Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/398/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228098
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114228098.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu I. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T.C. XXXX/X, XXX XX Ž., zast.: JUDr. Štefánia Harciníková, advokátka, so sídlom
Saleziánska 4, 010 01 Žilina, proti žalovanej S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX
Ž., zast: JUDr. Juraj Strähle, advokát, so sídlom Dolný Val 21/180, 010 01 Žilina, o zaplatenie sumy
7.229,15 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7.229,15 eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7.229,15 eur od 19.12.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa proti žalovanej žalobou podanou na súde dňa 22.08.2014 domáhal zaplatenia sumy
7.229,15 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 19.12.2013 do

zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou a ďalším spoluvlastníkom -
M.. I. Y., C.. sú podieloví spoluvlastníci nebytového priestoru č. X- XXX vo vchode č. X obytného domu
č.s. XXXX na prízemí, na ul. Z.. H. D. Ž. pričom k tomuto nebytovému priestoru prislúcha spoluvlastnícky
podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach označeného obytného domu a na pozemku
parc.č. X. - Y. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, na ktorom pozemku je postavený označený obytný
dom, všetko zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat. územie Ž.V.. Žalobca vlastnícke právo k

predmetnému nebytovému priestoru nadobudol dedením po svojom otcovi S.Z. U., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, ktoré dedičstvo bolo potvrdené Osvedčením o dedičstve 21D 3492/2004, D not
4/2005 zo dňa 17.12.2012, právoplatným dňa 03.01.2013. Predmetný nebytový priestor dal S. U. ako
právny predchodca žalobcu do nájmu spoločnosti IKAR, a.s., Kukuričná 13, Bratislava, IČO : 678856,
a to Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2002, ktorá spoločnosť užívala priestory
od 01.08.2002 do 31.01.2006, následne od 01.02.2006 v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2006 k
zmluve došlo k zmene nájomcu na spoločnosť MODUL, spol. s r.o., so sídlom Stará Vajnorská 17/97,

Bratislava, IČO: 17054346. Zároveň v Dodatku č.1 bolo upravené aj nájomné na sumu 62.000,- Sk
s platnosťou od 01.08.2006 do budúcna, spôsob jeho úhrady do budúcna, ako i predĺženie nájmu do
01.08.2010. Celé nájomné za mesiace jún 2005 až júl 2006 v celkovej sume 21.687, 44 eur prevzala od
nájomcov žalovaná, konkrétne od spoločnosti IKAR, a.s., Kukuričná 13, Bratislava, IČO : 678856 sumu
12.545,44 eur a od spoločnosti MODUL, spol. s r.o., so sídlom Stará Vajnorská 17/97, Bratislava, IČO:
17054346 sumu 9.141,87 eur. Žalobca po potvrdení dedičstva vyzval žalovanú, aby mu vydala sumu

7.229,15 eur, ktorá suma predstavuje podiel žalobcu na nájomnom z prenájmu spoločnej veci, pričom
podiel je vyjadrený v 1/3 (v jednej tretine), a to výzvou zo dňa 29.11.2013 s lehotou vyplatenia do 14
dní od prevzatia výzvy. Túto výzvu prevzala žalovaná dňa 04.12.2013 teda pohľadávka bola splatnádňa 18.12.2013. Keďže žalovaná svoj záväzok nesplnila, uplatňuje si žalobca popri istine aj úroky z
omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od prvého dňa po splatnosti teda od 19.12.2013 do
zaplatenia.

2. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že po smrti S. U. až do skončenia dedičského konania bola osobou
pokračujúcou v živnosti v zmysle Živnostenského zákona a príjem z nájmu bol príjmom z podnikateľskej
činnosti S. U., nebytový priestor mal zavedený v obchodnom majetku, príjem z nájmu bol zavedený v

účtovníctve a tento príjem aj riadne zdaňovala. Zároveň vzniesla námietku premlčania uplatneného
práva s poukazom na ust. § 107 Občianskeho zákonníka.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/398/2014 - 81 zo dňa 23.08.2016 v dôvodoch rozhodnutia
poukazom na ust. §451, § 460 Občianskeho zákonníka konštatoval nasledovné skutkové a právne
závery: Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. X- XXX vo vchode

č. X obytného domu č.s. XXXX na prízemí, na O.. Z.. H. D. Ž., každý v 1/3, pričom k tomuto nebytovému
priestoru prislúcha spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach
označeného obytného domu a na pozemku parc. č. X. - Y. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, na
ktorom pozemku je postavený označený obytný dom, všetko zap. na LV č. XXXX C.re okres Ž., obec Ž.,
kat. územie Ž.. Žalobca vlastnícke právo k predmetnému nebytovému priestoru nadobudol dedením po

svojom otcovi S. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktoré dedičstvo bolo potvrdené Osvedčením
o dedičstve 21D 3492/2004, Dnot 4/2005 zo dňa 17.12.2012, právoplatným dňa 03.01.2013. Predmetný
nebytový priestor dal S. U. ako právny predchodca žalobcu do nájmu spoločnosti IKAR, a.s., Kukuričná
13, Bratislava, IČO : 678856, a to Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2002, ktorá
spoločnosť užívala priestory od 01.08.2002 do 31.01.2006, následne od 01.02.2006 v zmysle Dodatku

č. 1 zo dňa 26.01.2006 k zmluve došlo k zmene nájomcu na spoločnosť MODUL, spol. s r.o., so sídlom
Stará Vajnorská 17/97, Bratislava, IČO: 17054346. Tiež medzi žalobcom a žalovanou nebolo sporné,
a teda súd považuje za preukázané, že nájomné za nájom predmetných nebytových priestorov za
mesiace jún 2005 až júl 2006 v celkovej sume 21.687, 44 eur prevzala od nájomcov iba žalovaná,
konkrétne od spoločnosti IKAR, a.s., Kukuričná 13, Bratislava, IČO : 678856 sumu 12.545,44 eur a

od spoločnosti MODUL, spol. s r.o., so sídlom Stará Vajnorská 17/97, Bratislava, IČO: 17054346 sumu
9.141,87 eur, pričom poslednú platbu prevzala žalovaná dňa 11.07.2006. V prejednávanej veci žalobca
a žalovaná boli v období od smrti poručiteľa S. U., zomr. dňa XX.XX.XXXX až do vydania Osvedčenia
o dedičstve č. k. 21D 3492/2004, Dnot 4/2005 zo dňa 17.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.01.2013 vydaného JUDr. Alenou Majerčiakovou, ako súdnym komisárom so sídlom v Žiline,

ul. 1. mája č.5 považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi
S. U., t.j. boli považovaní za spoluvlastníkov aj predmetného nebytového priestoru. Keďže žalovaná
preberala od nájomcov platby nájomného v celej dohodnutej výške, pričom bola považovaná iba za
spoluvlastníka predmetného nebytového priestoru, súd nárok žalobcu uplatnený v konaní posúdil ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, konkrétne

ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, nakoľko išlo o také plnenie, kde od
začiatku nebol právny dôvod na plnenie. Žalobca by tak mal nárok na zaplatenie nájomného vo výške
zodpovedajúcej jemu patriacemu spoluvlastníckemu podielu.

Vzhľadom na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd sa ďalej zaoberal otázkou, či sa
žalovaná dovolala premlčania uplatneného nároku účinne. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie

práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže
čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd
nemôže premlčané právo priznať. Ani uplatnením námietky premlčania právo nezaniká, a preto povinný
subjekt môže aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh
plniť. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za
desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa tedamôže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Ich vzájomný vzťah je taký,

že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že ešte plynie druhá
premlčaciadoba.Subjektívnapremlčaciadobatotižmôžeplynúťibavrámciobjektívnejpremlčacejdoby,
ktorú nemôže presiahnuť. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak
právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia a týmto okamihom je
tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívne

premlčacej doby odvíja, je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia,
a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia vedel, alebo nie. Medzi žalobcom a žalovanou nebolo sporné, a teda súd považuje za
preukázané, že nájomné za nájom predmetných nebytových priestorov za mesiace jún 2005 až júl 2006
v celkovej sume 21.687, 44 eur prevzala od nájomcov iba žalovaná, pričom poslednú platbu prevzala
žalovaná dňa 11.07.2006. Týmto dňom t.j. dňom 11.07.2006 došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému

obohateniu na úkor žalobcu a od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná objektívna lehota
upravená v ust. § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka a uplynula dňom 11.07.2009 . Žalobca však svoje
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde až žalobou podanou dňa 22.08.2014 teda
nesporne po uplynutí všeobecnej trojročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods.2
Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba v prípade bezdôvodného obohatenia získaného

plnením bez právneho dôvodu začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho
dôvodu, a komu plnil. Bolo však nadbytočné zaoberať sa plynutím subjektívnej premlčacej doby, keďže
nesporneuplynulaobjektívnapremlčaciadoba,pričomplatí,žeaksapovinnýsubjektpremlčaniadovolá,
nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne
uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Pokiaľ žalobca uvádzal, že podľa jeho názoru sa jedná o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, tejto právnej argumentácii súd neprisvedčil, nakoľko v súdenej veci
sa o prípad úmyselného bezdôvodného obohatenia nejedná. Žalovaná ako povinný subjekt na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa dovolala premlčania, preto súd nemohol žalobcovi ako oprávnenému
právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať a musel žalobu zamietnuť. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku s tým, že v

zmysle odseku 2. citovaného ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
uznesením č.k. 5Co/2/2017 - 119 zo dňa 30. mája 2017, právoplatným dňa 07.07.2017, zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil pritom, že súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu a
vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nárok žalobcu je nárokom, ktorý má
základvpodielovomspoluvlastníctvestránsporukpredmetnýmnebytovýmpriestorom,naktorývzťahje
potrebné aplikovať ust. § 137 OZ v spojení s ust. § 123 OZ. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania
nároku žalobcu zo strany žalovanej, odvolací súd zdôraznil, že žalobca svoje právo mohol uplatniť na

súde žalobou až dňa 04.01.2013, kedy nadobudol aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na vydanie
svojho podielu z nájomného za prenajatie spoločnej veci voči žalovanej, t.j. deň po dni nadobudnutia
právoplatnosti osvedčenia o dedičstve.

5. V ďalšom konaní súd postupoval v zmysle právneho názoru a v zmysle záverov odvolacieho súdu.

6. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu.

7. Žalovaná zotrvala na svojej obrane, tak ako ju uplatnila v pôvodnom konaní. Nad rámec tejto
obrany v ďalšom konaní poukázala na článok IX. bod 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa

01.08.2002, uzavretej medzi S. U. ako právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou IKAR, a.s.,
Kukuričná 13, Bratislava, IČO : 678856, v zmysle ktorého ustanovenia bola S. U.I. ako prenajímateľovi
poskytnutá záloha vo výške 250.000 Sk, ktorá bola zmluvného dojednania sa rozpočítavala na obdobie
48 kalendárnych mesiacov s tým, že nájomca o túto časť zálohy zníži nájomné platené za kalendárny
mesiac. Vzhľadom na túto čiastku bola aj táto nájomná zmluva formulovaná, že je to nájomná zmluva na

dobuurčitúna4roky.Celátátočiastkabolaprevzatá pánomTichým tu jeajuvedené,žetedapravidelne
mesačne to bude vyúčtovávané a zúčtovaná táto prevzatá záloha tým, že prenajímateľ vystaví faktúru
a podpíše kvázi príjmový doklad a takto to je týchto 48 mesiacov zaúčtovávané. Z uvedeného vyplýva, že
podiel žalobcu na prevzatom nájomnom by mal byť vypočítaný na sumu 31.264,- Sk, čo činí cca 360 eur.8. Právna zástupkyňa žalobcu k tejto obrane žalovanej uviedla, že tento argument nie je dôvodný
O nesprávnosti tohto argumentu žalovanej strany svedčí žaloba a najmä predložené dôkazy - faktúry,

z ktorých jednoznačne vyplýva, že z dohodnutého mesačného nájomného bola vždy odpočítavaná.
To znamená, že faktúry, ktoré vystavovala žalovaná jednotlivým nájomcom obsahovali už odpočítanú
zálohu a je to zrejmé z týchto faktúr.

9. Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že právny predchodca strán sporu S. U. uzatvoril
zmluvu o nájme nebytových priestorov ako prenajímateľ so spoločnosťou IKAR, a.s. ako nájomcom dňa
1.8.2002. Predmetom nájmu v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov boli nebytové priestory
č. X-XXX, ktoré sa nachádzajú vo vchode č. X prízemie obytného domu č.súp. XXXX na parc. č. X.-Y.
XXXX v Ž. T. O.. Z.. H. a k tomuto priestoru prislúchajúci podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach
domu a k zastavanému pozemku X.-Y. XXXX zapísaných na LV č. XXXX. Nájomné za predmet nájmu

predstavovalo čiastku 1.359,- Eur za kalendárny mesiac. Prenajímateľ S. U. zomrel dňa X.XX.XXXX.
Dedičmi po nebohom poručiteľovi boli manželka poručiteľa S. M. a deti poručiteľa I. U., M.. I. Y. a I. U..
Záväzkový vzťah vzniknutý na základe uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov poručiteľom
S. U. nezanikol, práva a povinnosti z predmetného právneho vzťahu prešli na dedičov. Dedičia vstúpili
spoločne a nerozdielne do práv a povinností prenajímateľa v nájomnom vzťahu a nájomné vyplývajúce

zo zmluvy o nájme nebytových priestorov sa stalo spoločnou pohľadávkou dedičov. Dňa 26.1.2006 bol
uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2002 medzi zmluvnými
stranami S. U. ako prenajímateľom a spoločnosťou IKAR a.s. ako nájomcom. Uvedený dodatok č. 1
bol podpísaný S. M., I. U. v zastúpení, I. R. v zastúpení, IKAR v zastúpení D.M. I. a MODUL, spol.
s r.o. v zastúpení I. R.. Predmetným dodatkom č. 1 došlo k zmene nájomcu zo spoločnosti IKAR,

a.s. na spoločnosť MODUL, spol. s r.o. Taktiež došlo k zmene výšky nájomného upraveného v čl. VII
zmluvy o nájme a platobných podmienok upravených v čl. IX. zmluvy o nájme od 1.8.2006. Dodatok
č. 1 podpísala v zastúpení žalobcu matka žalobcu I. U.. Pokiaľ ide o plnenie vyplývajúce zo zmluvy
o nájme nebytových priestorov, titulom vyplácania nájomného, žalovaná v období od mesiaca jún
2005 až júl 2006 vystavovala faktúry na úhradu nájomného za jednotlivé mesiace a prijala plnenie zo

strany nájomcov, a to od spoločnosti IKAR a.s. a následne od spoločnosti MODUL s.r.o. Celé nájomné
bolo vyplácané žalovanej. Dedičské konanie po poručiteľovi S. U., zomretom dňa XX.XX.XXXX bolo
vedené pred notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Žiline, na Ul. 1. mája č. 5, JUDr. Alenou
Majerčiakovou pod sp. zn. 21D 3492/2004, Dnot 4/2005. Dedičské konanie bolo ukončené osvedčením
o dedičstve zo dňa 17.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2013. Predmetom dedenia bola

aj nehnuteľnosť, ku ktorej sa vzťahovala zmluva o nájme nebytových priestorov. Až po právoplatnom
skončení dedičského konania osvedčením o dedičstve sa právni nástupcovia po neb. poručiteľovi -
dedičia stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nebytových priestorov, ku ktorým sa vzťahuje
zmluva o nájme nebytových priestorov. Až právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve žalobca nadobudol
vecnú aktívnu legitimáciu na podanie predmetného návrhu, ktorého predmetom je nárok žalobcu na

zaplatenie sumy 7.229,15 Eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje podiel žalobcu na nájomnom
získanom prenájmom spoločnej veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná prijala
od nájomcov celé plnenie za obdobie mesiacov jún 2005 až júl 2006, a to vo výške 21.687,44,- eur,
čo sama v pôvodnom konaní nespochybňovala. Pokiaľ sa v ďalšom konaní žalovaná bránila tým, že
právnemu predchodcovi bola poskytnutá záloha vo výške 250.000,- Sk, ktorá sa mala rozpočítavať na

obdobie 48 kalendárnych mesiacov s tým, že nájomca o túto časť zálohy zníži nájomné platené za
kalendárny mesiac, a teda žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy, ale iba na zaplatenie
sumy 10.421,33 Sk, čo činí 345,92 eur, nakoľko žalovaná prevzala len sumu 31.264,- Sk, túto obranu
žalovanej súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z jednotlivých faktúr a príjmových dokladov (č.l.134
až 160) je nesporne preukázané, že žalovaná prijala od nájomcov celé plnenie za obdobie mesiacov jún

2005 až júl 2006, a to vo výške 21.687,44,- eur. Faktúry zasielala nájomcom sama žalovaná, mesačné
nájomné bolo vyčíslené na suma 1.359,- eur a z tejto sumy bola odpočítavaná suma 5.208,- Sk, celkom
teda žalovaná prevzala v období mesiacov jún 2005 až júl 2006 od nájomcu IKAR, a .s, sumu 12.545,57
eur a od nájomcu MODUL spol. s r.o. sumu 9.141,87 eur spolu teda 21.687,44 eur.

10. Nárok žalobcu je nárokom, ktorý má základ v podielovom spoluvlastníctve strán sporu k predmetným
nebytovým priestorom, na ktorý vzťah je potrebné aplikovať ust. § 137 OZ v spojení s ust. § 123 OZ.11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods.2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 137 ods.2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci je spoluvlastnícky
podiel určený zlomkom alebo percentom. Vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, a je číselným vyjadrením právneho
postavenia každého spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Možno teda povedať, že
vyjadruje, do akej miery je spoluvlastník zúčastnený na hospodárení so spoločnou vecou, v akom

pomere sa podieľa na úžitkoch veci a nesie bremená s vecou spojené, aký diel na neho pripadne
z veci samej alebo z výťažku jej predaja pri zrušení spoluvlastníctva a pod. Z tohto dôvodu je
vyjadrenie výšky spoluvlastníckych podielov nevyhnutnou súčasťou každého spoluvlastníckeho vzťahu.
Výšku spoluvlastníckeho podielu určuje a) právny úkon - jednostranný, dvojstranný a viacstranný, b)
rozhodnutie štátneho orgánu, t.j. rozhodnutie súdu, ktoré má konštitutívny charakter, c) právny predpis.

Podiel na spoločnej veci nemusí byť z kvantitatívneho hľadiska výslovne určený. Stačí, aby z právneho
úkonu, rozhodnutia štátneho orgánu alebo z právneho predpisu bolo zrejmé, že vzniká spoluvlastnícky
vzťah. V takom prípade nastupuje nevyvrátiteľná zákonná domnienka uvedená v § 137 ods. 2, podľa
ktorej sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

12. Keďže ako je už uvedené v odseku 10. je nesporne preukázané, že žalovaná prijala od nájomcov
celé plnenie za obdobie mesiacov jún 2005 až júl 2006, a to vo výške 21.687,44 ,- eur. Faktúry zasielala
nájomcom sama žalovaná, mesačné nájomné bolo vyčíslené na suma 1.359,- eur a z tejto sumy bola
odpočítavaná suma 5.208,- Sk, celkom teda žalovaná prevzala v období mesiacov jún 2005 až júl

2006 od nájomcu IKAR, a .s, sumu 12.545,57 eur a od nájomcu MODUL spol. s r.o. sumu 9.141,87
eur spolu teda 21.687,44 eur. Dedičské konanie po poručiteľovi S. U., zomretom dňa XX.XX.XXXX
bolo vedené pred notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Žiline, na Ul. 1. mája č. 5, JUDr. Alenou
Majerčiakovou pod sp. zn. 21D 3492/2004, Dnot 4/2005. Dedičské konanie bolo ukončené osvedčením
o dedičstve zo dňa 17.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2013. Predmetom dedenia

bola aj nehnuteľnosť, ku ktorej sa vzťahovala predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov. Túto
nehnuteľnosť nadobudli žalovaná a deti poručiteľa S. U. I. U. a M.. I. Y., C.., každý z nich v jednej
tretine z podielu poručiteľa 1/1, na podiel žalobcu z o žalovanou prijatého plnenia titulom nájomného v
celkovej výške 21.687,44 eur, pripadá žalovaná suma , t.j. 7.229,15 eur. Súd preto zaviazal žalovanú
na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.229,15 eur titulom jeho spoluvlastníckeho podielu na nájomnom

za nájom spoločnej veci.

13. Žalobca si popri plnení uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
žalovanej sumy výzvou zo dňa 29.11.2013. Túto výzvu prevzala žalovaná dňa 04.12.2013 (č.l.41).
Žalobca určil lehotu na zaplatenie 14 dní od prevzatia výzvy, t.j. splatnosť dlhu nastala dňom 18.12.2013,

prvým dňom omeškania žalovanej so zaplatením žalovanej sumy je teda deň 19.12.2013. Preto súd
s poukazom na ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj zákonný úrok z
omeškania.

14. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu zo strany žalovanej, tak ako to zdôraznil
ajodvolacísúd, žalobcasvojeprávomoholuplatniťnasúdežalobouaždňa04.01.2013,kedynadobudol
aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na vydanie svojho podielu z nájomného za prenajatie spoločnej
veci voči žalovanej, t.j. deň po dni nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Nárok žalobcuuplatnený v konaní je nárokom majetkového charakteru a toto právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej
dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca si mohol svoje právo uplatniť na súde po prvý raz
žalobou dňa 04.01.2013, ktorým dňom nadobudol aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku a od tohto

dňa začala plynúť aj trojročná premlčacia doba. Žalobca si uplatnil svoje právo žalobou na súde dňa
22.08.2014, z čoho vyplýva, že svoj nárok uplatnil včas.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca

mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Podľa ust. § 262 ods.2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.