Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115205201
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115205201.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: J. B., rod. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. M. L., W. XXX, zastúpená Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom
S., J. D. XX, proti žalovanému: Ing. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. L., P. XXX, zastúpený JUDr.
Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom S., B. XX, o určenie vlastníckeho práva, v konaní o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/102/2015-149 zo dňa 16. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.17C/102/2015-149zodňa16.januára2017vovýrokuozamietnutí
žaloby v časti o určenie, že žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti rekreačnej chaty so

súp. č. XXX, stojacej na parc. 735/5, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom,
odbor katastrálny, Kysucké Nové Mesto, okres Kysucké Nové Mesto, obec Horný Vadičov, kat. úz. W.
F. v spoluvlastníckom podiele 3 (výrok II.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.) potvrdzuje.

V nenapadnutej časti (výrok I.) zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom podľa § 137 písm. c/ CSP, § 132 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 460 Občianskeho zákonníka určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti, a to rekreačnej chaty so súp. č. XXX, stojacej na KNC parc. č. 735/5, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, odbor katastrálny, pre okres
Kysucké Nové Mesto, obec W. F., kat. úz. W. F. v spoluvlastníckom podiele 1 (výrok I.) a žalobu v
časti o určenie, že žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti rekreačnej chaty so súp. č.
XXX, stojacej na parc. 735/5, zapísanej na lise vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom, odbor
katastrálny, Kysucké Nové Mesto, okres Kysucké Nové Mesto, obec Horný Vadičov, kat. úz. W. F. v

spoluvlastníckom podiele 3 zamietol ( výrok II.). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že
žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (výrok III.).

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobkyňasažaloboupodanoudňa25.2.2015domáhala
určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rekreačnej chaty so súp. č. 621 na parc. 735/5,
zapísanej na LV č. XXX pre obec Horný Vadičov, kat. úz. W. F., v spoluvlastníckom podiele 1 a zároveň
určenia, že žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti - rekreačnej chaty súp. č. XXX v

spoluvlastníckom podiele 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.6.2015 (č.l. 51 spisu) uviedol, že
pokiaľ ide o žalobný návrh, uznáva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 rekreačnej
chaty č. súp. XXX, ktorá je postavená na zastavanom pozemku parc. č. KNC 735/5 zastavané plochy
a nádvoria a túto skutočnosť potvrdil aj zaslaním dohody o urovnaní a zmluve o zrušení vecnéhobremena,čopotvrdzujeajsamotnážalobkyňavosvojomnávrhu.Akoväčšinovýspoluvlastníkvoveľkosti
spoluvlastníckeho podielu spolu 3 nesúhlasí s tým, aby naďalej zotrval so žalobkyňou v podielovom
spoluvlastníctve a protinávrhom žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že

podiel 1, ktorý patrí žalobkyni bol prikázaný do jeho vlastníctva za náhradu v sume 8 tisíc eur, a zároveň
súd zrušil vecné bremeno, ktoré spočíva v práve žalobkyne doživotne užívať rekreačnú chatu č. súp.
XXX a pozemky parc. č. KNC 735/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2 a KNC parc. č. 735/2
trvalé trávne porasty o výmere 2.854 m2 zapísané na LV č. XXX v kat. úz. W. F..

3. Súd samostatným uznesením č.k. 17C 102/2015-95 zo dňa 17.5.2016 vzájomný návrh žalovaného
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o zrušenie vecného bremena vylúčil na
samostatné konanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.5.2016. Predmetná vec (o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o zrušenie vecného bremena) je vedená pod sp. zn. 13C
145/2016.

4.Predmetomprejednávanejveciboluplatňovanýnárokžalobkyne,atovčastiourčenie jejvlastníckeho
práva v podiele 1 k stavbe - rekreačná chata súp. č. XXX, postavenej na KNC parc. 735/5, zapísanej v
podiele 1/1 na žalovaného, ktorý spoluvlastnícky podiel žalobkyne v priebehu konania nepopieral.

5. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že v dedičskom konaní po poručiteľovi L. G.,

zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. M. L., ul. P. XXX, bol prejednaný majetok, a to sporná záhradná
chatka na KNC parc. č. 735/2 v kat. úz. W. F., ktorú nadobudli dedičia každý v podiele 1 (1/ Ing. L. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. L., P. XXX - žalovaný, 2/ J. B., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M.
L., W. XXX - žalobkyňa, 3/ R. Y., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. L., P. XXXX, 4/ L. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. M. L., P. XXX). Samotná žalobkyňa v podiele 1 nadobudla vlastníctvo dedením

a v prospech žalobkyne svedčí titul nadobudnutia spoluvlastníckeho práva v podiele 1, ktorým je
Osvedčenieodedičstveč.30D1672/2005,Dnot276/2005vydanénotáromJUDr.AndrejomKubaščíkom
ako súdnym komisárom v Kysuckom Novom Meste dňa 13.6.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.06.2006. Žalobkyňa v konaní preukázala tvrdený právny titul nadobudnutia spoluvlastníckeho
podielu k dotknutej nehnuteľnosti, a preto súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a určil, že

žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a to rekreačnej chaty so súp. č. XXX, stojacej
na KNC parc. č. 735/5, zapísanej na LV č. XXX, vedený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, pre
okres Kysucké Nové Mesto, obec a kat. úz. W. F., v spoluvlastníckom podiele 1.

6. V časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti v podiele 3, tento návrh súd zamietol, a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na požadovanom určení (§ 137 písm. c/ CSP).

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 2 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v jednom z dvoch uplatnených nárokov, pomer úspechu

stránsporubolvdanomprípaderovnaký,nazákladečohorozhodol,žežiadnazostránnemánanáhradu
trov konania právo.

8. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby (výrok II.) a výroku o
trovách konania (výrok III.) podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Konajúci súd prvej inštancie

podľa jej názoru nesprávne právne posúdil žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že
žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Poukázala pritom na odôvodnenie uznesenia
krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/269/2016-19. Pre posúdenie veci podľa jej názoru nie je možné určiť
iba podiel jedného zo spoluvlastníkov, pretože súd je povinný konštitutívnym spôsobom určiť práva a
povinnosti v celom rozsahu spoluvlastníctva, a preto je nevyhnutné určiť aj výšku podielov každého

zo spoluvlastníkov zapísaného na LV. Určenie vlastníckych podielov spôsobom, aký aplikoval súd
prvej inštancie, bude vytvárať podklad pre následné vyporiadanie spoluvlastníctva v ďalšom konaní a
neurčením spoluvlastníckeho podielu žalovaného by sa následné vyporiadanie mohlo stať pochybným.
Nesúhlasila ani s rozhodnutím prvoinštančného súdu týkajúcim sa trov konania, keď bola toho názoru,
že v konaní mala plný úspech, nakoľko bolo určené, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej

nehnuteľnosti v podiele tak, ako to v žalobnom petite uvádzala. Aj prípadným určením, že žalovaný je
podielovým spoluvlastníkom zvyšných 3-ín, čomu súd nevyhovel, nebola v konaní neúspešná, pretože
žalovaný v žalobe v plnom rozsahu odporoval a žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. S prihliadnutím na uvedené preto žiadala odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súduprvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zároveň jej prizná nárok na náhradu
trov konania ako aj trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Poukázal na situáciu, keď zápis v katastri nehnuteľností slúži na preukázanie vlastníckeho práva a je
nesporné, že právne postavenie žalobkyne je sporné len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/4, v
ktorej časti bolo jej vlastnícke právo ohrozené. K výroku o trovách konania uviedol, že žalobkyňa, ktorá

si uplatnila dva samostatné žalobné návrhy, bola úspešná len v jednom, na základe čoho je rozhodnutie
súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým ustálil pomer úspechu strán sporu v pomere 50:50,
správne.

10. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvávala na svojej odvolacej argumentácii
a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom

rozsahu vyhovie a zároveň jej prizná nárok na náhradu trov konania ako aj trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

11. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne písomne nereagoval, výzvu prevzal právny zástupca dňa
14.07.2017.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v napadnutej časti v zmysle § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. V odvolaním nenapadnutom výroku (výrok I.) zostal rozsudok

okresného súdu nedotknutý.

13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie však považoval odvolací súd za nevyhnutné
reagovať na odvolacie námietky žalobcu formulované v podanom opravnom prostriedku.

14. Odvolací súd dáva úvodom do pozornosti, že určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c/ CSP
prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu, pričom zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej
sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá

obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami v konaní. Tieto
funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v
konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení.
Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia

sa žalobca žalobou domáha. Absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je
prvoradým dôvodom, pre ktorý žaloba nemôže obstáť. Pri zistení jeho absencie súdom je akékoľvek
ďalšie dokazovanie vo veci nadbytočné. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení musí v konaní preukázať žalobca. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bez ďalšieho rozhodne o zamietnutí žaloby.

15. Žalobkyňa v podanom odvolaní primárne namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, keď bola toho názoru, že v danom prípade preukázala naliehavý právny záujem na určení,
že žalovaný je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 3. Odvolací súd po posúdení všetkých
relevantných skutočností prejednávanej veci dospel (rovnako ako súd prvej inštancie) k záveru, že

zákonná požiadavka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade nebola
splnená.16. Právny záujem, ktorý sa žalujúca strana sporu rozhodne uplatniť pred súdom prostredníctvom
určovacej žaloby, musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý (§ 80 písm. c/
O.s.p. účinného v čase podania žaloby, resp. § 137 písm. c/ CSP). Naliehavosť právneho záujmu je

charakterizovaná (okrem iného) tým, že existuje žalovanou stranou popieraná existencia (neexistencia)
práva, teda jestvuje stav, v ktorom právo (resp. právny vzťah) je medzi stranami sporné (bližšie napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5 M Cdo/1/2010 zo dňa 31.012011).

17. Na doplnenie dôvodov, pre ktoré okresný súd zamietol časť žaloby týkajúcej sa určenia

spoluvlastníctva žalovaného pre absenciu naliehavého právneho záujmu (bližšie odsek 23 a 24
napadnutého rozsudku) odvolací súd poukazuje aj na ďalší dôvod absencie naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na danom určení, keď skutočnosť, že žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti v podiele 3/4 nie je medzi stranami sporná. Reálny nesúlad v otázke vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti v danom prípade vznikol (a naďalej pretrváva) v doposiaľ zaevidovanom
stave vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, v ktorom je ako jediný vlastník predmetnej

nehnuteľnosti vedený žalovaný. Zosúladením doposiaľ evidovaného stavu so stavom právnym,
určujúcim výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o tom, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/4, dôjde k definitívnemu vyriešeniu spornej situácie bez potreby
samostatného súdneho výroku o tom, že žalovaný zostáva spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
v podiele neprislúchajúcom žalobkyni, na ktorom určení žalobkyňa v zmysle vyššie uvedeného ani

nepreukázala svoj naliehavý právny záujem.

18. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil so žalobkyňou prezentovaným výkladom odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/269/2016-19 zo dňa 13.09.2016, na ktorom založila svoje tvrdenia
o tom, že súd je v danom prípade povinný nanovo rozhodnúť o právach a povinnostiach v celom

rozsahu spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Zmyslom uvedenej časti odôvodnenia uznesenia krajského
súdu je poukázať na potrebu prerušenia konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
do času, pokiaľ nebude ustálený okruh spoluvlastníkov a veľkosť ich spoluvlastníckych podielov.
Krajským súdom uvedené „ustálenie okruhu spoluvlastníkov“ v takomto konaní, t.j. v konaní o určenie
spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, však nemožno vykladať tak, že súd je v konaní o určenie

podielového spoluvlastníctva povinný rozhodnúť o celom vlastníctve k nehnuteľnosti nanovo, ale
uvedené treba vykladať tak, že po rozhodnutí súdu v konaní o určenie podielového spoluvlastníctva musí
vzniknúť taký stav, keby bude známy okruh všetkých spoluvlastníkov a veľkosť ich spoluvlastníckych
podielov. V danom prípade k naplneniu uvedeného dôjde zosúladením doposiaľ evidovaného stavu
zapísaného v katastri nehnuteľností so stavom vzniknutým na základe rozhodnutia súdu, podľa ktorého

žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/4. Zostávajúci podiel žalovaného v
rozsahu 3/4 nie je týmto rozhodnutím dotknutý.

19. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne vznesenú proti výroku o
nároku na náhradu trov konania. Je nesporné, že žalobkyňa sa v rámci podanej určovacej žaloby

domáhala vyhlásenia dvoch samostatných výrokov. Podľa výsledku konania, keď bola žalobkyňa vo
vzťahu k určeniu jej spoluvlastníckeho práva úspešná a vo vzťahu k určeniu spoluvlastníctva žalovaného
(na ktorom konaní nepreukázala naliehavý právny záujem) neúspešná, pristúpil súd prvej inštancie
k rozhodovaniu o trovách konania v zmysle § 255 ods. 2/ CSP. Na základe čiastočného úspechu a
čiastočného neúspechu žalobkyne v konaní rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo. Len doplňujúc, v súvislosti s právnym názorom žalobkyne ohľadne rozhodovania o
trovách konania prezentovaným v podanom odvolaní je potrebné uviesť, že v danom prípade nie je
možné pristúpiť k určeniu úspechu strán sporu inak ako spôsobom, ktorý zvolil súd prvej inštancie, t.j.
každý zo žalobných výrokov mal, bez ohľadu na spoluvlastnícky podiel v tom-ktorom výroku, pre potreby
rozhodnutia súdu o trovách konania rovnakú hodnotu procesného úspechu, resp. neúspechu, od ktorej

sa rozhodnutie o trovách konania odvíjalo.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bola žalobkyňa v odvolacom konaní plne neúspešná (jej odvolacie
námietky nespôsobili zmenu, resp. zrušenie odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie),

odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).21. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).