Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115203476
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115203476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit
Bureau, s. r. o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zast. Advokátska
kancelária KUHAJDA, s. r. o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti
žalovanému: S. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX K., K. E. 1, o zaplatenie 271,26 € s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/89/2015-38 zo dňa 27.
08. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II.RozsudokOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.17C/89/2015-38zodňa27.08.2015 potvrdzuje.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol (prvý výrok), o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 veta prvá, §

54 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 100 ods. 1 veta prvá, § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že v ad hoc
sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 271,26 € z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické
komunikačné služby žalovanému, na základe uzavretých zmlúv o pripojení zo dňa 13. 09. 2011 a
zo dňa 05. 12. 2011. Súd prvej inštancie uzavreté zmluvy posúdil ako spotrebiteľské zmluvy, pretože
sú typickou tzv. formulárovou zmluvou a preto na právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zák. č. 250/2007 Z. z. Právny predchodca žalobcu od

uzavretých zmlúv odstúpil, čím došlo k ich zrušeniu od začiatku a preto nezaplatením jednotlivých faktúr
došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by bol povinný žalobcovi vydať. Súd
žalovaného nezaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na premlčanie nároku žalobcu,
pričom súd na premlčanie prihliadol v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v platnom znení. Žalobcovi
v zmysle § 107 ods. 1 OZ začala plynúť 2-
ročná lehota na uplatnenie nároku. Právny predchodca žalobcu od zmlúv odstúpil ku dňu 11. 03. 2012.
Odstúpenie od zmlúv bolo žalovanému doručené dňa 15. 02. 2012. Z dôvodu premlčania nároku žalobcu

súd žalobe nevyhovel a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď žalobca podal žalobu na súd
dňa 23. 02. 2015, t. j. po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula dňom 11. 03. 2014. O
trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že zákon č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov je zákonom lex specialis
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, na predmetný zmluvný vzťah treba aplikovať ustanovenia zákona

č. 351/2011 Z. z. Odstúpenie od zmluvy nemožno posudzovať ako inštitút odstúpenia od zmluvy podľa
§ 48 Obč. zák. a teda nedochádza k zrušeniu zmluvy od jej počiatku. Zákon č. 351/2011 Z. z. upravuje
inštitút odstúpenia v § 44 ods. 8 písm. b/, podľa ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. V
zmysle§44ods.12zák.č.351/2011Z.z.odstúpenímodzmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebzmluva

zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť o zmluvy je doručený
druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za
to, že nárok je nárokom na náhradu plnenia poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, a tento sa
premlčí v lehote 3 rokov. Právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy ku dňu 11. 03. 2012, premlčacia
lehota začala plynúť dňa 12. 03. 2012, žalobcovo právo by sa premlčalo dňa 12. 03. 2015. Vzhľadom
na uvedené navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Žalobca doručil dňa 07. 01. 2016 návrh na prerušenie odvolacieho konania s poukazom na § 109
ods. 1 písm. b), resp. podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Keďže Okresný súd Košice II dňa 08. 09.

2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. z čl., 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa vedie na Ústavnom súde SR
pod sp. zn. RVP 12672/2015 navrhol prerušiť konanie do ukončenia tohto konania a § 5b ZoOS
neaplikovať.Poukázalnato,žeprávnaúpravaplatnávSlovenskejrepublikedo30.04.2014umožňovala
spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky

premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom
prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo prihliadať
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho
premlčacia, alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných
ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynutý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej

úpravy do ich nového režimu. Zákonodarca prijatím § 5b ZoOS uložil súdom povinnosť vyhľadávať
dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť resp. nepriznať veriteľovi uplatňovaný nárok v plnej
výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka, porušil tým Ústavu
SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti
účastníkov konania, ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok

a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd. Nedovoleným
spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Zásadný rozpor podľa Okresného súdu Košice
II ustanovenia § 5 b ZoOS s Ústavnou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného
ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd (prípadne iný
orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného u účastníkov Občianskeho súdneho
konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II. v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj
princípom právneho štátu.

6. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na začatie konania. V prvom rade poukazuje odvolací súd na záver súdnej
praxe, že na prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 nemal účastník konania právny nárok (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/47/1996 zo dňa 22. 07. 1996 uverejnený
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 53/1999) a neprerušením konania
z tohto dôvodu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/294/2008 zo dňa 06.05.2009) ani k porušeniu práva
účastníka konania na spravodlivý proces (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV.ÚS/127/2005 zo dňa 04.05.2005); od uvedených záverov nie je dôvod odkloniť sa ani po
nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku; ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 upravuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy; ide teda o procesnoprávnu normu, ktorá sa vzhľadom na absenciuintertemporálnych ustanovení v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súlade s princípom
okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem aplikuje vo všetkých konaniach vrátane konaní začatých
pred 01. 05. 2014 (v tejto veci bolo konanie začaté až 23. 02. 2015); záver súdu prvej inštancie o nutnosti

aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v prejednávanom spore je v súlade s ustálenou
rozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnychautorítpodľačlánku2ods.2CSP(pozrirozsudkyNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21. 04. 2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa
21. 04. 2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21. 04. 2015, ktoré prešli aj testom ústavnosti, pretože
ústavnú sťažnosť podanú proti nim Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 194/2015

zo dňa 12. 04. 2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože dospel k záveru, že odôvodnenie
napadnutýchrozhodnutínajvyššiehosúdunevybočujezmedzíústavnejudržateľnosti,jeztohtopohľadu
akceptovateľné, pričom prekročenie právomoci najvyššieho súdu pri vydaní napadnutého rozhodnutia
ústavný súd nezistil; ďalej pozri rozsudok Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 8MCdo/13/2014
zo dňa 28. 05. 2015, ktorý tiež prešiel testom ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť podanú proti nemu
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 729/2015 zo dňa 04. 11. 2015 odmietol

ako zjavne neopodstatnenú; ďalej pozri aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4MCdo/17/2014 zo dňa 26. 11. 2015 a sp. zn. 2MCdo/2/2015 zo dňa 29. 02. 2016). Odvolací súd
nedospel k záveru o splnení podmienok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP.

7. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo
ak súd dal na také konanie podnet; ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie
konania; je na rozhodnutí konajúceho súdu, či konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia. Podľa
zistenia odvolacieho súdu žalobcom označené konanie o súlade právnych predpisov vedie Ústavný
súd Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016, pričom uznesením č. k. PL. ÚS 11/2016-7 zo

dňa 09.11.2016 prijal ústavný súd návrh Okresného súdu Košice II na ďalšie konanie; konanie nie je
právoplatne skončené. Napriek uvedenému dospel odvolací súd k záveru (vzhľadom aj na uvedené v
bode6),žekonanievprejednávanomsporeniejepotrebnéprerušiť.Vprípade,žeústavnýsúdrozhodne
o nesúlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov s ústavou, žalobca bude mať možnosť podať žalobu na obnovu konania (§ 397 CSP) a preto

pri rešpektovaní prezumpcie ústavnosti právnych predpisov pre konanie a rozhodnutie v prejednávanom
spore nepredstavuje uvedené konanie o súlade právnych predpisov konanie, ktoré môže mať význam
pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd nedospel k záveru o splnení podmienok na prerušenie konania
podľa § 164 CSP.

8. Na základe uvedeného odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

9. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 27. 08. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 30. 09. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §
470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,

že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením

právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

11.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací(§34CSP)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas

(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania
§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje
a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na

zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu a s prihliadnutím na premlčanie uplatneného
nároku v spotrebiteľskom spore podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení

neskorších predpisov. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore opísal
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd z neho pri rozhodovaní vychádzal. Z tohto
skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvy o pripojení
zo dňa 13. 09. 2011 a zo dňa 05. 12. 2011, predmetom ktorých bolo poskytovanie elektronických
služieb žalovanému za odplatu. Za poskytnuté elektronické služby vyúčtoval právny predchodca žalobcu

žalovanému odplatu faktúrami splatnými dňa 24. 02. 2012, 23. 03. 2012, 23. 04. 2012. Právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 10. 02. 2012 odstúpil od predmetnej zmluvy o pripojení a vyzval
žalovanéhonazaplateniedlžnejsumy.Účinkyodstúpenianastalidňa11.03.2012.Odvolateľnenamietal
záver súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa 12. 03. 2012.

15. Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd nemohol skúmať skutkové zistenia a
právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu a
postavenia žalovaného ako spotrebiteľa ani skutkové zistenia ohľadne uzavretia zmluvy o pripojení a
fakturácie odplaty za poskytnuté elektronické komunikačné služby, ale výlučne len právnu otázku vplyvu
odstúpenia od zmluvy o pripojení na plynutie premlčacej doby na uplatnenie práva za dohodnutú odplatu

za poskytnuté elektronické komunikačné služby proti žalovanému. Preskúmaním veci dospel odvolací
súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne premlčania uplatneného
nároku je správne.

16. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať

účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovýmúsekom,ktorýmáurčenýzačiatokplynutia.Dĺžkupremlčacejdobyurčujezákonapodsankciou
neplatnosti nemožno túto dobu v občianskoprávnych vzťahoch zmeniť ani dohodou strán. Jej uplynutím
dochádza k právnym účinkom premlčania (zníženie možnosti vynúteného splnenia práva). Premlčacie
doby majú spravidla objektívnu povahu; začínajú od určitej skutočnosti a sú nezávislé od vôle a vedomia

dlžníka.

17. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu dobu trojročnú, ktorá
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak. V súlade s § 107 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.18. Odvolateľ uviedol, že na predmetný zmluvný vzťah treba aplikovať ustanovenia zákona č. 351/2011
Z. z. a odstúpenie od zmluvy nemožno posudzovať ako inštitút odstúpenia od zmluvy podľa § 48 Obč.
zák. a teda nedochádza k zrušeniu zmluvy od jej počiatku, zákon č. 351/2011 Z. z. upravuje inštitút

odstúpenia v § 44 ods. 8 písm. b/, podľa ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. V
zmysle§44ods.12zák.č.351/2011Z.z.odstúpenímodzmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebzmluva
zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť o zmluvy je doručený
druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za

to, že nárok je nárokom na náhradu plnenia poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, a tento sa
premlčí v lehote 3 rokov.

19. Odvolateľ nespochybnil skutkové zistenie okresného súdu, že účinky odstúpenia nastali dňom 11.
03. 2012 a došlo k zrušeniu zmluvy. Účinky upravené v ustanovení § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z.
na ktoré sa odvoláva odvolateľ v znení „Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva

zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň“ nastali až po zániku zmluvy na základe
odstúpenia,nemohlobyť potomnadanýprávnyvzťahuvedenéustanovenieaplikované.Správnepotom
súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka ako zákona
lex generalis. Keďže zmluva zanikla, okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 451 a 457 OZ a

§ 107 ods. 1 OZ a nie všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu ako to namietal odvolateľ. Súd prvej
inštancie vecne správne uzavrel, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy ku dňu 11. 03. 2012,
subjektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 12. 03. 2012, žalobcovo právo sa premlčalo dňom 12.
03. 2014, a keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 23. 02. 2015, t. j. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej
premlčacej lehoty, z dôvodu premlčania nároku súd žalobu zamietol.

20. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu ako vecne správne potvrdil, a v súlade s § 379 písm. a ) aj v závislom výroku o náhrade trov
konania, keď súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania v súlade s § 142 ods. 1 OSP.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v

plnom rozsahu úspešný; nakoľko mu však žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací
súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).