Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/278/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117209693
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5117209693.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej
veci žalobkyne: E. P., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, proti žalovanému: Ing. R.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, adresa na doručovanie: L. T. XXXX/XX, O., v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.

41C/26/2017-20 zo dňa 20.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na vydanie
neodkladného opatrenia rozhodol takto:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanému vstupovať do rodinného domu
súp. č. XXX, postavenom na parc. reg. "C" č. 96/1, nachádzajúcom sa v obci Y., k. ú. Y., okres Žilina,

zapísanom na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Súd ukladá žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia podala proti žalovanému Ing. R. P., nar. XX.XX.XXXX, žalobu o jeho úplné vylúčenie z
užívania rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na parc. reg. "C" č. 96/1, v katastrálnom území
Y., zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne územie Y. alebo na obmedzenie tohto užívacieho práva
podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.
Vodôvodnenísvojhorozhodnutiapoukazomnaust.§324až§329CSPkonštatoval,ženávrhžalobkyne
nanariadenieneodkladnéhoopatreniajedôvodný.Medzižalobkyňouažalovanýmexistujeprávnyvzťah
(pomer), pretože sú (zatiaľ) manželmi a zároveň sú bezpodielovými spoluvlastníkmi domu, pričom tento
pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. §
325 ods. 2 písm. e) CSP je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia voči inej osobe. Súd

má dôvodné podozrenie z násilia žalovaného, resp. z ohrozenia života a zdravia žalobkyne, osvedčené
zo samotných skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu a najmä z toho, že žalobkyňa sa dňa 28.02.2017
dostavila na Okresné riaditeľstvo PZ v Žiline, aby podala trestné oznámenie na žalovaného a zároveň
uviedla skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví. Dňa
13.03.2017doplnilatrestnéoznámenieoudalostiach,resp.skutočnostiach,ktorésastalidňa26.02.2017
v rodinnom dome v Y..

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 262 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušiť z dôvodu uvedeného v ust. § 389 ods. 1 písm. a), b), c), d) CSP. Vo svojom

odvolaní poukazoval na to, že dôvody pre zrušenie neodkladného opatrenia podľa jeho názoru sú, že
neboli splnené procesné podmienky, teda nebol osvedčený dôvod vydania neodkladného opatrenia,
súd sa nedostatočne oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi žalobkyne, a preto tieto nesprávne
vyhodnotil a tiež neumožnil žalovanému sa k nim vyjadriť. Súd nesprávne vyhodnotil a aplikoval ust.
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP, t.j. dôvodnosť podozrivej osoby (takto žalovaného žiaden správny orgán

neoznačil). Podľa jeho názoru dôvody na vydanie neodkladného opatrenia neexistovali.
V ďalšom poukázal na to, že voči nemu nebolo vznesené obvinenie, nebolo začaté vo veci, nie je riešený
v priestupkovom konaní.
Pochybenie okresného súdu vidí aj v tom, že súd uložil v druhom odseku svojho uznesenia žalobkyni
povinnosť podať návrh do 30 dní podľa § 146 ods. 2 OZ, pričom návrh na vydanie neodkladného
opatrenia takýto petit návrhu neobsahuje a dokonca ani dočasnosť neodkladného opatrenia nijako

časovo neohraničuje a to právnou alebo inou skutočnosťou.
Poukázal na to, že žalobkyňa podala návrh na rozvod až po 17.3.2017, kedy predložila žalovanému
návrh na rozvod, ale tiež návrh nájomnej zmluvy a darovacej zmluvy s overovacou doložkou jej právnej
zástupkyne s tým, že ona, teda žalobkyňa, je ochotná dané trestné oznámenie stiahnuť.

3. K odvolaniu žalovaného proti uzneseniu okresného súdu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa. Vo
svojom vyjadrení uviedla, že má za to, že bol osvedčený dôvod na vydanie neodkladného opatrenia.
Súd sa dostatočne oboznámil s predloženými dôkazmi návrhu, naďalej existuje dôvodnosť konania
žalovaného, a preto existovali aj naďalej existujú dôvody, pre ktoré bolo vydané neodkladné opatrenie.
Naďalej trvala na svojom návrhu, ktorým žiadala nariadiť neodkladné opatrenie s tým, že rozhodnutie

pokladá za spravodlivé a zákonné. Okresný súd riadne posúdil dôkazy, ktoré predložila v rámci návrhu,
pričom z týchto mal osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi
konania, pričom účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi
týmito účastníkmi konania. K vydávaniu neodkladného opatrenia stačí osvedčiť podstatné skutočnosti,
pričom osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe predložených dôkazov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie na vydanie neodkladného opatrenia. Z
predložených dôkazov mal súd prvej inštancie zistené, že sú manželmi a obidvaja sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi rodinného domu č. súp. XXX, k.ú. Y., pričom tieto skutočnosti nenamieta žalovaný vo
svojom odvolaní.
Okrem iného uviedla, že žalovaný klame, keď tvrdí, že nebol obvinený, že nebolo začaté konanie voči

nemu a nie je riešený v priestupkovom konaní. Z uznesenie OO PZ Žilina vyplýva, že trestná vec
bola odovzdaná na prejednanie ako priestupok. Okrem toho taktiež nemala záujem stiahnuť trestné
oznámenie na žalovaného, i keď mali spoločné sedenie so spoločnými deťmi.

4. K vyjadreniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne. Vo svojom vyjadrení naďalej trval na zrušení uznesenia okresného súdu. Zopakoval
skutočnosti uvádzané v odvolaní.

5. K vyjadreniu žalovaného podala písomné stanovisko žalobkyňa, v ktorom uviedla, že navrhuje
odvolaciemu súdu neodkladné opatrenie potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne

správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení
s § 234 ods. 2 CSP.

10. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany súpri ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia

vyplýva, že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie
je predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb.
Nie sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov strán sporu, pretože

nimi nenadobúda strana sporu práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy
vzťahov strán sporu nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie
práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie výkonu súdneho
rozhodnutia. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia budúceho

výkonu rozhodnutia zo strany žalobcu, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Z
vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.
11. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je špeciálnym ustanovením, v
zmysle ktorého môže súd neodkladným opatrením strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do
domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu, ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Účelom

uvedeného neodkladného opatrenia je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby
dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Uvedeným neodkladným opatrením možno
osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom
chránená osoba býva. Pri nariaďovaní takéhoto neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Súčasne je nevyhnutné

hodnoverne osvedčiť, že žalobcova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického
násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby a pod.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd skúmal právne pomery a ich relevanciu v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) a skonštatoval, že súd prvého stupňa v predmetnom

konaní pri nariaďovaní neodkladného opatrenia postupoval správne v súlade s právnymi predpismi, keď
z predložených dôkazov dospel k záveru o nevyhnutnosti riešenia situácie vzniknutej medzi stranami
sporu nariadením neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku rozhodnutia okresného súdu.
Uložil žalobkyni, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému
žalobu o jeho úplné vylúčenie z užívania rodinného domu alebo na obmedzenie tohto užívateľského

práva podľa § 146 ods. 2 OZ v súlade s ust. § 336 ods. 1,2 CSP.

13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej výsledku úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní bola úspešná strana
žalobkyne, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle

ust. § 262 ods. 2 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)