Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117208192
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117208192.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci

H. V., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom N. XX, toho času V. XXX, dieťa rodičov matky: H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX,
toho času V. XXX a otca: R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu H. výživným vo výške 110,- eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám H. s účinnosťou od 07.03.2017.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.03.2017 do 30.09.2017 vo výške 204,25 eur súd p o v
o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám H. spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky a H. z a m i e t a.

Súd z a m i e t a návrh otca na zníženie výživného na H. podaný na Okresný súd v Žiline dňa
25.04.2017.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.04.2013

v časti výživného na H..

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 07.03.2017 domáhala, aby súd zvýšil
výživné na H. vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2013 došlo
na strane maloletej k zmene pomerov. Od 01.09.2014 nastúpila H. na štúdium Hotelovej akadémie v
Žiline a zvýšili sa jej výdavky.

2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom Okresnému súdu v Žiline dňa 25.04.2017

uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného. Naopak, k zmene pomerov došlo na jeho strane, môže
prispievať na výživu H. len 60,- eur mesačne a preto žiada o zníženie výživného z 80,- eur na 60,- eur
mesačne.3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.

4. Návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného súd spojil na spoločné

konanie. H. sa na pojednávanie nedostavila. Svoju neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila s
pojednávaním v jej neprítomnosti.

5. Z výsluchu matky na pojednávaní dňa 31.07.2017 súd zistil, že H. pristupuje k návrhu aj po dovŕšení
plnoletosti a navrhuje určiť výživné 160,- eur mesačne. H. matku splnomocnila na zastupovanie v konaní

vovecizvýšeniavýživného.H.odseptembra2017budežiačkou4.ročníkahotelovejakadémie.Vjedálni
poplatok za stravu je 25,- eur mesačne. Na začiatku roka sú zvýšené výdavky so školou. Dcéra cestuje
z V. kde bývajú v rodinnom dome, do Žiliny a cestovné na deň je 1,90 eur. Kupuje si šošovky, za ktoré
vynakladá20,-eurmesačne.Zúčastnilasaodbornejpraxe,kdejejplatilamatkapoistenie89,-euracesta
stála okolo 62,- eur. V súčasnej dobe býva na adrese V. v rodinnom dome spolu s manželom a mladšou
dcérou. Za elektrinu a plyn sa platí 300,- eur. Na nákladoch v domácnosti sa podieľajú spoločne. Matka

poberá invalidný dôchodok vo výške 171,- eur a je samostatne zárobkovo činnou osobou. Vykonáva
činnosť obchodného zástupcu. Nie je vlastníčkou, okrem ornej pôdy, iných nehnuteľností, ani hnuteľných
vecí väčšej hodnoty. Matka platí plyn zálohu 132,- eur, elektrinu 70,50 eur, DIGI službu poplatok 10,60
eur. Za vodu platí 70,26 eur za obdobie 6 mesiacov. Na pojednávaní dňa 25.09.2017 uviedla, že s
manželom je v rozvodom konaní. V domácnosti býva aj s jeho synom, ktorý prispieva na bývanie 70,- eur.

6. Z výsluchu otca na pojednávaní dňa 31.07.2017 súd zistil, že býva v rodinnom dome ako nájomca.
Býva v rodinnom dome sám, pričom platí poplatky s bývaním 120,- eur. Telefón si platí 25,- eur mesačne.
Má bežné výdavky so stravou, ošatením. Je spoluvlastníkom bytu v 1/3, v ktorom bývajú brat a
sestra. Mal ešte 2 vyživovacie povinnosti k dcére Y., ktorá je plnoletá a k synovi C. má vyživovaciu

povinnosť naďalej a platí 60,- eur mesačne. Navrhol znížiť výživné na 60,- eur mesačne. Uviedol, že iné
zamestnanie si nehľadal, keďže táto práca mu vyhovuje a zvykol si na ňu.

7. Zo správy zamestnávateľa otca C. Z., spol. s r. o., W. A. súd zistil že otec
je zamestnaný v tejto spoločnosti od 04.06.2015 na základe pracovnej zmluvy a jeho príjem za obdobie

3/2016 - 2/2017 predstavoval sumu 348,- eur, za obdobie 3/2017 - 7/2017 predstavoval v priemere 364,-
eur.

8. Zo správy Daňového úradu Žilina súd zistil, že matka podávala daňové priznanie k dani z príjmov FO
za rok 2016, pričom príjmy predstavovali 6 436,49 eur, výdavky 2 574,59 eur.

9. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie súd zistil, že matka poberá invalidný dôchodok vo výške
167,20 eur a od roku 2017 vo výške 171,20 eur.

10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a
otca dospel súd k záveru, že návrh matky a H. na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy súd

rozhodoval o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.04.2013,
ktorým rozhodol, že otec R. K. je biologickým otcom maloletej H. V.. Zároveň schválil dohodu rodičov,
že maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať jej na výživu 80,-
eur mesačne. Matka poberala invalidný dôchodok. Príjem otca bol 400,- eur v hrubom. Otec v tom čase
mal ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, na Y., na ktorú platil výživné 35,- eur mesačne a na C. vo výške

40,- eur mesačne. Matka v roku 2004 uzavrela manželstvo a s manželom má ďalšie dieťa H., narodenú
15.11.2004. H. mala v tom čase 13 rokov. Príjem otca za obdobie 6 - 8/2012 predstavoval v čistom
587,- eur.

12. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného

tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch
rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám H..
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd
skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.

13. Súd zistil, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 171,20 eur. Zároveň je
samostatne zárobkovo činnou osobou a za rok 2016 jej príjmy predstavovali 6 436,- eur a výdavky 2
574,- eur. Matka býva v rodinnom dome spolu s manželom, spoločnou dcérou a H.. Výdavky predstavujú
elektrina a plyn vo výške 132,- eur a 70,50 eur, H. služba 10,60 eur. V rodinnom dome býva aj
syn manžela, ktorý prispieva na bývanie 70,- eur. Okrem ornej pôdy matka nie je vlastníčkou iných

nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
H. od septembra je žiačkou 4. ročníka hotelovej akadémie. Stravuje sa v jedálni, kde poplatok za stravu
je 25,- eur. Na začiatku roka sú zvýšené výdavky so školou, platí sa ZRŠ, zakupuje školské pomôcky.Cestovné do Žiliny do školy je 1,90 eur za deň. H. si kupuje šošovky, na ktoré mesačne vynakladá 20,-
eur. Ďalej má bežné výdavky so stravou a ošatením.
Otec býva sám v rodinnom dome ako nájomca, pričom uviedol, že poplatok za bývanie platí 120,- eur,

ktorý však súdu nepreukázal, za telefón 25,- eur mesačne a ďalej má výdavky so stravou a ošatením. Je
spoluvlastníkom bytu v 1/3 a v tomto bývajú jeho brat a sestra. Je zamestnaný, jeho priemerný mesačný
čistý príjem je 364,- eur. Ubudla mu vyživovacia povinnosť k dcére Y. a synovi C. po dohode s jeho
matkou, prispieva na výživu 60,- eur.
Vzhľadom k tomu, že H. počas konania dovŕšila plnoletosť, pristúpila k návrhu matky a žiadala určiť

výživné aj po dovŕšení plnoletosti na sumu 160,- eur mesačne. Je nepochybné, že od posledného
rozhodovania súdu v apríli 2013 došlo k zmene pomerov na strane H., ktorá začala študovať na
strednej škole a preto došlo k zvýšeniu výdavkov v súvislosti so školou (poplatok ZRŠ, školské pomôcky,
zahraničná prax), podrástla, zvýšili sa tiež výdavky so stravou a ošatením. Súd zvýšil výživné na H.
na sumu 110,- eur mesačne od 07.03.2017, teda od podania návrhu a podľa názoru súdu takto určená
výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám H. vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca.

Súd zároveň prihliadol na to, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k dcére Y. a má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť k synovi C., ktorému prispieva 60,- eur mesačne. Treba však uviesť, že C. je
mladší ako H., narodil sa v roku 2009 a preto jeho výdavky sú nižšie ako výdavky H., ktorá navštevuje
strednú školu. Keďže súd pristúpil k zvýšeniu výživného, návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Podľa názoru súdu otec by mal vynaložiť viac úsilia pri hľadaní si zamestnania, v ktorom by dosahoval

vyšší príjem, pretože dosahuje príjem na úrovni minimálnej mzdy, pričom sám uviedol, že nehľadal
iné zamestnanie, táto práca mu vyhovuje a zvykol si na ňu. Takýto postoj otca súd považuje za
nezodpovedný. V súčasnej dobe má 2 vyživovacie povinnosti a výdavky detí budú neustále narastať,
ich potreby sa budú zvyšovať a preto je potrebné, aby si zabezpečil taký príjem, aby mohol potreby
svojich detí uspokojovať v čo najväčšom rozsahu. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť k H. aj

uspokojovaním bytových potrieb a časť odôvodnených potrieb H. uhrádza z rodinného prídavku, ktorý
je jej vyplácaný vo výške 23,52 eur mesačne.

14. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky
usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky

svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú
výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky
sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických
schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom

rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

15. Naposledy bolo určené výživné na H. vo výške 80,- eur mesačne. Nedoplatok na výživnom za

obdobie od 07.03.2017 do 30.09.2017 vo výške 204,25 eur (alikvótna časť za mesiac marec 2017 vo
výške 24,25 eur + 6 mesiacov x 30,- eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným
výživným) súd povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám H. spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti
rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP. Pokiaľ otec nezaplatí jednu splátku, stane sa

splatným celý nedoplatok. V prípade, ak súd povolí nedoplatok na výživnom splácať v mesačných
splátkach, splátku musí určiť v takej výške, aby nedoplatok bol zaplatený čo najskôr.

16. Vo zvyšnej časti súd návrh matky a H., v ktorom žiadali zvýšiť výživné na sumu 160,- eur mesačne,
zamietol.

17. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením
§ 52 CMP.

18. V súlade s ustanovením § 121 CMP súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/

XXXX-XX zo dňa 25.04.2013 v časti výživného na Dominiku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a
nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.