Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/374/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315225518
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315225518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Eva Barcajová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária,
so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.
XXX, o zaplatenie 651,27 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 35C/741/2015-55 zo dňa 18.04.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia m e n í tak, že istinu,
úroky z omeškania a náhradu trov konania, týmto rozsudkom prisúdenú, žalovanému p o v o ľ u j

e zaplatiť v splátkach po 15,- Eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
380,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 380,06 Eur od 03.06.2014
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

Súd prvej inštancie uložil žalovanému tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
6,24 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 19,16 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ust. § 43 ods. 1 a 12, § 44 ods. 1 zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 51, § 53 ods. 1, 2, 4, § 544 ods. 1 až 3, §
545 ods. 1, § 420 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že z

vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dve Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 a nasl. z.č. 351/2011 Z.z., spolu s Dodatkami k
zmluvám, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky spoločnosti, na základe ktorých
žalobca vypožičal žalovanému 2 mikroprocesorové SIM-karty, ktoré žalovanému umožnili využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Z dodatku ku zmluve č. A7347779 súd zistil, že žalobca
predal žalovanému zariadenie zn. Samsung Galaxy Young blue za kúpnu cenu 1,- Eur a podľa dodatku
k zmluve č. A7347870 telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad 7 Youth za kúpnu cenu 1,-

Eur. Žalovaný sa zaviazal, že bude platiť za služby poskytnuté žalobcom, ktorú povinnosť si nesplnil
riadne a včas. Nakoľko žalovaný nezaplatil cenu za telekomunikačné služby za obdobie 12/2013 -
02/2014 vo výške 380,06 Eur, ktorá cena poskytnutých služieb bola žalovanému fakturovaná faktúrami
žalobcu uvedenými vyššie, ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil, čím porušil zmluvné povinnosti,preto žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 19.05.2014 vyzval žalovanému k zaplateniu dlžnej sumy
najneskôr do 02.06.2014. Žalovaný na výzvu nereagoval. Nakoľko žalovaný svoj zvyšný dlh neuhradil,
súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie

od 12/2013-02/2014 vo výške 380,06 Eur. Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho záväzku do
omeškania, súd žalobcovi priznal v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania vo výške o 5%-tuálnych bodov vyššej, ako
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

3. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 271,21 Eur s príslušenstvom, ktorý si žalobca uplatnil z titulu
náhrady škody, súd dospel k záveru, že tento nie je možné žalobcovi priznať. Pokiaľ ide o dojednania o
zmluvnej pokute uvedené v bode 2.5 dodatkov k zmluvám, súd toto kvalifikuje ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle citovaného ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta
nebola so žalovaným individuálne dojednaná a je súčasťou formulárovej zmluvy, pričom je zrejmé, že

žalovaný nemal možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť pri uzatváraní dodatkov k zmluvám.
Pokiaľ žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 271,21 Eur kvalifikoval ako náhradu skutočnej škody,
vzniknutej mu porušením povinností žalovaného uvedených v uzatvorených zmluvách, je potrebné
uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, základnými
predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia

škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Žalobca napriek
poučeniu zo strany súdu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (o povinnosti účastníka konania predložiť,
alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci),
neuniesoldôkaznébremeno,keďževyhodnoteniedôkazov,ktorébolivkonanívykonané,neumožňovalo
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu protiprávnym konaním žalovaného vznikla

škodavovýške271,21Eur,aniotom,žebytietojehotvrdeniabolinepravdivé.Žalobcatvrdil,žeuvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovou cenou, súdu však žiadnym spôsobom nepreukázal, aká bol tržná cena žalovanému
predaných zariadení v čase uzatvorenia Dodatkov ku zmluvám. Ani preukázanie tejto skutočnosti by bez
ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k záveru, že rozdiel tržnej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej

ceny za ktorú ho v tom čase nadobudol samotný žalobca) a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými
stranami by bol škodou na strane žalobcu, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať
žalovanému sporné zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Z týchto dôvodov potom súd návrh žalobcu
v rozsahu 271,21 Eur, ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaných mobilných telefónov a ich
predajnou cenou zamietol ako nedôvodný.

4. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca mal vo veci
len čiastočný úspech. Celková výška uplatneného nároku bola 651,27 Eur. Žalobca bol úspešný v časti
uplatnenej istiny 380,06 Eur (58%), žalovaný v časti 271,21 Eur (42%). Pri zohľadnení pomeru úspechu
tak vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 16%. Trovy konania žalobcu pozostávali

zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 39,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 119,74 Eur
vyčíslených v súlade ust. vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 (za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd, 1 úkon
á 41,50 Eur + 2 x režijný paušál po 8,39 Eur + 20% DPH). Súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi časť trov konania vo výške 6,24 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 19,16 Eur. Nakoľko

žalovaný nezdokladoval svoju majetkovú a zárobkovú situáciu tak, aby súd vedel posúdi? jeho možnosti
spláca? dlh v splátkach a svoju žiados? ani žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil, súd mu nepovolil
spláca? dlh v splátkach. Súd pritom prihliadol aj na znaenú výšku dlžnej poh3adávky 380,06 Eur a
príslušenstvom a navrhnutú výšku splátky 5,- Eur (pri ktorej by k splateniu dlhu nedošlo ani do 6 rokov).

5. Proti tomuto rozsudku, posúdiac obsah odvolania výlučne v časti lehoty plnenia, podal odvolanie
žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, že žalovanému povolí zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach po 15,- Eur mesačne, poukazujúc na to,
že sa vrátil z väzenia, nemal peniaze, žije vo veľmi zlej finančnej situácii.

6. Žalobca odvolací návrh nepodal, k dorueenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril, súhlasí
so splátkami pod sankciou straty výhody splátok, výšky splátok ponechal na rozhodnutie súdu.7. Odvolací súd vo veci rozhodoval pod3a ustanovení zákona e. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ialej len „CSP“), úeinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon e. 99/1963 Zb. Obeiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ialej len „O.s.p.“), keiže pod3a § 470 ods. 1 CSP ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania zaeaté predo doom nadobudnutia jeho úeinnosti
a pod3a ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne úeinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
doom nadobudnutia úeinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc pod3a § 470 CSP, po zistení, že

odvolanie bolo podané veas (§ 204 ods. 1 v ease podania odvolania úeinného O.s.p., akt. § 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
O.s.p., § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúš?al (§
201, § 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 380 ods. 1 CSP), teda

len v napadnutej easti lehoty plnenia, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), kei miesto a eas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je eiastoene dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeni? v

easti lehoty plnenia.

9. Odvolate3 dôvodne namietal, že súd prvej inštancie dostatoene nezoh3adnil jeho návrh na možnos?
urei? lehotu plnenia v splátkach v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. úeinného v ease rozhodovania súdu
prvej inštancie

10. Pod3a § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnos?, je potrebné ju splni? do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže urei? dlhšiu lehotu, resp. urei?, že peoažné plnenie sa môže
vykona? aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zroenosti ureí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zroenos? celého plnenia

11. Z práve citovaného ustanovenia zákona vyplývalo, že ak súd pristupoval k autoritatívnemu
rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peoažné plnenie (o aký prípad išlo aj v prejednávanej veci),
zákonnou lehotou plnenia a zároveo pravidlom bola lehota troch dní, poeítaná od právoplatnosti
rozsudku. Štandardne preto súd ukladal splnenie povinnosti v takejto lehote a na každú výnimku z

pravidla museli existova? dôvody, ktoré bolo aj v prípade rozhodovania potrebné riadne odôvodni?, eo
platilo aj pri odôvodoovaní rozhodnutia sa ei už pre dlhšiu než trojdoovú lehotu, alebo pre povolenie
splátok a ureovanie ich výšky a podmienok ich zroenosti.

12. Pod3a § 217 ods. 1 CSP úeinného v ease rozhodovania odvolacieho súdu pre rozsudok je

rozhodujúci stav v ease jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú
dotknuté; pod3a ods. 2 rovnakého ustanovenia ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uloži?
povinnos? i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

13. Pod3a § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnos? plni?, rozsudok je vykonate3ný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak; pod3a ods. 3 takéhoto ustanovenia lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch urei? dlhšiu
lehotu; napokon pod3a ods. 4 rovnakého ustanovenia ak súd uložil povinnos? plni? opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonate3nos? týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnú?, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnos? celého plnenia.

14. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, pod3a ktorého by k zaplateniu
celého dlhu i vo forme splátok malo prís? najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v easovom intervale takéto rozpätie prekraeujúcom nanajvýš

nepatrne) a to i pri zoh3adnení okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým
donútením žalobkyne uplatni? právo na súde.15. V prejednávanej veci má ureitý význam, že žalovaný (majúci splni? povinnos?) nedisponuje pod3a
jeho tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné oeakáva? zaplatenie žalovanej
sumy naraz bez rizika ohrozenia vlastnej výživy, prihliadanie na tento aspekt bez ialšieho by však z

výnimky uvedenej v zákone (z výhody splátok) urobilo pravidlo, ktorý úmysel zákonodarca nepochybne
nemal.

16. Výška sumy priznanej rozsudkom súdu prvej inštancie na istine predstavovala sumu 380,06 Eur,
ktorávrátanepríslušenstvaprirešpektovanívyššiepriblíženéhopravidlaorozložite3nostisplátoknajviac

na tri roky odôvodouje výšku splátky 15,- Eur mesaene, tak ako žiadal žalovaný.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany
práv oboch strán sporu i so zrete3om k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (s prihliadnutím
k faktickému oddialeniu splnenia povinnosti podaním odvolania žalovaným, tiež ku skutoenosti, že
žalovaný od podania žaloby neuhradil dlh ani eiastoene, na druhej strane s prihliadnutím k sociálnej

situácii žalovaného) zodpovedá lehota na plnenie a povolenie splátok tak ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

18. Odvolací súd preto pod3a § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej easti lehoty plnenia
zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto rozsudku.

19. Pod3a § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

20. Pod3a § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania pod3a pomeru jej úspechu vo veci.

21. Pod3a § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len eiastoený, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Pod3a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie koneí.

23. Pri takomto výsledku odvolacieho konania súd konštatuje, že výška splátok závisela od úvahy súdu,
preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania pod3a § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).