sumu 270 eur splatnej dňa 17.07.2011. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil ani jednu z týchto faktúr.

9. Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.06.2013.

10. Podľa ustanovenia § 43 zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách (platného a účinného
v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup

k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu. Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov

zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis. Účastník môže
odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik a) oznámi zmenu zmluvných podmienok
najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje, neoznámil podstatnú zmenu
zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac
vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najneskôr

však do troch mesiacov odo dňa, kedy bol podnik podľa § 42 ods. 3 písm. e) povinnýoznámiťúčastníkovipodstatnúzmenu
zmluvných podmienok, opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o
pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami, opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej
služby v určenom čase. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane

neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci
aj z nedbanlivosti, nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, pripojí na
verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, opakovane používa
verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, opakovane porušuje

podmienky zmluvy o pripojení. Účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú
z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak
ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov
technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnikvypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie
poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť
účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným

zriadením. Výpovedná lehota je upravená vo všeobecných podmienkach a je rovnaká pre obe zmluvné
strany.

11. Podľa ustanovenia § 42 zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách, podnik má
právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil

účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom
telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak 1. jej poskytovanie
na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem
poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) , 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä

preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil
od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami.
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až
do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2.
nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až

do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej
služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach, 3. porušenia
zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode. Účastník má právo na a) uzavretie
zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) poskytnutie

verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify, c) bezplatné odstránenie
porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil, d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné
údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada, e) vrátenie pomernej časti
ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými
podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení

poskytovania služby, f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom. Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod
na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné
vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a
na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, c) poskytnúť

na žiadosť účastníka, ak je to technicky možné, službu identifikácie zlomyseľného, obťažujúceho a
výhražného volania (ďalej len „zlomyseľné volanie“), d) pri uzatvorení zmluvy o pripojení získavať
a overovať údaje všetkých účastníkov, ak sa s poskytnutím služby pridelilo telefónne číslo vrátane
účastníkov používajúcich predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu
§ 55 ods. 1 písm. b) , e)

oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve
odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najmenej jeden mesiac
vopred. Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o
pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o

vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podnik nesmie prerušiť alebo obmedziť poskytovanie univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm.
a), b) , d) a f) , ak je účastník v omeškaní so záväzkami z iných zmluvných vzťahov

s podnikom. Počas krízovej situácie a mimoriadnej situácie zabezpečuje nevyhnutné opatrenia na
prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby
podľa tohto zákona štatutárny orgán podniku podľa osobitných predpisov o bezpečnosti a o civilnej
ochrane. Podnik poskytujúci verejnú sieť, verejnú službu alebo verejnú sieť a verejnú službu je povinný
v rozsahu nevyhnutnom na zdolávanie krízovej situácie a mimoriadnej udalosti poskytovať prednostne

verejnú službu pre účastníkov zaradených do prednostných núdzových plánov; rozsah zaraďovania
účastníkov do prednostných núdzových plánov, rozsah a spôsob prednostného poskytovania verejnej
služby ustanoví vláda nariadením, b) zabezpečovať prednostnú prevádzku verejných telefónnych
automatov vrátane tiesňových volaní na postihnutom území. Účastníkom zaradeným do prednostnýchnúdzových plánov je orgán štátnej správy a samosprávy, ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných
zborov, záchranných zložiek, subjektu hospodárskej mobilizácie a účastníci, ktorých postavenie a
význam v systéme zabezpečenia za krízových situácií a mimoriadnych situácií je nezastupiteľný (ďalej

len „zaradený účastník”). Prednostné núdzové plány sú súhrn technických a organizačných opatrení,
ktoré umožňujú zaradeným účastníkom poskytovať verejnú službu aj v prípade obmedzení vzniknutých
v sieti. Podnik má právo počas krízovej situácie a mimoriadnej situácie obmedziť poskytovanie verejnej
služby účastníkom, ktorí nie sú zaradení v prednostných núdzových plánoch v rozsahu nevyhnutnom
na zabezpečenie poskytovania prednostnej verejnej služby pre účastníkov zaradených do prednostných

núdzových plánov.

12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a predložených listinných dôkazov súd žalobu
v rozsahu sumy 51,41 eur titulom dlžoby na cene poskytnutých služieb uznal za dôvodnú a zaviazal
žalovaného na jej zaplatenie v súdom určenej lehote.

13. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu,máveriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplnení,úrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákona
povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Týmto
predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., pričom podľa ustanovenia § 3 tohto
nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako zákonom ustanovená

úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
t. j. 1,25%, resp. 1,00%.
14. Žalobca sa domáhal zákonného úroku z omeškania v sadzbe platnej k prvému dňu omeškania s
úhradou každej z faktúr s t.j. dňom, nasledujúcim po dni splatnosti každej faktúry osobitne, preto súd o
počiatku plynutia úroku z omeškania rozhodol v zmysle žaloby.

15. Žalobca predložil tiež v rámci žaloby faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.07.2011, splatnú dňa
17.07.2011 na sumu 270 eur, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žiaden iný obsah
z tejto faktúry nevyplýva.

16. Podľa ustanovenia § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17. Podľa ustanovenia § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

18. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.

20. Podľa ustanovenia § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez

návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

21. Podľa ustanovenia § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia ažeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý

nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v citovaných ustanoveniach
alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

23. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

24. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ
nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

25. V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu Zmluvu o pripojení. Odkaz
na sumu zmluvnej pokuty sa nachádza v Zmluve.

26. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

27. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa ustanovenia § 35 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia

obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť
toho, komu bol právny úkon určený.

29. Vo vzťahu k úkonu, ktorým si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil, súd udáva, že za každých okolností
je vždy treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta

zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt
presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž
nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka
uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej
má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute.

Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná,
neobsahujeatedanemožnozistiť,začo,tedazaporušeniektorejpovinnosti(vzmluvebližšieneurčenej)
si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa
toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. XXXXXXXXXX (pri jej posudzovaní
z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon

podľa ustanovenia § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na
rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého - Je-li obsah právního úkonu
zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je
jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným způsobem vyjádřit) je dána obsahem
listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není-

li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev
vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.

30. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia
Zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy

upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón
cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom: Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé
pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva
obsahujúcatakúzmluvnúpodmienkujeprestranynaďalejzáväznápodľatýchistýchpodmienok,akjejej

ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje
španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti
nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká
možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov
alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho

neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá
vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah
nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať
s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by
týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní

existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná
pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž
musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ
je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Súd má vedomosť o tom,
že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú

nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon
podporenétiežjudikatúrouESD(viďajrozsudokC-618/10).Žalobcanepreukázal,žebyzmluvnápokuta
bola uzavretá individuálne a prejav, akým bola zmluvná pokuta voči žalovanému uplatnená faktúrou č.
XXXXXXXXXX je pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Nakoľko bol žalobca v konaní pomerne neúspešný a žalovanému trovy konania nevznikli,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia a žiadnej zo strán sporu nepriznal

nárok na náhradu trov konania.

33. Podaním zo dňa 07.11.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2014 Združenie - Pomoc a
ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 (ďalej len
„združenie“) oznámilo, že vstupuje do konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/231/2014,

v právnej veci BL Telecom collection, s. r. o. c/a žalovaný spotrebiteľ, ako vedľajší účastník na podporu
žalovaného a požiadalo o doručenie žaloby, jej príloh a prípadných rozhodnutí, ktoré už boli vo veci
vydané. Zároveň bola súdu doručená plná moc udelená združením advokátke, JUDr. Monike Marjanovič
zo dňa 20.02.2014, na zastupovanie združenia pred Okresným súdom Košice - okolie. Žiadne iné
podanie združenia nebolo súdu doručené.

34. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

36. V čase vstupu združenia bol účinný Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ktorý upravoval
inštitút vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľaosobitného zákona (§ 93 ods. 2 OSP) a tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník (§ 93 ods. 4 OSP). O takýto prípad išlo aj v prejednávanom spore, nakoľko vedľajší účastník
vstúpil do konania za účinnosti OSP. V priebehu konania však došlo k zmene právnej úpravy a v čase

zastaveniakonania,tedavčaseúčinnostinovéhoprocesnéhokódexu,užinštitútvedľajšiehoúčastníctva
neexistoval. CSP síce upravuje inštitút intervenienta resp. osobitného subjektu, avšak ustanovenia
týkajúce sa týchto procesných inštitútov nemožno aplikovať na daný spor a na právne postavenie
Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“.

37. Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Ako už súd uviedol, o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na ich náhradu, nakoľko bol žalobca v spore pomerne neúspešný a žalovanému trovy konania
nevznikli.Zásadnebymalotedazdruženie,niekdajšívedľajšíúčastníkvystupujúcinastranežalovaného,

nárok na náhradu trov konania, v tomto prípade nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

39. Ústavné právo každého na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), patrí aj vedľajšiemu účastníkovi.
To však neznamená, že strane, resp. subjektu sporu bude náhrada trov konania priznaná aj keď má
na ňu nárok. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že trovy konania musia spĺňať podmienku

účelnosti.

40. Zo spisu je zrejmé, že vedľajší účastník na strane žalovaného podaním doručeným súdu dňa
07.11.2014 oznámil vstup do konania a žiadal o doručenie žaloby a jej príloh. Okrem toho v tomto podaní
neuviedol ani údaje žalovaného, ktorého označil len ako „žalovaný spotrebiteľ“. Je teda nepochybné, že

v tomto čase nemal žiadne vedomosti o predmete sporu alebo o jeho stranách a zrejme len z označenia
žalobcu usúdil, že ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a teda ide o spotrebiteľskú vec.

41. Súd má teda za to, že nie je namieste priznať nárok na náhradu trov konania združeniu
vystupujúcemu ako vedľajší účastník na strane žalovaného titulom trov právneho zastúpenia za úkon

právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia), pretože v čase udelenia plnej moci advokátovi samo
združenie nevedelo, do akého sporu vstupuje a nepoznalo ani jeho strany ani ďalšie podrobnosti. Súd v
tejto veci nespochybňuje právo združenia na právne zastúpenie, iba zdôrazňuje, že v predmetnom spore
nešlo o účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva a teda nešlo o trovy konania (rovnaký právny názor zastáva aj Krajský súd v Košiciach, sp. zn.

3Co/153/2015). Z uvedeného dôvodu, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozhodnutia a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. Lehota na podanie odvolania
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov
s prílohami. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.