Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/318/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202731
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817202731.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: P. W., bytom F. X/XX, M., proti žalovanému: F., s.r.o., so
sídlom W., F. XX, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. júna 2017, č.
k. 11C/7/2017-47 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nariadení neodkladného opatrenia p o t v

r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa zo dňa 27.12.2013

a 05.02.2014, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 304603399 a č. 304603468 až
do právoplatného skončenia vo veci samej. Druhým výrokom návrh voči HNB, a.s., so sídlom Matice
slovenskej 10, Prievidza, zamietol. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca sa podaným
návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd určí žalovanému povinnosť zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy u zmlúv č. 304603399 a č. 304603469, uzavretých medzi
žalobcomažalovanýmdoprávoplatnéhoskončeniavecisamejoneplatnosťdohodyozrážkachzomzdy.

Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti jeho zamestnávateľovi HNB Prievidza, a.s. zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobcovi z oboch uvedených zmlúv. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodnil žalobca tým, že žalovaný vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky z jeho mzdy,
ktoré zamestnávateľ aj realizoval. Uviedol, že má obavu, že žalovaný naplní zásah do jeho majetku
bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení bez toho, aby bol známy výklad únijného práva a tak sa
reálne naplnil. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca považuje za rozpornú s právom EÚ a pre rozpor

s medzinárodnou zmluvou za neplatnú. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust.
§ 324 ods. 3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1,2, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 CSP. Po
preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listín dospel súd k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný iba voči žalovanému, avšak nie je dôvodný
voči zamestnávateľovi žalobcu, ktorý nie je stranou sporu. V danej veci je nesporné, že medzi veriteľom
- spoločnosťou F., s.r.o. (žalovaným) a dlžníkom P. W. (žalobcom) došlo k uzavretiu zmluvy

o spotrebiteľskom úvere dňa 27.12.2013, číslo zmluvy 304603399, na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi úver 500 eur a tento sa zaviazal vrátiť veriteľovi celkovo 984 eur. Podľa oznámenia žalovaného
žalobca uhradil ku dňu 01.04.2015 iba sumu 246 eur a dlh zostal v sume 1 035,57 eur vrátane úroku
z omeškania. Preto veriteľ požiadal zamestnávateľa dlžníka o zrážky zo mzdy. Taktiež nebolo sporné,
že účastníci sporu uzavreli aj ďalšiu zmluvu o úvere, a to dňa 05.02.2014, číslo zmluvy 304603468, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku v sume 300 eur a žalobca sa zaviazal žalovanému

vrátiť 564 eur. Podľa oznámenia žalovaného žalobca k 01.04.2015 uhradil z tejto pôžičky sumu 94 eur
a dlh mu zostal v sume 790,42 eur vrátane úroku z omeškania. Zrážky zo mzdy boli pri prvej pôžičkevykonávané vo výške 82 eur a pri druhej vo výške 47 eur. Podľa oznámenia zamestnávateľa žalobcu,
zrážky zo mzdy žalobcu sú realizované na základe žiadosti žalovaného. Súd mal za osvedčené, že
žalobca svoj záväzok plnil, ale nepravidelne, keď ku dňu 01.04.2015 mal z prvej zmluvy uhradenú sumu

246 eur a z druhej zmluvy sumu 94 eur. Súd mal teda osvedčené, že zamestnávateľ žalobcu zráža
žalobcovi z jeho mzdy zrážky z oboch zmlúv o úvere a predovšetkým z dohody o zrážkach zo mzdy,
ktoré sú podkladom na zrážky zo mzdy. Tento stav aktuálne platí, pričom žalobca poukázal na rozsudok
Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.02.2017, č.k.18C/45/2016, ktorým súd meritórne rozhodol a žalobu
žalobcu F., s.r.o. voči žalovanému P. W. o zaplatenie sumy 10,89 eur s prísl. zamietol. Žalobca v

uvedenom konaní uviedol, že podľa oznámenia jeho zamestnávateľa ku dňu 17.02.2017 uhradil formou
zrážok sumu 486,17 eur so zostatkom 312,25 eur, pričom tieto zrážky zasiahli do jeho majetkovej sféry
tým, že sa stará o dve maloleté deti, je samoživiteľom. Na základe týchto skutočností súd dospel k
záveru, že návrh žalobcu je podaný dôvodne, keď aj z vyjadrenia žalobcu vo veci sp. zn. 18C/45/2016
vyplýva, že dlh by mal byť uhradený, pričom do celkovej sumy, ktorú mal žalobca zaplatiť pri prvom
úvere v sume 1 035,57 eur a v druhom prípade v sume 798,42 eur sa súdu javí, že v tejto sume sú

zahrnuté aj úroky z omeškania, ďalšie nároky, teda odplata, ďalšie navýšenia, preto sa úver v prvom
prípade zo sumy 500 eur navýšil na sumu 1 035,57 eur a v druhom prípade zo sumy 300 eur na sumu
798,42 eur. Tieto vedľajšie dojednania sú také, ktoré bude súd posudzovať v konaní vo veci samej, či
neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
dodal, že zrážanie časti mzdy zo základného zdroja príjmu môže významne negatívne zasiahnuť do

uspokojovania dôležitých životných potrieb jednotlivca, preto je potrebné zrážky nerealizovať, pokiaľ sa
dôvodnosť takéhoto plnenia javí sporná.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o nariadení neodkladného opatrenia voči
žalovanému, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. b),d),f),h) CSP. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že táto bola uzavretá podľa §
551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi, za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného, ktorá mu vznikla na základe zmluvy. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorá spočíva v tom,
že dlžník - žalobca súhlasil, aby mu platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a
poukazoval ich veriteľovi. Tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu §

551 Občianskeho zákonníka. Dal do pozornosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatný
dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje,
že jeho pohľadávka bude splnená. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý je aj v súlade
zo zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, že by
žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia dohody osobitne poučený. Je toho názoru, že

nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním
dohody. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa totiž prednostne pripočítava na istinu a
teda aj dohodnuté zmenkové úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Vyslovil názor, že na nariadenie
neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady, žalobca nepreukázal, z čoho vyvodzuje svoj
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, nepreukázal existenciu hroziacej ujmy, teda, že bez

nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a
tiež nedeklaroval opodstatnenie nároku vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o jeho žalobu vo veci samej voči žalovanému

na vydanie bezdôvodného obohatenia, na tejto trvá. Zdôraznil, že oba úvery sú už preplatené,
napriek tomu sa mu naďalej zamestnávateľom vykonávajú zrážky zo mzdy. Preto považuje nariadenie
neodkladného opatrenia za správne a zákonné.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné v odvolaním napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Odvolaním žalovaného nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ( v
druhom výroku), preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a týmto rozhodnutím

odvolacieho súdu nedotknuté ( § 367 ods. 2 CSP).

6. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené proti nariadeniu neodkladného
opatrenia, odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie o splnenípredpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodením uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na
zdôraznenie jeho správnosti dodáva nasledovné:

7. Vzmysleustanovenia§325ods.1CSP,môže súdnariadiť neodkladnéopatrenievdvochprípadoch,
a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na
rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je inštitút neodkladných opatrení podľa
nového procesného predpisu vždy nevyhnutne viazaný na konanie vo veci samej, ani na dočasný a

provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany.

8. Posúdením v konaní zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci sú splnené
podmienkynanariadenieneodkladnéhoopatreniapodľanávrhužalobcu.Žalobcapredloženýmilistinami
osvedčil, že je dlžníkom žalovaného, pričom dlh žalobcu vznikol z dvoch zmlúv o úvere, ktoré uzatvoril
ako spotrebiteľ s veriteľom (dodávateľom) - žalovaným, ktorý konal pri uzatváraní a plnení zmluvy ako

podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Tiež bolo preukázané, že žalovaný predložil
zamestnávateľovi žalobcu dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré žalobca uzatvoril s veriteľom pri uzatváraní
zmlúv o úvere a na základe týchto dohôd sú v prospech žalovaného vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu
na uspokojenie pohľadávok žalovaného, ktoré sám vyčíslil.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy
je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je
splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán
o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť
povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy /viď R 47/1974/.

10. Na základe predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy dochádza k zrážkam zo mzdy žalobcu v
prospech žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávok z oboch spotrebiteľských zmlúv. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok,

z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.
z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúveroch apôžičkáchprespotrebiteľovvzneníplatnomaúčinnom
v deň uzatvorenia zmlúv o úvere žalobcom alebo z pohľadu súladu dojednania úrokov z úveru s dobrými
mravmi apodobne.Výškupohľadávky,ktorámábyťzrážkamizomzdyspotrebiteľauspokojenásipritom
jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi

poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje "vymôcť" plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd zreteľ.

11. Žalobca tak predloženými listinami osvedčil bezodkladnosť potreby úpravy pomerov účastníkov

žiadaným neodkladným opatrením. Požadované a súdom prvej inštancie nariadené neodkladné
opatrenie zároveň považuje odvolací súd za primerané a to práve s ohľadom na charakter dohôd o
zrážkach zo mzdy, ktoré umožňujú bez ďalšieho postihnúť majetok spotrebiteľa bez ohľadu na možnú
neprijateľnosť zmluvných dojednaní spotrebiteľských zmlúv. Na základe takýchto dohôd súd nesmie
pripustiť žiadne zrážky zo mzdy žalobcu a to ani v miere, ktorá by smerovala k uspokojeniu pohľadávok

žalovaného na istinách úverov, zvlášť za situácie, keď podľa tvrdení žalobcu vo veci samej a ním
predkladaných dôkazov sú pohľadávky z úverov zaplatené, resp. preplatené.
12. Námietky žalovaného v danom prípade nemali vplyv na vecnú správnosť uznesenia súdu prvej
inštancie v napadnutej časti.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).