Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201339
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813201339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka
a.s., Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00 001 350, zastúpeného Mgr. Petrom Olejárom , advokátom,
Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, adresa na doručovanie: Táboritská 23/1000, 130 00 Praha 3, proti
žalovaným: 1. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, XXX XX J., 2. Q. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX/XX, XXX XX E., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou E. T., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu U., o zaplatenie sumy 108.420,54 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/73/2013-111 zo dňa 26.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o náhrade trov konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie kapitalizovaného
úroku z omeškania vo výške 18.837,35 Kč, úrokov nad výšku 7,75 %-ta ročne z dlžnej sumy od
15.01.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovaným v 1. a 2. rade náhradu
trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
sumy 68.756,07 Kč a úroku z omeškania na základe zmluvy o úvere. Opatrovníčka žalovaného v

2. rade vzniesla námietku premlčania. Súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Účastníci si vo všeobecných obchodných
podmienkach zvolili, že ich vzťah sa bude spravovať právnym poriadkom M. republiky. Súd prvej
inštancie sa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania a uviedol, že zmluva bola uzavretá dňa
06.10.2008, z dôvodu neplnenia povinností zo strany žalovaných, žalobca ku 14.01.2010 zosplatnil
cely úver. Žaloba bola na súd podaná dňa 06.02.2013. Súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní
premlčania z občianskoprávnej úpravy premlčania a uviedol, že ak by bol na daný právny vzťah použitý

režim obchodného zákonníka, najmä ohľadom určenia premlčacej doby, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalovaných ako spotrebiteľov. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať
za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako je
to uvedené aj v ust. § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka, nakoľko je to v prospech žalovaných
ako spotrebiteľov. Splatnosť pohľadávky nastala dňa 14.01.2010 a tým dňom začala plynúť trojročná
premlčacia doba. Žaloba bola na súde podaná dňa 06.02.2013, opatrovníčka žalovaného v 2. rade
vzniesla námietku premlčania, a preto súd žalobu zamietol, pretože žalobca podal žalobu po uplynutí

premlčacej lehoty. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 142 ods.
1 O.s.p..2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že nebol žiaden
dôvod, aby súd pri rozhodovaní použil slovenské právne predpisy. Na daný právny vzťah mal súd

aplikovať český Obchodný zákonník, ktorý stanovuje štvorročnú premlčaciu dobu. K zosplatneniu došlo
dňa 14.01.2010, súdu bola žaloba doručená 06.02.2013, nárok žalobcu nie je premlčaný a ak by aj k
tomu došlo, žalobca je toho názoru, že súd nemal na premlčanie prihliadať ex offo. Poukázal na to, že
zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi M. republiky a zmluvné strany
si zvolili právo, ktorým sa má ich zmluvný vzťah riadiť, teda právo M. republiky. V otázke premlčania v

spotrebiteľských zmluvách poukázal na judikatúru súdov M. republiky, podľa ktorej úprava premlčania
nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa. Odlišné stanovenie dĺžky premlčacej doby v
Občianskom a Obchodnom zákonníku je výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však
žiadny nesmeruje k ochrane slabšej strany. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a v dôsledku toho došlo k zamietnutiu žaloby čo do zvyšku, ako aj k nepriznaniu trov
konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, aj keď nie je správne odôvodnené. Pred
rozhodnutím preto odvolací súd umožnil účastníkom konania vyjadriť sa k použitiu právnych predpisov,
ktoré vo veci neboli aplikované, hoci aplikované mali byť.

5. Súd prvej inštancie vec posúdil v otázke premlčania podľa ustanovení slovenských právnych

predpisov. Podľa názoru žalobcu sa v danom prípade mali aplikovať české právne predpisy vzhľadom
na dohodu účastníkov konania. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú vec s cudzím prvkom prejednávanú
na súdoch Slovenskej republiky, bolo v tejto veci potrebné aplikovať ustanovenie § 10 ods. 4 zákona
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého záväzkové vzťahy
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré

by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv. Z tohto ustanovenia vyplýva,
že na danú vec sa majú použiť ustanovenia slovenských právnych predpisov (právo SR poskytuje
spotrebiteľovi lepšiu ochranu práv ako právo ČR - slovenské súdy ex offo skúmajú neplatnosť úkonov
a oslabenie práva, ak je to na prospech spotrebiteľa). Správne teda súd prvej inštancie posúdil otázku
premlčania s prihliadnutím na trojročnú premlčaciu dobu stanovenú v Občianskom zákonníku a na

ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. V danom prípade súd prvej inštancie mal povinnosť podľa
5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadať ex offo na premlčanie nároku žalobcu. Vecne správny je aj výrok
o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie

ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania, úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že

žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.