Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412202270
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1412202270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX,
Borský Mikuláš - Borský Peter, o zaplatenie 162,38 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.3.2012 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 162,38 €
s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne z dlžnej sumy 162,38 € od 29.9.2007 do zaplatenia

vrátane náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní
ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovanou a
právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Tatra banka a.s. (ďalej aj ako ,,Zmluva o bežnom účte“
alebo ,,Zmluva“) poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej povolené prečerpanie na bežnom
účte. Nakoľko žalovaná v rozpore so Zmluvou na účte nezabezpečila dostatok peňažných prostriedkov

na úhradu záväzkov na svojom účte, právny predchodca žalobcu v súlade s bodom 2.5.1. svojich
Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve, zúčtoval svoje pohľadávky voči žalovanej na ťarchu
jeho účtu, čím sa účet žalovanej dostal do nepovoleného prečerpania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
dňa 28.9.2007 prečerpala povolené peňažné prostriedky v rámci poskytnutého úverového rámca, čím
na jej účte vzniklo nepovolené prečerpanie, ktoré nevyrovnala v lehote najneskôr do jedného mesiaca
od vzniku prečerpania, právny predchodca žalobcu v súlade s bodom 4.3.4. písm. b) Všeobecných
obchodných podmienok odstúpil od Zmluvy a zároveň zrušil v zmysle bodu 4.3.8 Všeobecných

obchodných podmienok účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný
vzťah založený predmetnou Zmluvou. Odstúpením od Zmluvy a zrušením uvedeného účtu žalovanej
vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na vrátenie dlžnej sumy vo výške 162,38 € rovnajúcej
sa nepovolenému prečerpaniu, ktoré vzniklo na účte žalovanej spolu s príslušenstvom. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 postúpil právny predchodca žalobcu Tatra banka a.s. na
navrhovateľa pohľadávku voči žalovanej vo výške dlžnej istiny 162,38 € s príslušenstvom. Žalovaná
svoj záväzok do ani len sčasti neuhradila, avšak svoj záväzok voči žalobcovi uznala čo do dôvodu

aj výšky písomne dňa 20.4.2010. V písomnej Dohode o splatení záväzku s uznaním záväzku (ďalej
aj ako ,,Dohoda“) sa zaviazala na zaplatenie celej dlžnej sumy voči žalobcovi formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 50 € poukazovaných v prospech účtu žalobcu s dátumom splatnosti
jednotlivých splátok k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, s dátumom splatnosti prvejsplátky najneskôr v posledný deň v mesiaci, v ktorom bola splátková dohoda podpísaná, t.j. k 30.4.2010
a to až do úplného splatenia záväzku, pod stratou výhody splátok. Žalovaná tieto poskytnuté platobné
výhody nevyužila, žalobcovi nezaplatila ani jednu dohodnutú mesačnú splátku, čím sa dostala do

omeškania a celý záväzok sa stal naraz splatným. Zostatok neuhradenej istiny tak predstavuje sumu
162,38 €.

3. Dňa 29.6.2012 (v čase účinnosti zák. č. 97/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016) vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42176778, ktorý vo vyjadrení k žalobe vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku. Z tohto dôvodu žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť
a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov jeho právneho zastúpenia. K Dohode o splatení záväzku s
uznaním záväzku zo dňa 20.4.2010 uviedol, že táto je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor
s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Dohoda
ako právny úkon upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár,

ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, ktorý nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho
obsah. Obsahuje jednostranný právny úkon uznania záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode
o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k predformulovanému
obsahu Dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej
obsahu. Takáto predformulovaná Dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a

určitá, pretože inštitúty uznania záväzku, príp. rozhodcovskej doložky, ich právny význam a dôsledky
sú pre väčšinu spotrebiteľov neznáme kategórie. Uzavretie takejto Dohody je tiež v rozpore s dobrými
mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Podpisom Dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a privodilo mu to značnú
ujmu (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo

spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať ju za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej
spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne
formulovanej štandardnej spotrebiteľskej zmluvy je definovaný v Smernici Rady 93/13EHS o nekalých
podmienkach spotrebiteľských zmluvách (v čl. 3 ods. 2 Smernice). Pre prípad, že by súd neakceptoval
túto právnu argumentáciu ohľadom posudzovania Dohody a jej právnych účinkov, navrhol súdu, aby

postupoval v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. konanie prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o
rozhodnutie o prejudiciálnej otázke: ,,Či ustanovenia čl. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1,2 Smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú
vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej
zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky

vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže
meniť obsah týchto doplnkov a zmien“.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že vznesenú námietku premlčania považuje v celom rozsahu za
neopodstatnenú, vzhľadom na predložené uznanie dlhu žalovanou čo do dôvodu aj výšky zo dňa

20.4.2010. V zmysle § 110 ods. 1 OZ uznaním dlhu dochádza k začatiu plynutia novej desaťročnej
premlčacej doby odo dňa, kedy k uznaniu došlo. V žiadnom prípade tak nárok žalobcu na zaplatenie
peňažnej pohľadávky písomne uznanej žalovanou čo do dôvodu aj výšky uplatnenej v tomto konaní,
nebol v čase začatia súdneho konania premlčaný. Navyše žalobca zastáva názor, že dotknutá Zmluva o
bežnom účte s možnosťou povoleného prečerpania nepatrí medzi spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, nakoľko až do 31.12.2007 takáto Zmluva,
ktorej jednou zo zmluvných strán je osoba spĺňajúca označenie za spotrebiteľa medzi spotrebiteľské
zmluvy nepatrila. Preto na dotknutú Zmluvu nie je možné aplikovať žiadne z ustanovení o neprijateľných
zmluvných podmienkach podľa § 52 a nasl. Obč. zák. Tvrdenie vedľajšieho účastníka o rozpore Dohody
sdobrýmimravmiodmietaakoničímnepodloženéumelovykonštruovanétvrdenie.Vedľajšíúčastníktiež

nijako nevysvetlil, v čom malo spočívať zhoršenie zmluvného postavenia žalovanej uzavretím Dohody
a teda značná nerovnováha zmluvných strán. Práve naopak, jeho postavenie sa zlepšilo tým, že mohol
dlh splácať v splátkach. Poukázal na dispozitívny charakter občianskoprávnych vzťahov a zmluvnú
voľnosť, obmedzenú iba výslovným zákazom v zákone. Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti,
má preto právne následky, ktoré z nej plynú. Písomné uznanie dlhu je jednostranný právny úkon, patrí

medzi zabezpečovacie inštitúty, s ktorými je spojené založenie plynutia novej desaťročnej premlčacej
doby pričom podotkol, že neznalosť zákona neospravedlňuje, bez ohľadu na to, či právny úkon vykonal
spotrebiteľ alebo osoba, ktorú nie je možné označiť za spotrebiteľa. Uznaním dlhu dochádza k založeniunovej desaťročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaná vedela alebo nevedela o premlčaní
pohľadávky žalobcu.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 18C 34/2012-53 zo dňa 11.12.2012 žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanej ako aj vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal V odôvodnení
rozhodnutia si súd z vykonaného dokazovania ustálil, že Dohoda o splatení záväzku s uznaním záväzku
zo dňa 20.4.2010 nebola platne uzavretá. Jedná sa o Dohodu s predformulovaným obsahom, jej
uzavretie je v rozpore s dobrými mravmi, najmä s citovaným ustanovením § 4 ods. 8 Zákona č.

250/2007 o ochrane spotrebiteľa, nakoľko pri jej uzavretí neboli nedodržané princípy dobromyseľnosti a
čestnostialebolavyužitálesť.PodľanázorusúdubolosnahoužalobcudosiahnuťDohodouuznaniejeho
premlčaných záväzkov. Vzhľadom na uvedené súd tento právny úkon považoval za nekalú obchodnú
praktiku, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje, resp.
môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Teda Dohoda o splatení záväzku s
uznaním záväzku zo dňa 20.4.2010 je neplatným právnym úkonom, ku ktorému súd neprihliadol. Súd

tiež poukázal na tú skutočnosť, že nakoľko ide o formulár Dohody, možno mať vážne pochybnosti
o tom, či ide o skutočný prejav vôle žalovanej. Vzhľadom k tomu, že Dohodu o splatení záväzku
s uznaním záväzku zo dňa 20.4.2010 súd vyhodnotil ako neplatnú, v prejednávanej veci dospel k
záveru,ženámietkapremlčaniažalobcomuplatnenéhonárokubolavznesenádôvodne.Vkonanínebolo
sporné, že k zosplatneniu celého úveru došlo dňom 28.9.2007, kedy sa stala splatnou celá uplatnená

pohľadávka. Nasledujúcim dňom potom začala plynúť premlčacia doba ohľadne uplatnenej pohľadávky,
pričom v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná trojročná premlčacia doba
uplynula dňa 29.9.2010. Keďže žaloba bola súdu doručená až dňa 5.3.2012 stalo sa tak až po márnom
uplynutí premlčacej doby. Keďže uplatnené peňažné nároky boli premlčané a vedľajší účastník na strane
žalovanej toto premlčanie namietol, súd žalobu z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej

inštancie vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že právny vzťah medzi stranami sporu je právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy a tento vzťah je potrebné posúdiť najmä podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľskom úvere, zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ustanovení Občianskeho zákonníka
o ochrane spotrebiteľa a Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, postupoval podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5, § 54 ods.

1,2 OZ a § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

6. Na odvolanie žalobcu a vedľajšieho účastníka rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením
č.k. 14Co 206/2013-87 zo dňa 30.3.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu

skutkovému zisteniu, pokiaľ založil svoje rozhodnutie na závere, že v čase uzavretia Dohody zo dňa
20.4.2010 bola žalovaná pohľadávka premlčaná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná sa
dostala dňa 28.10.2007 do nepovoleného prečerpania na svojom bežnom účte. Trojročná premlčacia
lehota podľa § 101 OZ tak uplynula dňa 28.10.2010. K uzavretiu Dohody obsahujúcej uznanie dlhu
žalovanej došlo dňa 20.4.2010, teda pred uplynutím premlčacej lehoty. Žalovaná bola v konaní úplne

pasívna a ani raz nenamietla dôvodnosť žalovanej pohľadávky. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie,
že bližšie neodôvodnil v čom mala spočívať nekalá obchodná praktika žalobcu, konkrétne lesť, resp.
porušenie dobrých mravov. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že Dohoda zo dňa 20.4.2010 bola uzavretá
v mieste bydliska žalovanej, ktorá vedela z akého titulu a v akej výške uznáva svoj záväzok a boli s
ňou aj odsúhlasené mesačné splátky, avšak v tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie, ktorým

by bolo spochybnené tvrdenie žalobcu. Odvolací súd vyvrátil tvrdenie žalobcu, že na sporný zmluvný
vzťah nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie, riadne sa vysporiadať so všetkými skutkovými zisteniami, najmä v súvislosti s uzavretím
spornej Dohody zo dňa 20.4.2010 a uznávajúcim prejavom žalovanej v čase, kedy jej dlh voči žalobcovi
nebol premlčaný a zároveň zistiť všetky okolnosti uzavretia spornej dohody a vyhodnotiť či ňou boli alebo

neboli porušené práva žalovanej ako spotrebiteľa. Následne je potrebné posúdiť, či začala plynúť nová
10-ročná premlčacia lehota alebo nie.

7. Elektronickým podaním s autorizáciou, doručeným súdu dňa 25.4.2017, vedľajší účastník oznámil,
že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) nebude ďalej vystupovať v

pozícii vedľajšieho účastníka ani v pozícii intervenienta, a neuplatňuje si ani náhradu trov konania.

8. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 21.9.2017, na ktorý sa dostavila
žalovaná, nedostavil sa žalobca a ani jeho právny zástupca. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svojuako aj žalobcovu neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania s tým,
že žiadal, aby súd rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle žalobného návrhu.
Súd v zmysle § 180 C. s. p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

9. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej a opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
- žaloba zo dňa 27.2.2012, Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby, Dohoda zo dňa 20.04.2010 -
Uznanie záväzku a dohoda o splatení záväzku, oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení
pohľadávky, výpis z bankovej knihy, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009, všeobecné

obchodné podmienky, písomné vyjadrenia žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

9.1. Tatra banka a.s. (právny predchodca žalobcu) poskytla žalovanej na základe Zmluvy o bežnom účte
fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod č. XXXXXXXXXX zo
dňa 9.6.2003 (Zmluvy) povolené prečerpanie na bežnom účte. Žalovaná sa dostala do nepovoleného
prečerpania, ktoré vzniklo na jej účte dňa 28.9.2007, ktoré nevyrovnala do jedného mesiaca od

jeho vzniku; t.j. do nepovoleného prečerpania sa dostala dňa 28.10.2007. Preto Tatra banka a.s. v
zmysle Všeobecných obchodných podmienok odstúpila od Zmluvy a zároveň zrušila účet žalovanej č.
XXXXXXXXXX/XXXX. Dňom zrušenia účtu zanikol aj zmluvný vzťah založený predmetnou Zmluvou.
Na základe uvedeného vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu od žalovanej právo na vrátenie dlžnej
sumy vo výške 162,38 € s príslušenstvom, ktorá zodpovedá nepovolenému prečerpaniu. Žalovaná svoj

záväzok právnemu predchodcovi žalobcu ani len sčasti neuhradila. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 14.12.2009 postúpila Tatra banka a.s. túto pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Žalovaná
svoj záväzok voči žalobcovi uznala čo do dôvodu aj výšky písomne dňa 20.4.2010. V písomnej
Dohode o splatení záväzku s uznaním záväzku (Dohode) sa zaviazala na zaplatenie celej dlžnej sumy
s príslušenstvom formou pravidelných mesačných splátok vo výške 50 € splatných k poslednému

dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc aprílom 2010, pod stratou výhody splátok. Žalovaná
nezaplatila ani jednu splátku, čím sa dostala do omeškania a zosplatnil sa celý jej dlh, t.j. neuhradená
istina 162,38 € aj s príslušenstvom. V konaní nebolo sporné, že žalovaná doposiaľ dlžnú sumu
neuhradila. Žalovaná na pojednávaní dňa 21.9.2017 uviedla, že si zobrala peniaze z debetu nakoľko
chcela uhradiť dlh po jej chorej mame. K spornej Dohode uviedla, že ju podpisovala na ulici a ani

nevedela čo podpisuje, bolo to pri Tatra banke v Dúbravke, lebo nechcela, aby pracovník išiel k nej
domov. Bola si vedomá len toho, že podľa obsahu Dohody má platiť splátky 50 €.

10. Podľa § 708 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje

písomná forma.

11. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dodatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

13.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

18. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,

premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

20. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Z predložených listinných dôkazov a z výpovede žalovanej, mal súd preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah, a to uzavretím Zmluvy o bežnom
účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod č. XXXXXXXXXX
zo dňa 9.6.2003, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej povolené prečerpanie
na bežnom účte. V konaní bolo nesporené, že žalovaná dňa 28.9.2007 prečerpala povolené peňažné

prostriedky v rámci poskytnutého úverového rámca, ktoré nevyrovnala v lehote najneskôr do jedného
mesiaca od vzniku prečerpania, čím na jej účte vzniklo nepovolené prečerpanie dňa 28.10.2007. Právny
predchodca žalobcu preto odstúpil od zmluvy a zároveň zrušil účet žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX,
čím zanikol aj zmluvný vzťah založený predmetnou Zmluvou. Právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo
od žalovanej právo na vrátenie dlžnej sumy vo výške 162,38 € s príslušenstvom. Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 14.12.2009 postúpila Tatra banka a.s. túto pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.
V písomnej Dohode o splatení záväzku s uznaním záväzku (Dohode) zo dňa 20.4.2010 sa žalovaná
zaviazala na zaplatenie celej dlžnej sumy s príslušenstvom formou pravidelných mesačných splátok vo
výške 50 € splatných k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc aprílom 2010, pod
stratou výhody splátok.

22. Súd vykonal dokazovanie v zmysle intencií odvolacieho súdu a dospel k záveru, že Dohoda zo
dňa 20.4.2010, ktorá bola v konaní spornou, je neplatným právnym úkonom, urobeným v rozpore s
dobrými mravmi a to z toho dôvodu, že mal v konaní preukázané, že žalovaná neuzavrela spornú
Dohodu v mieste svojho bydliska tak, ako to tvrdil žalobca, ale spornú Dohodu podpísala na ulici pri

budove Tatra banky v Dúbravke, pričom si bola vedomá len toho, že obsahom Dohody je povinnosť
žalovanej platiť splátky vo výške 50 € mesačne a nebola si vedomá toho, že súčasťou Dohody je aj
uznanie záväzku. Súd má za to, že konanie žalobcu je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a v
rozpore s dobrými mravmi. Spornú Dohodu zo dňa 20.4.2010 dal žalobca žalovanej podpísať ako vopred
pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, na ktorý

ako jediný upozornil žalovanú, vložil aj, pre žalovanú zjavne nevýhodný, jednostranný právny úkon a to
uznanie záväzku, na ktorý žalovanú však už neupozornil. Žalobca tak svojim ľstivým konaním podstatne
zhoršil postavenie žalovanej, ktorá je v tomto konaní spotrebiteľkou, čo už konštatoval aj odvolací súd,
a preto bolo v tomto konaní jednoznačne preukázané, že uzavretím spornej Dohody zo dňa 20.4.2010
boli porušené práva žalovanej ako spotrebiteľky.

23. Vzhľadom na to, že Dohoda zo dňa 20.4.2010 je neplatným právnym úkonom, súd dospel k
záveru, že do úvahy tým pádom neprichádza aplikácia § 110 ods. 1 OZ a preto v predmetnej veci
ani nezačala plynúť nová 10 - ročná premlčacia lehota. V konaní bolo zrejmé, a konštatoval to ajodvolací súd, že žalovaná sa dňa 28.10.2007 dostala do nepovoleného prečerpania na svojom bežnom
účte, preto trojročná premlčacia lehota tak uplynula dňa 28.10.2010, pričom žaloba bola podaná na
súd až dňa 5.3.2012. Súd poznamenáva, že síce v spore ďalej nekonal s vedľajším účastníkom alebo

intervenientom (nakoľko súdu oznámil, že v konaní ďalej nevystupuje ako vedľajší účastník a ani ako
interveniet), ktorý pôvodne vzniesol v priebehu konania námietku premlčania, avšak vzhľadom na to, že
je v danom prípade ustálené, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, súd v zmysle § 5b
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, prihliadol na premlčanie ex offo a žalobu z tohto dôvodu
v celom rozsahu zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení § 262 ods.
1 C .s. p. tak, že žalovanej, ktorej ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania,
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,

na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).