Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/402/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313222519
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313222519.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu
JUDr.DagmarPodhorcovejaJUDr.MartyPolyákovej,vprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska5,protižalovanému:D.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.,M.W.č.XXX,zaúčastiobčianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7,

IČO: 42 362 962, zast. Advokátska kancelária OREA Constulting, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká
36, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 446,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42
362 962, proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23. 06. 2016 č. k. 6C/50/2014-121, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í
tak, že žalovaný a občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom

Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť advokátskej
kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 náhradu trov
konania žalobcu vo výške 591,68 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
446,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 24,28 eura a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 446,08 eura od 12. 02. 2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému a Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 (ďalej len „Združenie“)
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného

súdneho poplatku vo výške 26,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 797,99 eura, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 446,08 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu
pohľadávky postúpenej mu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011 postupcom Slovenská

sporiteľňa a.s., ktorá pohľadávka vznikla na základe porušenia Zmluvy o splátkovom úvere zo dna 08.
03. 2007 č. 242425212, na základe ktorej poskytol postupca žalovanému úver vo výške 979,22 eura.
Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20. 11. 2010 do 20. 02. 2012 v počte 16 a v celkovej
výške 466,08 eura, ktoré sa stali splatnými dňa 11. 02. 2012 vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
žalobcom. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, a to počnúc dňom splatnosti
každej splátky samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala nastať po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti, od tohto dňa. Dňa 22. 09. 2014 do konania na strane žalovaného vstúpilo Združenie (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie vedľajší účastník). Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 08. 03.2007 právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka uzavrela so žalovaným ako
dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. 0242425212, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 979,22 eura. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 0 eur a

poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura mesačne. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v pravidelných
mesačných splátkach po 27,88 eura vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, pri pevnej ročnej úrokovej
sadzbe vo výške 19,40 % p.a., s konečnou splatnosťou 20. 02. 2012 a splatnosťou prvej splátky dňa 20.
04. 2007. Hodnota RPMN úveru bola dohodnutá vo výške 25,98 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011

uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom ako postupníkom bola postúpená
pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 2.027,54 eura, pozostávajúca z istiny 1.758,41 eura,
úrokov vo výške 90,97 eura, úroku z omeškania vo výške 166,20 eura a ostatného príslušenstva 11,96
eura. Uvedenú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, aplikujúc ust. § 2 písm. a/ a b/, § 4
ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z. z. a § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 340 ods. 2, § 369 ods.
3, § 497, § 501 ods. 1, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 a 3, § 504 a § 506a Obchodného zákonníka. Po

preskúmaní veci zistil, že zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 4 ods. 1, ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko
má písomnú formu, je z nej zrejmé označenie zmluvných strán, výška poskytnutého úveru, suma, počet
a termíny splátok úveru, splatnosť prvej splátky a konečná splatnosť úveru, úroková sadzba, ročná

percentuálna miera nákladov a aj náklady, ktoré boli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov (poplatok za správu úveru). Žalovaný naposledy splátku uhradil dňa 20. 08. 2008 a žalobca
si uplatňuje splátky za obdobie od 20. 11. 2010 do 20. 02. 2012. Konštatoval, že žalobca sa domáha len
toho, na čo má vo vzťahu k žalovanému právo, preto jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný

dlžnú sumu uhradil, žalovaného zaviazal na jej zaplatenie. Z dôvodu omeškania žalovaného s platením
splátok úveru, ktorých pôvodná splatnosť nastala od 20. 11. 2010 do 20. 02. 2012, súd v súlade s § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. žalobcovi priznal aj úrok
z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne z dlžnej sumy splátok pôvodne splatných od 21. 11. 2010 do
11. 02. 2012 vo výške 24,28 eura, ako aj z celej dlžnej sumy od 12. 02. 2012 do zaplatenia. Námietku

Združenia spochybňujúcu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu posúdil ako nedôvodnú, pretože žiadne
zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá ako veriteľ poskytla úver podľa § 2 ods. 1 zákona č.
483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania tohto zmluvného vzťahu, alebo aj po jeho zániku, postúpila
pohľadávku voči dlžníkovi z daného úverového vzťahu na tretiu osobu a zmluvu o postúpení pohľadávok
vyhodnotil ako platnú. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu a na ich náhradu zavial spoločne a nerozdielne žalovaného a Združenie. K
uloženiu povinnosti Združeniu nahradiť trovy úspešnému účastníkovi argumentoval, že právny základ
pre takéto rozhodnutie poskytuje vo väzbe na výsledok sporového konania ustanovenie § 93 ods. 4 prvá
veta OSP, v zmysle ktorého má vedľajší účastník rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník

a teda v danom prípade ide o povinnosť procesného charakteru, nevyhnutne spojenú s vystupovaním
vedľajšieho účastníka v konaní na strane procesne neúspešného podporovaného účastníka. Žalobcovi
preto priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu
na začatie konania vo výške 26,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 797,99 eura. Trovy
právnehozastúpeniapriznalžalobcovipodľavyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za 7
úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 po 31,54 eura (1. prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, 2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania
zo dňa 15. 10. 2013, 3. písomné podanie na súd - upresnenie návrhu na začatie konania zo dňa 18.
02. 2014, 4. písomné podanie na súd - námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zo dňa 01. 06.

2015, 5. písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 22. 04. 2016, 6. účasť na pojednávaní dňa 19.
05. 2016, 7. účasť na pojednávaní dňa 23. 06. 2016), t. j. 220,78 eura a režijný paušál 2 x 7,81 eura
(za úkony v roku 2013), 1 x 8,04 eura (za úkon v roku 2014), 1 x 8,39 eura (za úkon v roku 2015), 3 x
8,58 eura (za úkony v roku 2016) podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu 57,79 eura. Podľa § 15 písm.
a) cit. vyhlášky priznal aj náhradu cestovného z Bratislavy do Levíc a späť na pojednávanie dňa 19.

05. 2016 (292 km x 0,183 eura + 292 km x 1,223 eura/l x 7 l/100 km) vo výške 78,43 eura a náhradu
cestovného z Bratislavy do Levíc a späť na pojednávanie dňa 23. 06. 2016 (292 km x 0,183 eura + 292
km x 1,260 eura/l x 7 l/100 km) vo výške 79,190 eura, spolu vo výške 157,62 eura. V súlade s § 15
písm. b) a § 17 ods. 1 cit. vyhlášky priznal žalobcovi aj náhradu za stratu času vo výške 228,80 eura (8začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 19. 05. 2016 po 14,30 eura a 8 začatých polhodín cesty
na pojednávanie dňa 23. 06. 2016 po 14,30 eura) a sumu 133 eur ako 20 % DPH z odmeny, výdavkov
a náhrad. Právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal odmenu za úkon zo dňa 04. 10. 2013, nakoľko úkon

právnej pomoci špecifikovaný ako „písomné podanie protistrane - pokus o zmier“ nepovažoval za úkon
právnej pomoci, za ktorý by bolo možné v súdnom konaní priznať náhradu trov právneho zastúpenia v
zmysle § 13a vyhlášky (a to ani s poukazom na ust. § 13a ods. 5 cit. vyhlášky).

3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadlo Združenie len vo výroku o náhrade trov konania z

dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadalo ho zmeniť a nepriznať žalobcovi náhradu trov
konania. Namietalo uloženie povinnosti žalovanému a Združeniu na náhradu trov konania žalobcovi
spoločne a nerozdielne, keď takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi konania nevyplýva zo žiadneho
právnehopredpisu.Podotklo,ževkonanísižalobcauplatňovalsvojnárokzozmluvyosplátkovomúvere,
v ktorej nebolo zmluvnou stranou. Prezentovalo názor, že súd nemohol zaviazať vedľajšieho účastníka
na náhradu trov konania, pretože tieto trovy nenavýšil a jeho vstup nijako konanie neovplyvnilo. Malo

za to, že aj v prípade jeho zaviazania na náhradu trov konania malo tak byť urobené samostatným
výrokom. Vyzdvihlo, že navyše sa jednalo o drobný spor a priznané trovy sú neprimerane vysoké
žalovanej pohľadávke. Tvrdilo, že žalobcovi nemala byť priznaná náhrada trov konania, pretože sa
jedná o veľkú spoločnosť skupujúcu pohľadávky, ktorá má bohatý pracovný aparát a zamestnáva ľudí
s právnickým vzdelaním, preto jeho zastúpenie advokátom je neúčelné. V ďalšej časti odvolania sa

vyjadrilo k procesnému postaveniu osobitného subjektu vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania potvrdiť.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Znamená to, že nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie Združenia je dôvodné len čiastočne.

7. Predmetom tohto konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy

446,08 eura, úroku z omeškania vo výške 24,28 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 446,08 eura od 12. 02. 2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného a Združenie zaviazal spoločne a nerozdielne
na náhradu trov konania žalobcovi, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 26,50
eura a trov právneho zastúpenia vo výške 797,99 eura do troch dní od jeho právoplatnosti. Predmetom

odvolacieho konania je len výrok, týkajúci sa náhrady trov konania, v ostatnej, odvolaním nenapadnutej
časti, nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

10. Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa citovaných ustanovení CSP je založené na zásade
zodpovednosti za výsledok občianskoprávneho sporového konania, rovnako ako to upravovalo ust.
§ 142 OSP platné v čase rozhodovania prvoinštančného súdu. Základným merítkom pre nárok na

náhradu trov tak bola a naďalej je miera úspechu v spore a tento treba chápať v závislosti od výsledku
súdneho sporu v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane sporu
znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jej žalobe vo veci a vydá rozsudok v súlade s
navrhovaným petitom. Pokiaľ strana sporu má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trovkonania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva. V prípade, že mala úspech
len čiastočný, náhradu trov konania súd pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

11. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania však súd musí vždy prihliadať tiež na to, že pri priznávaní trov
konania účastníkovi sa priznáva náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
protistrane,ktorávoveciúspechnemala.Súdrozhodujúciopriznanínáhradytrovkonaniajetakpovinný
vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Účelnosť je

vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať
medzi právom strany sporu (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom
na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie
alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď strana má právo na náhradu trov
konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (viď NS SR vo veci

sp. zn. 4 MCdo/21/2009).

12. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore
ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v

konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
Preto pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať,
či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide

o zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).

13. Podľa § 93 ods. 2 OSP účinného do 01. 07. 2016 (ďalej len „OSP“), ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti

je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

14. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3
veta prvá, tretia OSP).

15. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za
seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP).

16. Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP tak umožňovalo vstup do konania ako vedľajšieho účastníka takej
právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitných predpisov, za ktorý sa
považoval aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Cieľom tejto právnej úpravy bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Právo
spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v

súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva
zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa
môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ.
Právo spotrebiteľov v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mohlo teda združenie chrániť tým, že
samo podalo návrh na súd proti porušiteľovi práva, mohlo podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka
na základe plnomocenstva alebo mohlo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP.
O posledne menovaný prípad išlo i v tomto konaní, keď Združenie svojim podaním zo dňa 16. 09. 2014

oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v súlade s § 93 ods. 2 OSP.
Voči jeho vstupu do konania vzniesol žalobca námietku, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením súdu prvej
inštancie zo dňa 08. 06. 2015 č.k. 6C/50/2014-78 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa
30. 11. 2015 č.k. 7Co/947/2015-87 tak, že bol pripustený vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka nastrane žalovaného do konania. Vo veci samej je konanie právoplatne skončené a v odvolacom konaní
predmetom preskúmania je iba výrok o náhrade trov konania, ktoré vznikli v konaní do 30. 06. 2016, t.j.
do času, kedy Združenie malo v zmysle platnej právnej úpravy OSP v konaní postavenie vedľajšieho

účastníka.

17. Vychádzajúc z obsahu spisu a z výsledku prejednávaného sporu je zrejmé, že vo veci bol
žalobca plne úspešným účastníkom konania, keďže jeho žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu,
a preto sa odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že žalobcovi vzniklo právo

na náhradu trov účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s uplatnením jeho práva voči v konaní
neúspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na jeho strane vystupoval. Reagujúc
na námietky odvolateľa zvýrazňuje, že výklad právnej úpravy podľa § 93 OSP podal Najvyšší súd
Slovenskej republiky už vo svojej rozhodovacej praxi, kedy konštatoval, že vedľajšie účastníctvo je
formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní, pričom vedľajší účastník je osoba
odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v

spore niektorému z účastníkov a teda zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému
z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil
a táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na výsledku konania, o ktorý
spravidla ide vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie
alebo je v zmysle ust. § 93 ods. 2 OSP daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. I keď je vedľajší účastník treťou osobou, o ktorého práva a povinnosti v konaní
nejde, môže v konaní vykonávať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu
s konaním alebo jeho predmetom. S ohľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník má rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, pokiaľ ním podporovaný
účastník v spore zvíťazil, ale je tiež povinný popri účastníkovi, ktorému v spore pomáhal, zaplatiť

spoločne a nerozdielne náhradu trov konania víťaznému účastníkovi. Nakoľko v prejednávanej veci
odvolací súd nevzhliadol dôvod pre odklon od týchto stanovísk, správne súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného a Združenie, ktoré v čase jeho rozhodovania malo postavenie vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného, spoločne a nerozdielne zaplatiť v spore úspešnému žalobcovi náhradu účelne
vynaložených trov konania. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, za účelné trovy žalobcu považoval len

trovy vynaložené v súvislosti s poplatkovou povinnosťou a s úkonmi právnej služby a to: prípravou a
prevzatím zastúpenia, podaním žaloby zo dňa 15. 10. 2013 na súd, vyjadrením vo veci samej zo dňa 22.
04. 2016 a účasťou na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie v dňoch 19. 05. a 23. 06. 2016. Pokiaľ
ide o úkon právnej služby písomné upresnenie žaloby zo dňa 18. 02. 2014 a námietku neprípustnosti
vedľajšiehoúčastníctvazodňa19.05.2016,tietocharakterúčelnostinespĺňali,keďnímžalobcaupresnil

len výšku požadovaných trov konania a s ohľadom na nedôvodnosť vznesenej námietky neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva, ktorá naviac nebola podaním vo veci samej.

18. Trovy konania žalobcu v danej veci takto pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
26,50 eura a trov právneho zastúpenia, pri spôsobe určenia a výšky ktorých bolo potrebné postupovať

podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“). Tieto boli reprezentované odmenou za 5 úkonov právnej služby po á 31,54
eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky), náhradou hotových výdavkov 2x 7,81 eura (r. 2013) a 3x 8,58 eura (r.
2016) podľa § 15 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhlášky, cestovnými náhradami za účasť na pojednávaniach
pred súdom prvej inštancie v dňoch 19. 05. a 23. 06. 2016 pri použití osobného motorového vozidla z

Bratislavy do Levíc a späť (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky), ktoré za deň 19. 05. 2016 predstavovali
sumu 78,34 eura (vzdialenosť 292 km, pri spotrebe paliva 7 l/ 100 km, cene paliva 1,223 eura/ l a
paušálnej náhrade 0,183 eura/ km jazdy) a za deň 23. 06. 2016 sumu 79,19 eura (vzdialenosť 292 km,
pri spotrebe paliva 7 l/ 100 km, cene paliva 1,26 eura/ l a paušálnej náhrade 0,183 eura/ km jazdy)
a náhradou za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 19. 05. 2016 (§ 15 písm. b/,§

17 ods. 1 vyhlášky) za celkovo 8 polhodín po á 14,30 eura strávených cestou zo sídla advokáta na
súd prvej inštancie a späť. Celkovo tak účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalobcu činili
v spornej veci sumu 470,99 eura a zvýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky)
sumu 565,18 eura. Úhrnom trovy konania žalobcu v tomto konaní predstavovali po započítaní súdneho
poplatku sumu 591,68 eura, ktoré sú žalovaný a Združenie povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do

3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia advokátovi žalobcu v intenciách § 263 ods. 1 CSP. Odvolací
súd tiež dodáva, že pokiaľ si právny zástupca žalobcu uplatnil náhradu za stratu času v súvislosti s
účasťou i na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 23. 06. 2016, pre jej priznanie neboli splnené
podmienky podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, ktorý zakotvuje, že táto prináleží len za úkon právnej službyvykonávaný v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta. Na inkriminovanom pojednávaní sa splnomocnený
advokát nezúčastnil a bol zastúpený Mgr. Erikom Magálom - advokátskym koncipientom v pracovnom
pomere u advokátskej kancelárie KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, ktorý bol

poverený právnym zástupcom žalobcu na zastupovanie, a ktorý následne na svoje zastupovanie poveril
označeného advokátskeho koncipienta. Tým, že advokátsky koncipient je v pracovnom pomere a
nevykonáva advokáciu niektorou z foriem uvedených v § 12 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii,
nemôže sa tak naplniť cieľ ust. § 17 vyhlášky, a to nahradiť advokátovi majetkovú ujmu spôsobenú
stratou času stráveného cestou z jeho sídla do miesta vykonávania úkonu právnej služby. Advokátsky

koncipient totiž vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť
vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie (§ 64 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o
advokácii). Nič na tom nemení ani skutočnosť, že počas tejto praxe je advokát oprávnený ho poveriť
vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,

týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto
rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní 70 % úspech oproti odvolateľovi, ktorý

mal úspech 30 %, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 40 %, predstavujúci
čistý úspech žalobcu v odvolacom konaní (70 % - 30 %). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).