Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/371/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312205069
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4312205069.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a sudkýň

JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobkyne: D. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom R., Ku A. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Laurou Hörömpöliovou, advokátkou,
so sídlom Levice, Sv. Michala 4 proti žalovanému: M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, t. č. Z. H. S.
A., S.-S. str. 5, XXX XX D., Nemecko, o zaplatenie 8.150 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 3. júna 2014 č. k. 14C/107/2012-69 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o povinnosti
žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 8.150 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 12. 05. 2007 do zaplatenia. Súčasne uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania za splatený súdny poplatok v sume 489 eur
a trovy právneho zastúpenia v sume 656,09 eura na účet splnomocnenej právnej zástupkyni JUDr. L.
Hörömpöliovej, advokátke so sídlom AK v Leviciach do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalším
výrokom rozhodnutia zaviazal žalobkyňu zaplatiť súdny poplatok na účet súdu za odvolanie v sume

489 eur, v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Posledným výrokom rozhodnutia uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok na účet súdu za podaný odpor zo dňa 02. 07. 2012 č.
k. 14C/107/2012-12 v sume 489 eur v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok
po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 51, § 491, § 494, § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 132 OSP. Uviedol, že žalobkyňa
sa podanou žalobou, ktorú doručila súdu dňa 19. 03. 2012, domáhala zaplatenia sumy 8.150 eur s
príslušenstvom a ňou uplatnený nárok sa zakladá na písomnej zmluve o pôžičke s uznaním dlhu. Počas

konania žalobkyňa súdu predložila 3 listy v originálnom prevedení s príjmovým dokladom z dňa 14. 12.
2001 o tom, že M. P. ANGA obdržal 150.000,- Sk, ďalej o tom, že dňa 20. 12. 2002 žalovaný obdržal
sumu 100.000,- Sk, dňa 11. 02. 2003 obdržal 50.000,- Sk a dňa 29. 04. 2005 obdržal 48.000,- Sk. Na
pojednávaní dňa 15. 11. 2012 predstúpili strany sporu a po vizuálnom porovnaní potvrdili, že súhlasia s
obsahom uvedených dokladov, ako aj s podpisom o prevzatí finančných prostriedkov v sume 348.000,-
Sk. Predmetom konania bol úver z mája 2006 v sume 290.000,- Sk. Podľa súdu bolo jednoznačne
preukázané z písomných dôkazov, že dňa 11. 05. 2006 došlo k poskytnutiu pôžičky v sume 290.000,-

Sk a dňa 09. 10. 2006 bol zo strany žalovaného nárok žalobkyne nielen uznaný v sume 290.000,-
Sk, ale sa dokonca zaviazal vrátiť dlžnú sumu do 11. 05. 2007. Rovnako v spise je založené písomné
podanie zo dňa 02. 05. 2008 o tom, že podpísaný žalovaný sa zaväzuje do konca mája vrátiť dlžnú
sumu 250.000,- Sk, žalovaný svoj podpis uznal na pojednávaní dňa 03. 06. 2014 a okrem uvedenéhouznania je nárok preukázaný aj písomnou „Dohodou o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom ...“ zo
dňa 07. 04. 2011, v ktorej dohode žalovaný uznal nárok v sume 8.200 eur a uznal, že dňa 11. 05. 2006
mu táto suma bola požičaná, strany počas konania nespochybnili, že z tejto sumy bolo vrátených 50

eur, preto tento nárok je dôvodný v sume 8.150 eur. Podľa súdu prvej inštancie sa v prejednávanom
prípade jedná o zmluvu o pôžičke s uznaním dlhu s overeným podpisom žalovaného, len na jednom
doklade zo dňa 02. 05. 2008 nie je overený podpis, ktorý predložila žalobkyňa na pojednávaní dňa 03.
06. 2014, avšak žalovaný po tom, čo predstúpil pred súd, tento podpis uznal za svoj podpis. Z týchto
písomných dôkazov bola jednoznačne preukázaná dôvodnosť uplatneného nároku, a to aj v spojení

s tou skutočnosťou, že žalovaný, ktorý od roku 2001 do roku 2014 bol podnikateľom, z čoho možno
dôvodne predpokladať vyšší stupeň právneho vedomia spojený s písomným uznaním dlhu, a to zvlášť
v prípade žalovaného, ktorý uviedol na pojednávaní dňa 03. 06. 2014, že v minulosti na OO PZ Levice
bol k predmetu konania vypočutý príslušníkom PZ, ktorý ho upozornil, že ak nesúhlasí, aby neuznal,
napriek tomu žalovaný uznal. Súd nemohol súhlasiť s námietkou žalovaného, že uznal z dôvodu,
že nebol sústredený, že opatruje svoju matku, keď sám súdu uviedol, že o všetkých skutočnostiach

viedol podrobnú evidenciu, napriek tomu uznal, súdu v spojení s týmto prejavom vôle neuviedol žiadnu
skutočnosť,ktorábyakokoľvekprávnerelevantnýmspôsobomspochybnilatentoprejavvôle.Súdpriznal
žalobkyni i úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 12. 05. 2007 do zaplatenia, t. j. od doby, kedy
žalovaný dlh písomne uznal a zaviazal sa dňom 11. 05. 2007 tento dlh splatiť po vzájomnej dohode,
avšak dlh uhradený nebol. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1

OSP a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov proti žalovanému za splatený
súdny poplatok v sume 489 eur a náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po
210,81 eura s režijným paušálom 2 x za r. 2013 po 7,81 eura a 1x za r. 2014 po 8,04 eura, odmena vo
výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie odvolania zo dňa 31. 01. 2013, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 03. 06. 2014. Takto

súd priznal nárok v časti náhrady trov právneho zastúpenia celkom v sume 656,09 eura. Súd zaviazal
žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie zo dňa 31. 01. 2013 v sume 489 eura, ako
i zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor zo dňa 02. 07. 2012 v sume
489 eur.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku napadol v zákonom stanovenej
lehote odvolaním žalovaný, udávajúc, že sa domáha opätovného súdneho pojednávania za prítomnosti
súdneho konzília z radov sudcov Slovenskej republiky v počte 5-7 členov, a to z dôvodu, že žalobkyňa
vedome klame a domáha sa peňazí, ktoré mu nikdy neodovzdala. Nie je podvodník, ako ho označila
žalobkyňa a nemá žiadny majetok. Domáhal sa preskúmania veci aj prostredníctvom detektora lži.

Záverom uviedol, že je presvedčený, že súdy Slovenskej republiky sú na strane pravdy, spravodlivosti
a na strane čestných ľudí.

3. Žalovaný v doplnení odvolania zo dňa 25. 05. 2016, realizovanom na základe výzvy súdu prvej
inštancie uznesením zo dňa 07. 12. 2015 č. k. 14C/107/2012-89 uviedol, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ako i postup súdu považuje za nesprávny v tom, že mu uložil povinnosť zaplatiť to, čo
neobdržal. Žalobkyňa vedome klame a žiadal, aby bola podrobená detektoru lži. Súd prvej inštancie
podľa jeho názoru na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdiť. Tvrdenia žalovaného, spochybňujúce jej výpoveď považuje za ničím nepodložené a
lživé. Napadnuté rozhodnutie je po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov podľa jej názoru vecne
správne, a niet dôvodu na jeho zmenu, ani na jeho zrušenie odvolacím súdom.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s
verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutej vyhovujúcej časti (čo do zaplatenia sumy 8.150 eur s príslušenstvom) a vo výroku o
trovách konania je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Z obsahu podanej žaloby a z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
od žalovaného zaplatenia sumy 8.150 eur s úrokom z omeškania vo výške 10% z dlžnej čiastky od
12. mája 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11. mája 2006
poskytla žalovanému pôžičku vo výške 8.200 eur, pričom sa dohodli, že jej ju vráti do 11. mája 2007a to bez navýšenia. V opačnom prípade sa dohodli, že jej žalovaný za uplynulý kalendárny rok zaplatí
navyše 10% z dlžnej čiastky. Keďže žalovaný si svoj záväzok nesplnil, dňa 07. 04. 2011 spísali dohodu
o uznaní dlhu, v ktorej sa žalovaný zaviazal splatiť dlh v mesačných splátkach po 50 eur pod stratou

výhody splátok. Žalovaný uhradil len jednu splátku vo výške 50 eur, čím sa jeho dlh znížil na 8.150
eur. Súd prvej inštancie dňa 15. novembra 2012 rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 14C/107/2012-28
tak, že podanej žalobe, čo do zaplatenia sumy 1.991,63 eura s 8,5% úrokom z omeškania od 12. 05.
2007 do zaplatenia vyhovel, pričom žalovanému povolil priznanú sumu splácať v mesačných splátkach
vo výške 150 eur, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu. Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie uznesením zo dňa 22. októbra 2013 č. k. 9Co/244/2013-46 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý

zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho vyhovujúcom výroku
vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny záver. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní

danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v podanom odvolaní. S ohľadom na
obsah podaného odvolania žalovaného odvolací súd udáva, že v podanom odvolaní žalovaný neuviedol
žiadne také dôvody, ktoré by boli opodstatnené z hľadiska preskúmania napadnutého rozhodnutia. Vo
vzťahu k napadnutému výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný v podanom odvolaní neuviedol
žiadneprávnerelevantnédôvody,ktorýmibynamietalsprávnosťrozhodnutiasúdu.Skutočnostiudávané

žalovanýmvpodanomodvolanívtomsmere,žerozhodnutiesúduprvejinštanciepovažujezanesprávne
a domáha sa preskúmania veci radou sudcov v počte 5-7 sudcov, nie sú spôsobilé privodiť zmenu
rozhodnutia v jej prospech. K uvedenému odvolací súd udáva, že krajský súd ako súd odvolací koná a
rozhoduje v senáte, ktorý sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov (§ 44 ods. 2, § 46 ods. 1 CSP),preto požiadavka žalovaného na prejednanie veci odvolacím súdom v pošte členov senátu odvolacieho
súdu 5-7 nie je na mieste. Žalovaný tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani v podanom odvolaní
nespochybnilskutočnosť,žepodpísalDohoduouznanídlhuzodňa07.04.2011,naktorejzákladeuznal,

čo do dôvodu (titulom pôžičky) a výšky 8.200 eur svoj dlh voči žalobkyni. V konaní neboli preukázané
a ani žalovaným tvrdené také okolnosti, z ktorých by bolo namieste ustáliť záver o neplatnosti tejto
dohody. Potom je potrebné uviesť to, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom,
ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v
dobe uznania. Uznaný záväzok je zabezpečený tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky

si veriteľ i takto vylepšuje svoju pozíciu pre prípad vymáhania svojej pohľadávky súdnou cestou. Ak
totiž dôjde k súdnemu sporu o takto uznaný dlh, súd predpokladá jeho existenciu v čase uznania. Nie je
potrebné dokazovať vznik záväzku, ani jeho trvanie v čase uznania. Žalovaný pritom v priebehu konania
neprodukoval pred súdom prvej inštancie žiadne také dôkazy, z ktorých by oproti prezumpcii existencie
dlhu v čase jeho uznania preukázal opak. Potom i ďalšia námietka žalovaného v podanom odvolaní,
že žalobkyňa klame a domáha sa vrátenia peňazí, ktoré mu neodovzdala, nie je z hľadiska právneho

posúdenia uvedenej veci relevantnou.

16. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).