Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205119
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514205119.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, proti žalovanej Y. Y., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v R.
č. XXX, o zaplatenie 964,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 09.08.2016 č.k. 5C/319/2014 - 56 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 904,32 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 25.9.2014 do zaplatenia v 50 -tich eurových
mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 30. dňa toho - ktorého mesiaca
pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky. V časti zaplatenia poplatkov vo výške 83,11
Eur konanie zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 8,22 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca dňa 21.12.2012 ako veriteľ uzatvoril so
žalovanou ako spotrebiteľkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v
Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné,
že žalovaná v danom prípade vystupovala v postavení fyzickej osoby, ktorá úverom zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval ako dodávateľ. Po
zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých
strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy

zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluva musí mať náležitosti
upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať na vzniknutý vzťah aj ustanovenia § 52 - 54
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

3. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej

viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Jenutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu

terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

4. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.12.2012 neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré
vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť. Ide o povinný údaj podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnomvčaseuzatvoreniazmluvy.Ďalejvtomtoprávnomúkonechýbaúdajpodľaustanovenia§9ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a to údaj o výške, počte

a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo
jednoznačne určiť, koľko je splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov. Neuvedením
obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere si žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu z

príslušných zákonných ustanovení, keď neuviedol adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť a ani žalovanému ako spotrebiteľovi nerozpísal splátky istiny, úrokov a poplatkov.

5. Je zrejmé, že žalovaná úver čerpala. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 absenciu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. c/ a písm. k/) sankcionuje tým,

že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda žalobca má nárok len na rozdiel
medzi poskytnutým a splateným úverom, teda má nárok na zaplatenie sumy 904,32 Eur (1 000 Eur -
95,68 Eur). Súd prvej inštancie preto žalovanú zaviazal na zaplatenie čiastky 904,32 Eur s príslušným
úrokom z omeškania.

6. Vo vzťahu k poplatkom uplatneným vo výške 83,11 Eur žalobca vzal žalobu späť a v dôsledku
uvedeného bolo konanie v tejto časti v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP zastavené.

7. Zvyšok žalobcom uplatneného nároku bol zamietnutý ako nedôvodný.

8. Výrok o trovách sa odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti
výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že v záhlaví zmluvy sú uvedené

identifikačné údaje žalobcu vrátane adresy žalobcu, čiže informácia o adrese predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmluve neabsentuje. Vyžadovať uvedenie takejto
adresy by bolo zbytočný formalizmus, nakoľko spotrebiteľ má k dispozícii adresu žalobcu, na ktorej
ho môže kontaktovať, a teda zámer zákonodarcu, aby spotrebiteľ vedel, kam sa obrátiť na predajcu, je
naplnený. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj obchodné podmienky banky.

Niektoréználežitostí,ktorémávzmysleprávnychpredpisovzmluvaospotrebiteľskomúvereobsahovať,
sú obsiahnuté v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo všeobecných obchodných
podmienkach. Výpočet, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy.
Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky.
Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania

zmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnespotrebiteľovivýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľky,ktorá
uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.
Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že
rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje

už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované
ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby.
Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku.Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že
na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude
najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a

splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny
a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo by
neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie.

10. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá

už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška
sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, a tým
aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet,
koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát
danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré
sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. V prospech argumentácie

banky svedčí aj fakt, že z návrhu novely zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 vyplýva
skutočnosť, podľa ktorej za právneho stavu ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (a ani za súčasného
právneho stavu), zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k), resp. súčasného písm. l)
taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok

pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ
kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. Podľa návrhu
generálnej advokátky predneseného dňa 9.6.2016 vo veci C-42/15, amortizačná tabuľka nemusí byť
súčasťou zmluvy o úvere. Podľa jej názoru, zo znenia článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice č. 2008/48
vyplýva, že spotrebiteľ má právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku kedykoľvek počas celej dĺžky trvania

zmluvy o úvere.

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že je poberateľkou iba rodičovského príspevku vo výške
203,20 Eur mesačne a preto nie je schopná splácať viac než jej bolo určené.

12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 9

ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

15. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 21.12.2012 túto podstatnú náležitosť neobsahuje.

Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v
rámci jeho ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra
len umožňujú identifikovať žalobcu nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanej. Z
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade bánk pôsobiacich tak ako žalobca na území
celého Slovenska prostredníctvom pobočiek nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla
byť vybavená prostredníctvom niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. Ani samotná
zmluva o úvere zo dňa 21.12.2012 nebola uzatvorená v sídle žalobcu , ale v L. S neuvedením tejto
náležitosti zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods.

1písm. a/ spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

16.Ďalšounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúverevzmysleustanovenia§9ods.2písm.k/zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bolo uvedenievýšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky určiť len
jednou sumou bez rozlišenia istiny úrokov a poplatkov. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok ,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. a/

zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

17. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C -
42/15 v tejto súvislosti je potrebné dodať, že Súdny dvor Európskej únie už vo veci rozhodol rozsudkom
zo dňa 9.11.2016. Podľa tohto rozhodnutia čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať

v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský
štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva,
že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48,
ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a ich poplatkov.

18. Uvedené konštatovanie však vplyv na správnosť rozsudku v napadnutej časti nemá. Rozhodnutie
vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom
alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd,

ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných
prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť
spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

19. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský

štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a
metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie ,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu únijového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde
existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné

zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským
štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty

nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia

smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to , že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej
úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský
štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá
za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie , resp. sprísnenie

trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení . To znamená, že smernica
nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je
logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo
načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a
preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej , resp. nesprávne prebratej smernice žiadna

povinnosť. Žalovanej ako spotrebiteľke nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky
a poplatky len na základe ustanovení smernice č. 2008/48 bez toho, aby v tomto smere nebola vykonaná
náprava vo vnútroštátnom práve, ktorá doposiaľ nenastala. Žalovanú nemožno postihovať za to, že v
dôsledku nesprávnej transpozície smernice úver ňou získaný sa v zmysle v súčasnosti platnej a účinnej
vnútroštátnej právnej úpravy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 397 CSP
rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.21. Zároveň úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s
ustanovením § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).