Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215047
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116215047.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: LEYA s.r.o. so sídlom Hlavná 14,
080 01 Prešov, IČO: 45 444 854, zastúpeného JUDr. Patrikom Holingom, advokátom so sídlom Hlavná
25, 040 01 Košice proti žalovanému F.. K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. N. XXX/X, XXX XX J.
E., zastúpeného Mgr. Branislavom Zemanovičom, advokátom so sídlom Piaristická 44, 911 01 Trenčín,

o zaplatenie 109.065 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č.k. 29C/229/2016-45 zo dňa 25.01.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku II.

II. Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I zastavil
konanie a vo výroku II stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu o zaplatenie 109.065 eur s

prísl. v plnom rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej, a preto postupom podľa § 144 až
146Civilnéhosporovéhoporiadkukonaniezastavil. Vovzťahuktrovámkonaniaaplikovalustanovenie §
257 Civilného sporového poriadku, keď považoval okolnosti konania vedeného pod sp. zn. 29C/1/2012,
z ktorého bol nárok žalobcu vylúčený na samostatné konanie za dôvody hodne osobitného zreteľa. V
tejto súvislosti sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu v podaní doručenom súdu dňa
23.1.2017, s tým, že žalovaný je jednou z osôb zodpovednou za určenie, že záväzkový vzťah zo zmluvy

o pôžičke bol súdom ako disimulovaný právny úkon je neplatný. Ako ďalší dôvod, v ktorom súd prvej
inštancie videl dôvod osobitného zreteľa bola skutočnosť, že žalobca pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v
predmete konania 29C/1/2012 nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky od pôvodnej veriteľky pred
začatímkonaniavovecisamej,bezakejkoľvekvedomostiookolnostiachvpredmeteuzatvoreniazmluvy
o pôžičke, a teda bez možnosti ovplyvniť obsah zmluvného vzťahu, nemôže byť osobou zodpovednou
za výsledok sporu.

Obsah odvolania

3. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku II podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec
bola nesprávne právne posúdená a konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Poukázal , že žaloba o zaplatenie sumy 109.065 eur s príslušenstvom bola
od začiatku zmätočná, pričom žalobca mal v tomto konaní dostatok času žalobu uplatnenú formouvzájomného nároku vziať späť pred vykonaním úkonu žalovaným, s ktorými žalovanému preukázateľne
vznikli trovy právneho zastúpenia. Žalobca je si vedomý neplatnosti zmluvy, od ktorej odvodzuje
nárok na zaplatenie (vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu v konaní 29C/1/2012) napriek tomu

nekonal a žalobu nevzal späť. Ďalej považoval za vzájomne rozporuplné tvrdenia súdu, kedy v konaní
29C/229/2016 dáva do pozornosti dôvody hodne osobitného zreteľa, pričom v konaní 29C/1/2012, ktoré
mu predchádzalo, s ktorým obsahovo súvisí a na ktoré obsahovo nadväzuje rozhodol, že nie sú splnené
podmienky pre aplikáciu § 257 C.s.p. Považoval za nespravodlivé, aby náhrada trov konania v konaní
29C/229/2016 nebola žalovanému priznaná, ku konaniu 29C/229/2016 nedal žalovaný dôvod, takisto

ako aj ku postúpeniu pohľadávky, žalobca právo na zaplatenie uplatnil ako vzájomný nárok v konaní,
v ktorom, súd určil neplatnosť titulu, od ktorého žalobca právo na zaplatenie odvodzuje. Nevedel sa
stotožniť s tvrdením súdu o tom, že žalobca nebol schopný ovplyvniť priebeh zmluvného vzťahu, žaloba
o zaplatenie sumy 109.065 eur bola podaná v čase, keď o povahe uzatvorenej zmluvy mal vedomosť z
podanej žaloby a priebehu konania 29C/1/2012, ktorého bol priamo účastný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že prizná žalovanému náhradu trov konania vo

výške 100 % výdavkov súvisiacich s uskutočňovaním práva proti žalobcovi.

Hodnotenie odvolacieho súdu

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecné správne.
5. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého uznesenia vo vzťahu k

výrokuII.(§387ods.2C.s.p).Vsúvislostisodvolacíminámietkamižalobcuudávanasledovné.Odvolateľ
namieta nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách úspešného
žalovaného v konaní aplikoval ustanovenie § 257 C.s.p.

6. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

7. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.

8. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam

jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj

náležite odôvodnený.

9. Zákon explicitne nevypočítava ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,

R 23/1989).

10. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam,
ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú

náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu,či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

11. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane účastníkov, a to obidvoch) jeho aplikácie. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní
napokon uspel, znáša svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na
existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu
sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne.

12. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od
žalovaného, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania (§ 256 ods. 1), spravodlivo žiadať, aby si
náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

13. Významnými z hľadiska aplikácie predmetného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k

uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, a podobne (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo5/2006).

14. Žalobca vzal žalobu späť podaním zo dňa 17.01.2017 s poukazom na závery súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 29C/1/2012 a zásadu nemo plus iuris transferre potest quam ipse habet, a de facto

aj dôvodu straty aktívnej vecnej legitimácie.

15. Odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý za dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane (žalovanému) považoval okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, komplexne posúdil všetky okolností oboch súdnych konaní ,

správanie žalovaného ktorý prispel k vzniku sporu dôsledkom ktorého bol výsledok súdneho konania
vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 29C/1/2012.

16. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil v rámci konania o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke
zo dňa 03.09.2008 vedenom na Okresnom súdu Prešov pod sp. zn. 29C/1/2012 vzájomnou žalobou

voči žalovanému nárok na zaplatenie 109.065 eur s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke. Súd v
konaní 29C/1/2012 dospel k záveru, že účastníci zmluvy o pôžičke (Janette Dobrovodská a žalovaný)
predstierali jej uzatvorenie, pretože mali v skutočnosti vôľu uzavrieť zmluvu o investovaní. Na základe
uvedeného preto rozsudkom č.k. 29C/1/2012-327 zo dňa 26.11.2014 určil zmluvu o pôžičke za
absolútne neplatnú pre absenciu vážnosti vôle podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

17.Zatohtostavu,keďsúdvkonaní29C/1/2012vykonanímdokazovanímzistil,žeúmyslomžalovaného
(v danom konaní žalobcu) nebolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke v postavení dlžníka poskytnutím
finančných prostriedkov žalovanou v 2. rade ako veriteľky, ale tieto mali byť poskytnuté za účelom
ďalšieho zhodnotenia žalovanému (v danom konaní žalobcovi) doplnením jeho portfólia na základe

zmluvy o investovaní bolo dôvodné dospieť k záveru, že svojím správaním žalovaný tiež prispel k vzniku
sporu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, z ktorej žalobca postúpením nadobudol pohľadávku vo
výške 109.065 eur a ktorú si žalobca uplatnil žalobou v prejedávanej veci.

18. Vo vzťahu k odvolacej námietke odvolateľa, že žalobca mal v tomto konaní dostatok času vziať

žalobu pred vykonaním úkonov žalovaným odvolací súd uvádza, že, nečinnosť žalobcu pri späťvzatí
žaloby resp. časové obdobie na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní nie je možné považovať s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za tak výraznú okolnosť majúcu vplyv na nemožnosť aplikácie
ustanovenia § 257 C.s.p.

19. Ďalej odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, ktorou žalovaný namietal, že žalobca
nebol schopný ovplyvniť priebeh zmluvného vzťahu, keďže žaloba o zaplatenie sumy 109.065 eur bola
podaná v čase, keď o povahe uzatvorenej zmluvy mal vedomosť z podanej žaloby a priebehu konania
29C/1/2012, ktorého bol priamo účastný. V konaní 29C/1/2012 si žalobca uplatnil vzájomný nárok voči
žalovanému na pojednávaní konanom dňa 05.06.2013, teda ešte predtým, než súd rozsudkom zo dňa

26.11.2014 určil neplatnosť zmluvy o pôžičke v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. To, že žalobca
mohol vedieť o povahe zmluvy o pôžičke zo žaloby a priebehu konania 29C/1/2012 ešte neodôvodňuje
záver, že žalobca bola osobou zodpovednou za výsledok sporu.20. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. Žalovanému vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nevznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).