Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4P/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204009
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516204009.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu

o mal. I. M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, N. Y., t.č. U. č. XXX, zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov F.. M. P., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomS.XXXX/XX,N.Y.,t.č.U.č.XXX,pr.zast.JUDr.MarošomZimom,advokátom
so sídlom Vsetínska 1021/19, Stará Ľubovňa a O. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX, N. G. - N., pr.
zast. Ing. Mgr. Zuzanou Kovalčíkovou so sídlom Kpt. Jána Nálepku, Spišská Belá, v konaní o udelenie
súhlasu k zmene priezviska takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. I. M. návrhom podaným na tunajší súd žiadala, aby súd udelil za otca maloletého dieťaťa
súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej I. M. H., nar. XX.XX.XXXX na priezvisko P..

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku č. k.
6P/84/2015-58 zo dňa 30.12.2015, právoplatným dňa 31.3.2016, súd manželstvo účastníkov konania
rozviedol. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa a to I. M. H., ktorú súd na čas po rozvode manželstva

zverildoosobnejstarostlivostimatky,ktorájubudezastupovaťaspravovaťjejmajetok.Otcamal.dieťaťa
zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 300,- €, z toho 200,- € do rúk matky a 100,- € na
tvorbu úspor zasielanú na osobitný účet, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Súd upravil styk otca s mal. dcérou tak, že je oprávnený sa s ňou stýkať každú
prvú sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 12.0 0 hod. Matka mal. dieťaťa si po rozvode manželstva na
matričnom úrade v Starej Ľubovni zmenila priezvisko na svoje pôvodné, ktoré používala pred uzavretím
manželstva a to P.. Mal. I. M. počnúc mesiacom september 2016 nastúpila do materskej školy. Z dôvodu,

že mal. dieťa používa iné priezvisko ako t.č. matka, postupom času si to začne uvedomovať a tieto
nepríjemné situácie môžu vznikať tak v materskej škole, ako aj na návšteve u lekára, príp. v detskom
kolektíve. Z hľadiska vývoja mal. dieťaťa by bolo prospešné, keby malo priezvisko ako jeho matka a to
najmä teraz, keď začalo navštevovať predškolské zariadenie. Otec mal. dieťaťa po tom, čo vo februári
2015opustilspoločnúdomácnosťaodsťahovalsaksvojimrodičomdoinéhookresubolvkontaktesmal.
dieťaťom iba výnimočne. Pri poslednom osobnom stretnutí s otcom ho matka mal. dieťaťa požiadala o
podpísanie súhlasu na zmenu priezviska mal. dcéry, čo však odmietol podpísať. Keďže v danom prípade

ide o taxatívny výpočet tzv. podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinnosti,
nemožnosť dohody oboch rodičov pri zmene priezviska mal. dieťaťa spadá pod ust. Zákona o rodine,
kedy v prípade nezhody rozhodne o takomto návrhu súd. Z dôvodu, že o zmene priezviska rozhodujematričný úrad, rozhodnutie súdu nahradí prejav vôle (súhlas) na podanie žiadosti na zmenu priezviska
mal. dieťaťa.

3. Súd uznesením ECLI:SK:OSSL:2017:8516204009.2 č.k. 4P/16/2017 zo dňa 6.3.2017 ustanovil mal.
I. M. kolízneho opatrovníka ÚPSVaR v Starej Ľubovni.

4. Dňa 29.3.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie otca mal. dieťaťa v ktorom uviedol, že určiť meno a
priezvisko dieťaťu je jedným zo základných rodičovských práv. Na základe dohody rodičov bolo určené

priezviskomaloletejI.M.,atoH..Vzťahmedzimaloletouaotcomjedobrý,maloletásasotcomstretávav
rámci určeného styku. Otec prejavuje o dieťa záujem, má k nemu citový vzťah. Samotná matka v návrhu
uvádza,žeotecbolsmaloletouvkontaktelenvýnimočne.Neuvedomujesi,žetentostavspôsobilapráve
ona, keď v konaní o rozvod manželstva dosiahla minimálnu úpravu styku otca s maloletou, s ktorou otec
nesúhlasí. Je oprávnený v zmysle právoplatného rozsudku s dieťaťom sa stýkať každú prvú sobotu v
mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod., t.j. je oprávnený si maloletú prevziať v určenú hodinu pred bydliskom

matky dieťaťa a povinný dieťa matke v určenú hodinu na rovnakom mieste vrátiť. Rozvrh pracovného
času otca maloletej u zamestnávateľa je taký, že otec maloletej pracuje aj v zahraničí, pričom pracovné
cesty sú vykonávané v turnusových intervaloch. Väčšinou každú prvú sobotu v mesiaci sa zdržiava
mimo Slovenskej republiky, čo mu znemožňuje reálne sa kontaktovať s maloletou dcérou. Matka od
rozvodu manželstva negatívne zasahuje do styku otca s maloletou. S otcom maloletej nekomunikuje,

všetky snahy otca o kontakt s matkou aj ohľadom styku s maloletou marí zmenou telefónneho čísla,
nerešpektuje žiadne návrhy otca aj ohľadom náhrady/zmeny/ času pre styk s maloletou. Vzhľadom
k tomu že maloletá dcéra je ešte malá, otec sa obáva postoja matky, aby úplne nezničila ich vzťah,
a preto navrhol novú úpravu styku s maloletou dcérou. Otec maloletej sa preto návrhom zo dňa
7.11.2016 sa domáha v súdnom konaní vedenom na OS Kežmarok pod sp. zn. 6P/I68/20I6 o zmenu

- rozšírenie úpravy styku s maloletou. Matka maloletej sa snaží vo veľmi krátkom čase (rozsudok o
rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2016) vyriešiť všetky problémy rodičovstva.
Nedáva možnosť maloletej na uvedomovanie si celej situácie, vrátanie rozdielnosti priezvisk. Dieťa je
ešte príliš malé na vnímanie celej situácie. Návrh matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska
maloletej I. M. považuje otec mal. dieťaťa za unáhlený a nedôvodný.

5. Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, vo veci nariadil pojednávanie
a vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca mal. I. M., právnej zástupkyne matky a otca, kolíznej
opatrovníčky, oboznámil sa s obsahom predmetného spisu, ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu
a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Mal. I. M. H., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva O. H., nar. XX.X.XXXX a M. P., rod. P.,
nar XX.XX.XXXX. Manželstvo rodičov mal. dieťaťa bolo rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k.
6P/84/2015-58 zo dňa 30.12.2015, právoplatného dňa 31.3.2016, rozvedené. mal. dieťa bolo zverené
do osobnej starostlivosti matky a otec mal. dieťaťa zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. I.
M. sumou 300,- eur, z toho 200,- € do rúk matky a 100,- € na tvorbu úspor zasielanú na osobitný účet,

ktoré je otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd upravil styk otca
s mal. dcérou tak, že je oprávnený sa s ňou stýkať každú prvú sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 12.0
0 hod.. Rozsudkom č.k. 6P/168/2016-54 zo dňa 22.8.2017, ktorý doposiaľ nie je právoplatný, Okresný
súd Kežmarok zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok 6P/84/2015-58 zo dňa 30.12.2015 v časti
týkajúcej sa výšky výživného tak, tak, že výživné pre mal. dieťa znížil so sumy 300 eur mesačne na

sumu 150 eur mesačne, z toho 100,- eur na tvorbu úspor a 50,- eur na bežné výživné, ktoré je otec
povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci a to od právoplatnosti rozsudku a zároveň upravil styk otca
s dieťaťom tak, že tento je oprávnený sa stretávať s dcérou každú nepárnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00
hod. a každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Otec je povinný mal. dcéru prevziať v určenú
hodinu pred bydliskom matky maloletej a dieťa matke v určenú hodinu v rovnakom mieste vrátiť. Matka

je povinná takto upravený styk umožniť a dieťa na styk riadne pripraviť. Otec maloletej si vyživovaciu
povinnosť plní pravidelne riadne a včas.

7. Na pojednávaní dňa 17.5.2017 matka uviedla, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu.
Poukázala, že podania návrhu je to, že otec dieťa nenavštevuje, navštevoval ju predtým, kým odišiel

zo spoločnej domácnosti, dieťa pozná iba matku a jej rodinu a ostatných členov nie. Dieťa má vek 3,5
roka, nenavštevujú ju ani starí rodičia. Začala chodiť do škôlky a deti sa jej pýtajú, prečo sa volá ináč
ako jej mama.8. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že návrh považuje za dôvodný práve z dôvodov, ktoré
uviedla matka, dieťa začalo navštevovať materskú školu, otec dieťaťa sa takmer žiadnym spôsobom
nezaujíma o dieťa, nenavštevuje ho, nie len pre nezáujem, aj pre prácu v zahraničí.

9. Právna zástupkyňa otca mal. dieťaťa na pojednávaní dňa 17.5.2017 s návrhom nesúhlasila, nakoľko
tu nie sú skutočnosti, ktoré sú zákonom dané pre zmenu priezviska dieťaťa. Zmena priezviska mal.
dieťaťa je závažným zásahom do práv dieťaťa a nemôže to byť skutočnosť, že matka má iné priezvisko
ako dieťa. Otec maloletej má s dcérou dobrý vzťah, dcéra pozná otca. Namietla, že skôr matka nechce

komunikovať s otcom dieťaťa, zabraňuje styku s dieťaťom , takže otec sa kvôli tomu nedokáže s matkou
spojiť, a preto podal návrh na rozšírenie styku s mal. dieťaťom, nakoľko sa chce stretávať častejšie s
dcérou ako je momentálne určené rozsudkom súdu. Zároveň si otec plní svoju vyživovaciu povinnosť
riadne a včas. Poukázala aj na skutočnosť, že matka keď zmenila svoje priezvisko musela vedieť, že
dieťa bude mať iné priezvisko ako ona a tiež na to, že navrhovateľka má terajší vzťah, ktorý v budúcnosti
môže vyústiť do sobáša navrhovateľky. Otec trvá na tom, aby dieťa naďalej nosilo priezvisko H., ako

bolo určené spoločným vyhlásením rodičov, keď sa dieťa narodila. Je názoru, že otec nemá iba právo
stretávať sa s maloletou, platiť výživné ale má právo aj nato, aby dieťa nosilo jeho priezvisko, pretože
priezvisko je identifikátorom osoby a taktiež poukázala na rodinné vzťahy. Navrhla, aby súd podaný
návrh zamietol.

10. Otec mal. dieťaťa nesúhlasil s podaným návrhom. Uviedol, že nie je pravdou, že nemá o svoju dcéru
záujem, resp. že tento neprejavoval po dobu 2 rokov od rozvodu manželstva a taktiež nie je pravdou ani
to, že dôvodom rozvodu bol jeho nezáujem o rodinu, pretože žili u rodičov jeho manželky a po narodení
dieťaťa pol roka nepracoval, kedy sa o dieťa staral, kúpal ho, strážil, keď manželka chodila do školy, teda
dcére zabezpečoval riadnu a aj osobnú starostlivosť. Chcel sa zo spoločnej domácnosti odsťahovať a

osamostatniť sa, ale mu bolo vykrikované, že sa nevie o rodinu postarať, aj zo strany manželky nebola
ochota sa odsťahovať, čo vyústilo do rozvodu manželstva. Keď sa aj chcel s dcérou kontaktovať, zo
strany bývalej manželky mu nebol daný telefonický kontakt. Je pravdou, že nie vždy za dcérou prišiel
kedy mal stanovené, avšak pracuje v zahraničí formou turnusov a tieto intervaly turnusov boli dané
zamestnávateľom a v čase jeho prítomnosti v mieste bydliska mu matka nechcela umožniť stretnutie s

dcérou mimo doby rozhodnutia súdu. Aj z tohto dôvodu podal ďalší návrh na rozšírenie styku s mal.
dcérou.

11. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 17.5.2017 poukázal na nejednoznačné argumenty na zmenu
priezviska mal. dieťaťa a uviedol, že preto je otázne, či zmena priezviska mal. I. M. je v záujme dieťaťa.

Taktiež poukázal aj na identitu dieťaťa s jeho otcom.

12. Na pojednávaní konanom dňa 5.9.2017 matka mal. dieťaťa naďalej trvala na podanom návrhu.
Právny zástupca matky uviedol, že zmenou priezviska na P., ktoré používa matka sa dieťa vyhne
otázkam traumatizujúcim, otázkam, ktoré sa budú dopytovať na matku, prečo má iné priezvisko a má

zato, že takéto rozhodnutie súdu bude v záujme dieťaťa.

13. V zmysle § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o
správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na

poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého
z rodičov súd.

14. V zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rodine deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného
z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.

15. V zmysle § 40 ods. 2 Zákona o rodine ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku
1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu
najneskôr do troch dní od narodenia mal. dieťaťa.

16. Výpočet uvedený v § 35 Zákona o rodine je len demonštratívny a súd môže ako podstatnú vec
posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je v § 35 Zákona o rodine uvedená. Zmena priezviska je dôležitou vecou
s podstatným významom pre maloleté dieťa aj pre budúcnosť. V prípade podania žiadosti o zmenu
priezviska na správny orgán je na posúdení tohto orgánu, či zmenu povolí alebo nepovolí. Ide o prípady,ak priezvisko je hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
K žiadosti musí byť okrem iného pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého
rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za

preukázané,žepretakétonahradeniesúhlasuexistujúdôležitédôvody,napr.žerodič,ktoréhopriezvisko
dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah,
takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi.

17. V konaní o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa je taktiež nutné objasniť

doterajší vývoj vzťahu medzi maloletým dieťaťom a rodičom, ktorého priezvisko dieťa nesie. Treba
skúmať, ako tento rodič plnil svoje povinnosti k maloletému a ako využíval i keď obmedzené možnosti na
styksdieťaťom,čisatiežtoutoformoupodieľalnavýchovemaloletého.Priezviskojesúčasťouosobných
práv človeka a k jeho zmenám by preto nemalo dochádzať bez závažných príčin.

18. V danom prípade nemal súd preukázané, že sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia

§ 35 Zákona o rodine. Doterajšie priezvisko dieťaťa nie je ani hanlivé, dehonestujúce. Dieťa priezvisko
používa od svojho narodenia a vyjadruje tak jeho identitu.Za uvedených okolností je v záujme
dieťaťa, aby zachovaním doterajšieho priezviska dieťaťa bol u neho udržiavaný a prehlbovaný pocit
spolupatričnosti s rodičom. Otec mal. dieťaťa má o svoju dcéru záujem, riadne a v čas plní
vyživovaciu povinnosť a v rámci svojich možností /kvôli turnusovej práci/ sa s dcérou aj stretáva.

Plnenie rodičovských práv a povinností k maloletej zo strany otca vrátane stretávania sa, prejavovanie
lásky rodiča k dieťaťu je nepochybne v záujme maloletého a je základom pre vytvorenie a upevnenie
pozitívneho vzťahu dieťaťa k otcovi. Otec o dieťa javí záujem, má k nemu citový vzťah. Z vykonaného
dokazovanie vyplynulo, že práve matka svojim postojom neumožňuje otcovi kontaktovať sa s dcérou.
Sama potvrdila skutočnosť, že si zmenila telefónne číslo, ktoré nebola ochotná poskytnúť otcovi dieťaťa,

čiže otcovi znemožnila svojim správaním, aby mohol telefonicky dohodnúť stretnutie s dieťaťom, resp.
oznámiť dôvod, keď si pre dcéru nemohol prísť. Matka predsa nemôže argumentovať, že otec nemá
o dcéru záujem, keď vie, že tento ani nemá na ňu číslo telefónu, keďže si ho sama vedome zmenila,
o čom otca dieťaťa neinformovala. Problém je len v turnusovo organizovanej práci u otca a matka mu
nechce dieťa dávať mimo termínu určeného súdom, Preto otec podal návrh na zmenu úpravy styku s

mal.dcérouočomrozhodolOkresnýsúdKežmarokrozsudkomč.k.6P168/2016dňa22.8.2017.Dieťasi
v istom štádiu svojho vývinu začne uvedomovať svoje priezvisko a priezviská svojich rodičov. Tiež bude
musieť v kruhu priateľov či spolužiakov vysvetľovať, že nie je vychovávané svojimi rodičmi spoločne.
Súd poznamenáva, že je tu i istá pravdepodobnosť, že aj matka sa v budúcnosti niekedy vydá a zmení
svoje priezvisko, čo je vzhľadom na jej vek veľmi pravdepodobné. Keďže súd nezistil závažné dôvody

pre zmenu priezviska maloletého dieťaťa, návrh matky zamietol ako nedôvodný.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, tak žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. [(§ 127 a § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“)]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.