Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/379/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212086
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615212086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu D. D., F.. XX.X.XXXX, Q. T. T. XX,
G., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom vo Zvolene,
Dukelských hrdinov 22, proti žalovanému Mestu Gelnica, IČO: 00 329 061, Banícke námestie č. 4,
zastúpenému JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Floriánska č. 16, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
ves zo dňa 9.6.2016 č.k. 10C/151/2015-75 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 910,96 eur a tieto zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 8.738,04
eur, ktorej sa domáhal na základe tvrdenia o tom, že žalovaný mu spôsobil škodu tým, že v exekučnom

konanívymáhalpohľadávkuvočinemu,ktorábolaprisúdenáprávoplatnýmavykonateľnýmrozhodnutím
súdu.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 26.3.2008 sp. zn.
5T/160/00-1313 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.10.2008 č.k. 7To/57/2008
zaviazaný zaplatiť žalovanému, teda Mestu Gelnica, sumu 152.447,71 eur. Dňa X.X.XXXX účastníci

konania uzavreli Dohodu o uznaní a splácaní dlhu podľa ktorej sa žalobca zaviazal uvedený dlh splácať
v mesačných splátkach po 34,- eur s tým, že keď sa jeho finančná situácia zlepší, mesačnú splátku
zvýši. Konštatoval, že uvedenú dohodu žalobca plní. Ďalej konštatoval, že žalovaný (v exekučnom
konaní ako oprávnený) podal návrh na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že dohodu o splácaní
dlhu považuje za nepalnú. Táto exekúcia bola vedená pod sp. zn. 10Er/710/2010, pričom súd vydal
poverenie na výkon exekúcie dňa 29.10.2010 a na základe námietok proti exekúcii zo strany žalobcu
boli tieto námietky zamietnuté. Podaním doručeným súdu dňa 2.8.2013 žiadal žalobca exekúciu vyhlásiť

za neprípustnú, túto zastaviť a povoliť odklad exekúcie. Tento návrh bol súdom zamietnutý. Na základe
odvolania žalobcu odvolací súd zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Tento súd opätovne rozhodol dňa 15.10.2014 uznesením 10Er/710/2010-160 tak, že vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a túto zastavil. Zároveň povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia súdu onávrhu povinného na zastavenie exekúcie. Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 10.3.2015
pod č. 12CopE/709/2014-181 toto uznesenie potvrdil. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 9.5.2016 pod
sp. zn. 3Oboer/134/2015 dovolanie odmietol.

4.Súdprvejinštancievdôvodochrozsudkuďalejkonštatoval,žežalobcasvojnárokzaložilnatvrdení,že
žalovaný nerešpektoval dohodu o splátkach, ktorú on dodržiava a tak svojvoľne na základe jeho návrhu
došlo v exekučnom konaní k vymoženiu žalovanej sumy 8.738,04 eur. Na základe takto ustáleného
skutkového stavu posúdil nárok žalobcu podľa § 420, 424 a 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

konštatoval, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho
zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
škodou a v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Mal za to, že protiprávny úkon, ktorý
zakladá občiansko-právnu zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, alebo iných povinností uložených zákonom, zaraďuje sa sem aj zneužitie práva
(§ 3) a konanie proti dobrým mravom. Dospel k záveru, že žalovaný svojím konaním, tým že podal

návrh na vykonanie exekúcie, neporušil žiadnu z uvedených povinností, keďže mal platný exekučný titul.
Uzavretá dohoda o splátkach iba upravila spôsob uhrádzania škody zavinenej žalobcom a teda nemôže
ísť ani o zneužitie práva. Rovnako dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik škody.
Konštatoval, že tento uhradil žalovanému v exekučnom konaní iba časť škody spôsobenej žalovanému,
teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k vzniku škody na strane žalobcu. Mal za to, že k takejto situácii

by mohlo dôjsť iba v prípade, ak by žalobca žalovanému uhradil sumu väčšiu ako táto bola priznaná
v právoplatnom rozsudku. Z uvedeného vyvodil, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok
pre vznik zodpovednosti za škodu a preto jeho žalobu zamietol.

5. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že z exekučného spisu mal za

preukázané, že na návrh žalovaného podal súdny exekútor návrh na vydanie poverenia dňa 21.10.2010.
Žalobca podal na súd žalobu o náhradu škody dňa 1.7.2015. Konštatoval, že v prípade, ak by škoda
žalobcovi vznikla, bol by nárok na vymoženú sumu do 1.7.2013 premlčaný. Rozhodnutie o trovách
konania založil súd prvej inštancie na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalovaného v
konaní priznal mu plnú náhradu trov konania, ktorú aj položkovite vyčíslil.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a na základe tvrdenia, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní
uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny, nespravodlivý a prekvapivý, keďže v tejto veci rozhodovala
rovnaká zákonná sudkyňa ako tá, ktorá rozhodovala o zastavení exekučného konania vedeného pred
Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10Er/710/2010, ktoré bolo právoplatne zastavené s

poukazom na uzatvorenú dohodu o uznaní dlhu a splácaní dlhu zo dňa X.X.XXXX a preto podľa názoru
žalobcu rozhodla v rozpore s obsahom a zmyslom rozhodnutia v predchádzajúcom konaní. Má za to,
že v rozsudku sa súd nevyporiadal s jeho tvrdením o zneužití práva zo strany žalovaného ako aj s
poukazom na to, že jeho konanie považuje žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré
nemôže požívať právnu ochranu. Uzatvorenej dohode na jednej strane zodpovedá jeho právo uhradiť

dlh v splátkach, ale na druhej strane mu koreluje povinnosť žalovaného rešpektovať takto dohodnutú
splatnosť jeho pohľadávky, pretože, ak to žalovaný neurobil, porušil tým uzavretú dohodu o uznaní dlhu
a splácaní dlhu zo dňa X.X.XXXX a práve v tomto porušení spočíva tak zavinenie žalovaného, ako aj
jeho protiprávne konanie. Ďalej uviedol, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavke

na riadne odôvodnenie rozsudku zodpovedá povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide
o právo sporovej strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami sporovej strany. Porušením uvedeného práva účastníka
ako aj povinnosti súdu upiera právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom
a odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Pri týchto svojich

tvrdeniach žalobca argumentoval rozhodnutím Ústavného súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské
práva. Za nedôvodnú považuje žalovaným vznesenú námietku premlčania, keďže má za to, že podľa
ust. § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Má za to, že v tomto prípade sa otom, že došlo ku škode dozvedel z právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení exekučného konania
a preto právo na náhradu škody nemohol uplatniť skôr. Naviac v danom prípade možno mať za to, že
žalovaný mu škodu v dôsledku nezákonne začatej a nezákonne vedenej exekúcii spôsobil v rozpore s

uzatvorenoudohodououznaníasplácanídlhuzodňaX.X.XXXX.Spoukazomnauvedenénesprávnosti
považuje za nesprávne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento uviedol, že upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť,
že žalovaný (správne žalobca) vzniesol námietku zaujatosti sudkyne napriek jasnej formulácii ust. § 15

ods. 1 a 2 O.s.p., ktorá musela byť právnemu zástupcovi žalobcu známa teda, že účastníci konania
mali právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť najneskôr
na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca o ktorého vylúčenie ide, teda do 15 dní od kedy sa mohol
dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Toto svoje právo v určenej lehote žalobca nevyužil.
Ďalej konštatoval, že odvolanie žalobcu neprináša žiadne nové argumentácie. Žalobca iba zopakoval
skutočnosti, ktoré tvrdil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd sa pritom s týmito skutočnosťami

a tvrdeniami vyporiadal podľa jeho názoru správne. Žiadal preto rozsudok potvrdiť a žalobcu zaviazať
na náhradu trov konania.

8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval písomným podaním žalobca. V tomto podaní uviedol, že v konaní
nevzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni súdu prvej inštancie iba poukazoval na fakt, že vo veci

rozhodovala totožná sudkyňa, ako v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/710/2010, v ktorom
rozhodla o zastavení nezákonne vykonávanej exekúcie, kde sa niekoľkokrát konštatuje, že exekúcia
bolavykonávanánezákonneapretonikdynemalazačať.Takétorozhodnutiepretopovažujezarozporné
s jedným z najzákladnejších inštitútov právneho štátu a to inštitútom právnej istoty.

9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona zostávajú zachované.

11. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci
postupom zodpovedajúcim úprave § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal dôkazy označené účastníkmi na
preukázanie svojich tvrdení, vykonané dôkazy hodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec aj správne
právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej
inštancie.

13. Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody podľa ust. § 420
Občianskeho zákonníka. V súlade s touto právnou kvalifikáciou uviedol aj zákonné podmienky pre vznik

zodpovednosti za škodu medzi ktoré označil aj protiprávny úkon vo vzťahu ku ktorému uviedol, že tento
môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností alebo povinností uložených
zákonom. Zaraďuje sa sem aj zneužitie práva (§ 3) a konanie proti dobrým mravom. V náväznosti na
to, konštatoval, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie žalovaný neporušil žiadne z uvedených
povinností, keďže mal platný exekučný titul.

14. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca považuje za protiprávny úkon, ktorý zakladá jeho nárok na
náhradu škody, konanie žalovaného spočívajúce v tom, že podal návrh na exekúciu napriek tomu, že
on svoj záväzok dobrovoľne plnil v zmysle dohody o uznaní a splácaní dlhu.

15. Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie zhoduje a na jeho doplnenie považuje za
potrebné uviesť, že podanie návrhu na exekúciu vychádza z úpravy § 38 ods. 1 a 2 zák. č. 233/1995
Z.z. (exekučný poriadok) v znení účinnom ku dňu podania návrhu žalovaného na exekúciu. Podľa tohtoustanovenia exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
na ňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“).

16. Podľa ods. 2 oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

17. Konštrukcia týchto ustanovení nepredpokladá povinnosť oprávneného pri návrhu na podanie
exekúcie osobitne preukazovať skutočnosť, že povinný dobrovoľne neplní to, čo mu bolo uložené v

exekučnom titule. Takúto povinnosť nemá za povinnosť v tomto štádiu exekučného konania skúmať ani
exekútor a ani exekučný súd. V tomto štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd
vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu. Pokiaľ sú splnené tieto dva
predpoklady (návrh na exekúciu a exekučný titul) je povinnosťou exekučného súdu vydať poverenie na
exekúciu. Skutočnosť, či je pravdivé tvrdenie oprávneného, že povinný dobrovoľne neplní povinnosť,
ktorá mu bola uložená v exekučnom titule nie je v tomto štádiu konania oprávnený skúmať. Táto

otázka môže byť totiž až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii, prípadne konania
o zastavenie exekúcie. Uvedené možno vyvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení Exekučného
poriadku vo vzájomných súvislostiach, najmä z toho, že tento zákon rozlišuje viaceré štádia exekučného
konania, že náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie je aj prípadné označenie dôkazov, ktorých
sa oprávnený dovoláva. Povinný sa o exekúcii dozvie doručením upovedomenia o začatí exekúcie

a vychádzajúc z predpokladu, že exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa však
prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným a nie medzi oprávneným
a súdom. Medzi oprávneným a povinným môže byť spor o začatie exekúcie (konanie o námietkach
povinného), spor o zastavenie exekúcie a spor o odklad exekúcie. Nemožno teda trvať na povinnosti
oprávneného súčasne s podaním návrhu na vykonanie exekúcie preukazovať aj jeho tvrdenie, že

povinný neplní dobrovoľne povinnosť uloženú v exekučnom titule. Takýto záver totiž možno vyvodiť
iba na základe vykonaných dôkazov, ktoré však prichádza do úvahy najskôr v súvislosti s námietkami
povinného proti exekúcii. Z tohto pohľadu teda postačí samotné tvrdenie oprávneného a ani exekútor
nie je povinný a ani oprávnený toto tvrdenie skúmať ani pri upovedomení o začatí exekúcie, ani pri
vydávaní exekučného príkazu. Ak totiž došlo k dobrovoľnému splneniu je to zákonný dôvod na úspešné

uplatnenie námietok podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré vedú k zastaveniu exekúcie. Po vydanie
exekučného príkazu je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.

18. S poukazom na tieto závery považuje odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie v
tom, že žalovaný podaním návrhu na exekúciu sa nedopustil žiadneho protiprávneho úkonu, ktorý

by zakladal občianskoprávnu zodpovednosť za škodu. Už samotný tento záver znamená, že chýba
jedna zo základných podmienok zodpovednosti za škodu a preto súd prvej inštancie nárok žalobcu
ako nedôvodný správne zamietol. Vzhľadom na preukázanie neexistencie nároku je už právne
bezvýznamnou žalovaným vznesená námietka premlčania. S poukazom na tieto dôvody nepovažuje
odvolací súd za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení o rozpornosti právnych

záverov rovnakej sudkyne v exekučnom konaní a v teraz prebiehajúcom konaní o nároku na náhradu
škody. Samotné zastavenie exekučného konania, ktorému predchádzal návrh povinného na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že tento dobrovoľne plní svoju povinnosť uloženú v exekučnom titule totiž zároveň
neprejudikuje aj záver o preukázaní protiprávneho konania oprávneného spočívajúceho v podaní návrhu
na vykonanie exekúcie.

19. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní jednej zo základných podmienok vzniku zodpovednosti
za škodu považuje odvolací súd za dostatočné a presvedčivo odôvodnené. Nebolo preto preukázané
ani porušenie práva na spravodlivý proces spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.

20. Tieto závery sú dostatočným dôvodom pre zamietnutie žaloby a to bez toho, aby sa súd bol
povinný vyporiadávať s obranou žalovaného, ktorý považuje dohodu o uznaní a splácaní dlhu uzavretú
medzi účastníkmi dňa X.X.XXXX za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že pri výške
dohodnutej mesačnej splátky by zo strany žalobcu došlo k úhrade celého dlhu o 344 rokov. Odvolací
súd v tejto súvislosti iba poukazuje na skutočnosť, že namietanie platnosti tejto dohody žalovaným v

teraz prebiehajúcom konaní nie je totožné s jeho stanoviskom v exekučnom konaní, v ktorom exekučný
súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný ako oprávnený nespochybňoval platnosť dohody o uznaní
a splácaní dlhu.21. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

22. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p..
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania. O
výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).