Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 28T/111/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116011261

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116011261.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ECLI:SK:OSZA:2017:5116011261.5
28T/111/2016-143
5116011261

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Bebčákovou v trestnej veci obžalovanej
J. F., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovanú J. F. S. I. U. Z. Q. K. T. Ú., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvale bytom Žilina, prechodne bytom
bez prihlásenia: Žilina, K. XXXX/X, u sestry P. Č.

podľa § 285 písm. c/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre skutok uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 3Pv 35/2016-13 zo

dňa 12.10.2016, právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, na
tom skutkovom základe, že:dňa 13.12.2015 v presne nezistenom čase asi o 22:00 hod. v Žiline, pred Železničnou stanicou Žilina,
v blízkosti zastávky MHD, ktorá sa nachádza oproti hotelu Polom, vytrhla z ruky Ľ. X. čiernu plátennú
peňaženku značky Adidas, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 70,- Eur, doklady ako i

platobná karta, ktoré boli vydané na meno Ľ. X. a utiekla z miesta na Národnú ulicu, čím spôsobila Ľ.
X. škodu vo výške 70,- Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., O.Q. XXX/XX, okres
Nové Zámky s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina č. 3Pv/35/2016-13 zo dňa 12.10.2016 vykonal Okresný
súd Žilina na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej J. F., prečítaním výpovede
svedka poškodeného Ľ. X., prečítaním zápisnice o konfrontácii medzi obvinenou a poškodeným,

prečítaním listinných správ a dôkazov, a po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní súd
obžalovanú J. F. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby zo skutku právne kvalifikovaného
ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c / Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 13.12.2015 v presne nezistenom čase asi o 22:00 hod. v Žiline, pred Železničnou stanicou Žilina,

v blízkosti zastávky MHD, ktorá sa nachádza oproti hotelu Polom, vytrhla z ruky Ľ. X. čiernu plátennú
peňaženku značky Adidas, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 70,- Eur, doklady ako i
platobná karta, ktoré boli vydané na meno Ľ. X. a utiekla z miesta na Národnú ulicu, čím spôsobila Ľ. X.
škodu vo výške 70,- Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Obžalovaná J. F. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu poprela spáchanie
žalovanej trestnej činnosti. Po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1, 2 Tr. por. vyhlásila, že je nevinná.
K svojej osobe uviedla, že je starobná dôchodkyňa od 12.10.2016, poberá dôchodok vo výške 273,- Eur,
nevlastní žiadne nehnuteľnosti, podľa občianskeho preukazu je bezdomovkyňa, bývala u svojej sestry,
teraz býva podnájme, v minulosti nebola súdom trestaná, priestupkovo bola postihnutá dva alebo tri

krát. Obžalovaná vo výpovedi uviedla, že poškodeného ako Ľ. X. nepozná, pozná ho pod menom S.,
až keď jej na polícii ukázali jeho fotku, povedala, že to je ten S.. Potvrdila, že s touto osobou sa v Žiline
v minulosti stretla, konzumovali spolu alkoholické nápoje, poprela však, že by dňa 13.12.2015, kedy
malo dôjsť ku spáchaniu skutku práve s poškodeným konzumovala alkoholické nápoje. Potvrdila, že
ho niekedy v danom období stretla. Na hlavnom pojednávaní potom doplnila, že to mohlo byť možno

niekedy koncom októbra, po úmrtí jej známeho U. J.. Určite sa s ním nestretla vo večerných hodinách
okolo 22-tej druhej hodine. Na otázku, prečo by ju poškodený označoval ako páchateľku, keď ona, podľa
vlastného vyjadrenia, skutok nespáchala sa vyjadrila, že to nevie. Potvrdila, že X. v minulosti povedala,
že ak sa to dostane na súd, tak ho zbijú jej kamaráti. Žiadnu peňaženku mu nevracala, ani nedávala.
Podľa toho ako pozná S., je to bezdomovec, ktorý nikdy nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky, ani

peňaženku, takže nemohol mať ani bankomatovú kartu, pretože podľa jej informácií za účet je potrebné
platiť nejaké poplatky, taktiež nevie o tom, že by mal mať peňaženku značky Adidas. X. stretla, keď bola
prevziať zásielku na polícii, bolo to v roku 2016, niekedy na jar. Keď ho stretla, dala mu čítať zásielku a
on jej povedal, že to nebol on, že to je jeho bratranec. Dotyčného už dlhšiu dobu nevidela. Ďalej zotrvala
na tom, aby bol vypočutý osobne svedok poškodený.

Z dôvodu, že nebolo možné zabezpečiť účasť svedka poškodeného na hlavnom pojednávaní, a to
ani jeho opakovaným predvolávaním, žiadosťou o predvedenie, nebol zrealizovaný ani príkaz na
zabezpečenie svedka podľa § 88 Tr. por., bola jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 3
písm. a/ Tr. por. prečítaná. Ľ. X. bol vypočutý v procesnom postavení poškodeného v rámci prípravného
konania dňa 13.7.2016. Vo svojej výpovedi uviedol, že je nezamestnaný, nemá trvalé bydlisko, v čase

výsluchu sa zdržuje hlavne v meste Žilina v blízkosti železničnej stanice, nemá si kde preberať zásielky.
Dňa 13. decembra 2015, v podvečer, pricestoval vlakom z Púchova do Žiliny preto, lebo sa v ten deň
pohádal so svojou priateľkou H. U.. Pred železničnou stanicou sa stretol s kamarátom H. H., s ktorým
následne sedel na lavičkách pred stanicou a popíjali lacné víno, ktoré kúpil. Vtedy k nim prišla J., ktorú
poznal z videnia, sadla si ku nim, začala s nimi popíjať víno. S J. vtedy prišiel aj jej syn J., ktorý je však už

nebohý. On po chvíľke od nich odišiel preč, potom ku nim prišla ďalšia, jemu neznáma, žena, a to Rómkavo veku okolo 45 rokov, bližšie ju popísať nevie. Táto druhá žena sa začala rozprávať s J., potom krátko
na to, ako táto druhá žena k nim prišla, sa H. postavil z lavičky a odišiel preč do mesta. Na lavičke zostal
iba on s týmito dvoma ženami, rozprávali sa, popíjali víno, keď ho dopili, opýtal sa, či by J. nezašla nejaké

kúpiť do večierky, keďže súhlasila, vybral z bundy svoju peňaženku a chcel jej dať peniaze na kúpenie
vína. Keď peňaženku držal v ruke , tak sa J. postavila, vytrhla mu ju z ruky, následne sa aj s druhou
ženou rozbehli cez cestu po námestí smerom k Tescu. On sa za nimi ihneď rozbehol, keď ich na námestí
dobehol, tak chytil J. za ruku a povedal jej, že nech mu peňaženku ihneď vráti. Ona sa však tvárila, ako
keby mu nič nespravila a peňaženku mu nevrátila. Vtedy chcel ísť s J. na políciou, ale bál sa, aby ho

neobvinila,žejunejakoobmedzuje,pretojupustil,onaodišlasmeromkTescu,potomsavrátilnastanicu,
kde sa do rána vyspal a ráno krádež peňaženky nahlásil policajtom. Niekedy pred Vianocami, J. v meste
Žilina stretol, prišla ku nemu a vrátila mu jeho peňaženku, ktorú mu predtým ukradla. V peňaženke však
už neboli žiadne peniaze, ale iba jeho doklady. V peňaženke mu bolo odcudzená finančná hotovosť vo
výške 70,- Eur, bola to 1 ks á 50,-Eur bankovka, 1 ks á 20,- Eur bankovka, občiansky preukaz, kartička
poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, platobná karta Raiffeisen bank, všetky doklady vydané na

jeho meno. Peňaženka bola čierna, plátenná. J. mu peňaženku so všetkými dokladmi, niekedy pred
Vianocami vrátila, avšak 70,- Eur mu už nevrátila. Peniaze, ktoré mu vtedy J. ukradla, si zarobil na
brigáde v sklárňach v S. N.. Uplatnil si nárok na náhradu škody voči obvinenej v celkovej výške 70,- Eur.
Svedok poškodený uviedol, že tú druhú ženu nepozná, vie len, že to bola Rómka. K tvrdeniu obvinenej,
že ona mu v žiadnom prípade nikdy peňaženku neodcudzila, pretože ju ani u S.Š. nevidela, svedok

poškodenýuviedol,žeobvinenáklame,pretožeboliobidvajanapitýaonasinatonepamätá. Včase,keď
mu J. F. vrátila peňaženku, bola s ňou taktiež tá istá cigánka, ktorá bola s J., keď ho okradla. Obvinenú
potom viackrát stretol v meste Žilina, ona mu rozprávala, že to nemal na polícii na ňu oznamovať, taktiež
mu povedala, že keď to príde až na súd, tak ho jej kamaráti zbijú, radšej nech odíde zo Žiliny. Poškodený
potvrdil, že ho kamaráti volajú buď S., alebo S..

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o konfrontácii medzi obvinenou a svedkom
poškodeným zo dňa 15.7.2016 z č.l. 18-23. Z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že konfrontované
osoby zotrvali na svojich tvrdeniach, teda obvinená tvrdila, že ona poškodeného neokradla, poškodený
tvrdil, že to bola ona, ktorá mu mala odcudziť peňaženku značky Adidas s osobnými dokladmi a
finančnou hotovosťou. Obžalovaná poprela tvrdenie poškodeného, že by mu niekedy vrátila v Žiline jeho

peňaženku zn. Adidas s jeho osobnými dokladmi.
Podľa § 269 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy, a to zápisnica o rekognícii
osoby z č.l. 49-52. V zmysle tejto zápisnice boli svedkovi poškodenému predložené fotoalbumy s
fotografiami viacerých osôb, ktorý na nich opoznal ženu, ktorá mu mala odcudziť dňa 13.12.2015 v čase
okolo 22.00 hod. pred železničnou stanicou z ruky jeho čiernu plátennú peňaženku zn. Adidas, v ktorej

mal 70,- Eur a svoje osobné doklady. Podľa správ o povesti, a to konkrétne OR PZ Žilina, obžalovaná
nemá po 12.10.2016 záznam v priestupkovom, ani v trestnom protokole. V odpise z registra trestov má
dva záznamy. Prvý je z roku 2010, kedy bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, osvedčila sa
v skúšobnej dobe dňa 20.06.2011. Aj v druhom prípade ide o rozhodnutie Okresnej prokuratúry Žilina
zo dňa 12.08.2014 pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., osvedčila sa v skúšobnej dobe dňa

02.10.2015. Voči obžalovanej nie je vedené iné trestné konanie pred súdmi Slovenskej republiky. V
lustrácii registra priestupkov má dva záznamy z roku 2012 a z roku 2015. Podľa záznamu z roku 2015,
jej bolo uložené pokarhanie, pretože sa neoprávnene zdržiavala v čakárni pre cestujúcich.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a
treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por. môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Obžalovanej bolo obžalobou kladené za vinu spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako prečin

krádežepodľa§212ods.2písm.c/Tr.zák.,ktoréhosamaladopustiťtým,žesiprisvojilacudziuvectým,
že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe. K dôkaznému stavu v danej trestnej veci
jepotrebnéuviesť,žejedinýmpriamymdôkazomvočiobžalovanejjevýpoveďsvedkapoškodenéhoĽ.X.
z prípravného konania. Obžalovaná v plnom rozsahu v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávanípoprela spáchanie žalovaného trestného činu. Nepoprela, že s poškodeným sa pozná a bola s ním v
kontakte, nie však v kritickom čase, kedy malo, podľa poškodeného, dôjsť ku skutku.
Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím

nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých
dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania,
a tento spáchala obvinená, to platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov,

ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej, alebo druhej
skupiny dôkazov. Pri hodnotení vierohodnosti je súd povinný prihliadnuť najmä vnútornej štruktúre
výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým
súvislostiam o okolnostiam, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými
dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatnou bude aj okolnosť vzťahu
svedka poškodeného k obžalovanému, či sú, alebo nie sú v nejakom priateľskom, nepriateľskom, alebo

príbuzenskom vzťahu. Tiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného, často hmotného záujmu
svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny
vyplývajúce, či už z pozitívneho, alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným, alebo
svedkom a poškodeným, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení
všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného

presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. V danom prípade
je nepochybné, že obžalovaná a poškodený sa poznali, došlo k ich vzájomnému kontaktu. Je však
potrebné uviesť, že v priebehu prípravného konania, ani na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný
žiadny dôkaz, ktorý by bolo možné hodnotiť ako podporný, či už k výpovedi obžalovanej, ktorá poprela
spáchanie skutku, alebo k výpovedi svedka poškodeného, ktorý naopak tvrdil, že páchateľom bola

práve obžalovaná. Z vykonaného dokazovania teda možno ustáliť, že v predmetnej trestnej veci
jediným priamym dôkazom bola výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania. Tento dôkaz
však súd považuje za nedostatočný na vyslovenie jednoznačného záveru o vine obžalovanej. Je
potrebné poukázať na to, že súd vedie tzv. kontradiktórne konanie, v rámci ktorého strany predkladajú
a ak je to možné aj zabezpečujú dôkazy. V danom prípade bola k dispozícii len výpoveď svedka

poškodeného z prípravného konania, nebolo ho možné vypočuť na hlavnom pojednávaní, pričom je
nepochybné, že dvakrát (20.1.2017 a 6.2.2017) mu bolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie,
ktoré si osobne prevzal. Iným spôsobom súd nezabezpečil jeho účasť na hlavnom pojednávaní, ani
predvedením a dokonca ani vydaním príkazu na zabezpečenie svedka podľa § 88 Tr. por. Podľa správ
od polície by sa mal zdržiavať ako bezdomovec niekde na území Českej republiky. Súd mal za to,

že v podstate neprejavuje žiadny záujem na ochrane svojich práv poškodeného, napriek vedomosti o
trestnom stíhaní a doručenému predvolaniu na hlavné pojednávanie sa vyhýba účasti na trestnom
konaní, a teda ho nebolo možné v súlade so zásadou bezprostrednosti a ústnosti kontradiktórne na
hlavnom pojednávaní vypočuť ku skutku, a jednoznačne vysloviť záver o vine u obžalovanej J. F.,
ktorá spochybňovala tvrdenia poškodeného. Podľa názoru súdu, obžaloba neuniesla dôkazné bremeno,

keďže žiadnym iným relevantným dôkazom neboli napríklad preverené tvrdenia poškodeného o tom,
že na mieste činu mali byť prítomné aj iné osoby. Taktiež poškodený tvrdil, že peniaze mal z brigády
v Lednických Rovniach. Okolnosť, či vôbec mohol mať pri sebe peniaze, vzhľadom na to, že bol a je
dôvodný predpoklad, že naďalej je bezdomovec, nikto nepreveroval. V zmysle rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline publikovaného pod Jtk 11/2009: „v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný

dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a nesmie byť zároveň inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený“, podľa názoru okresného súdu, po zhodnotení a vykonaní
všetkých dostupných dôkazov, neboli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda
nebola vylúčená aj možnosť iného záveru o osobe páchateľa oproti obžalobe. Súd preto pri využití

zásady in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vyplývajúcej z ustanovenia §
2 ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní
o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne stavu
veci a zákonom spravodlivé rozhodnutie, obžalovanú J. F. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby

oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
O nároku na náhradu škody, ktorý bol prednesený poškodeným v rámci prípravného konania, súd
obligatórne rozhodol podľa § 288 ods. 3 Tr. por. a s nárokom na náhradu škody ho odkázal na civilný
proces, pretože vyhlásil oslobodzujúci rozsudok.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má

odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Okresný súd Žilina

dňa 05.10.2017

JUDr. Erika Bebčáková
samosudkyňa