Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6Csp/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816205138
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6816205138.2

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, sídlo Košická 56,
821 08 Bratislava, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o, IČO: 47 255 706, sídlo Michalská
14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: I. H., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX R. XX, o zaplatenie 64,10
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu zaplateného

súdneho poplatku za žalobu a náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 46,72 Eur (z toho súdny
poplatok 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 30,22) na účet advokáta žalobcu v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 22.09.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 64,10 Eur s
príslušenstvom.

2.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 6Csp/47/2016-25 zo dňa 08.11.2016, ktorým podanej

žalobe v celom rozsahu vyhovel a o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, v zmysle ktorého by žalobcovi patrila plná náhrada trov konania, a zároveň aj podľa § 257 CSP,
podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Predmetom konania je spor, v ktorom žalobca podáva opakovane rovnako formulované návrhy v
skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v podstate úkon prevzatia a prípravy

zastúpenia vo viacerých takto hromadne podaných veciach splýva do jedného. Vypracovanie takto
hromadne podaných žalôb spočíva v prepísaní niekoľkých údajov týkajúcich sa osoby žalovaného
a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve, výška žalovanej sumy, výška úroku z
omeškania a dátum omeškania) a je spravidla zabezpečené automatizovane softvérovými aplikáciami,
s čo najmenším podielom ľudskej práce. Preto nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada trov
konaniapočítanávýlučnepodľa§10a§13avyhláškyč.655/2004Z.z.,t.j.zakaždýúkonprávnejslužby

samostatne. Z podobnej filozofie vychádza napr. ustanovenie § 14b českej vyhlášky č. 177/1996 Sb. o
odmenách advokátov, podľa ktorého odmena advokáta v podobných prípadoch napr. vo veci s tarifnou
hodnotou od 30.000,- Kč do 50.000,- Kč je stanovená paušálnou sumou 500,- Kč za úkony právnej
služby do podania návrhu (t.j. spravidla dva až tri úkony: prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva a
podanie návrhu), za ktoré štandardná odmena podľa § 7 zmienenej vyhlášky predstavuje pri tarifnej
hodnote 50.000,- Kč sumu 6200,- Kč (pri dvoch úkonoch), resp. 9.300,- Kč (pri troch úkonoch); reálny

nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak predstavuje napr. len 5,5 - 8 % štandardnej odmeny
advokáta resp. 1 - 1,66 % tarifnej hodnoty predmetu sporu. Tiež podľa bodu 29 preambuly nariadenia ESč. 861/2007 by mal súd nariadiť, aby žalovaný bol povinný zaplatiť iba trovy konania, vrátane napríklad
aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa žalobca nechal zastupovať advokátom, ktoré
sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné. Z uvedených dôvodov preto o nároku

žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za žalobu (16,50 Eur) a náhrady trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby (30,22 Eur), pričom takto priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia predstavuje 1/3 štandardnej odmeny advokáta (prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva,
podanie žaloby).

3.Proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze podal žalobca odvolanie, ktoré písomným
podaním zo dňa 23.03.2017 vzal v celom späť, Krajský súd v Banskej Bystrici napriek tomu o podanom
odvolaní rozhodol uznesením č.k. 16Co/115/2017-49 zo dňa 20.06.2017 tak, že platobný rozkaz vo
výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že z obsahu spisu vyplýva,
že platobný rozkaz č. k. 6Csp/47/2016-25 zo dňa 08.11.2016 vydal sudca Okresného súdu Revúca.

Vo výroku o trovách konania rozhodol o trovách právneho zastúpenia, ktoré boli uplatnené v celkovej
výške 60,43 Eur tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia len
vo výške 30,22 Eur. Vo výroku o trovách v platobnom rozkaze sa koncentruje rozhodnutie o nároku na
náhradu trov aj o výške náhrady trov. Z dôvodu, že okresný súd úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na
náhradu trov v celom rozsahu, je treba podanie žalobcu, označené ako sťažnosť proti výroku o trovách

platobného rozkazu posudzovať ako odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov, o ktorom
rozhoduje odvolací súd podľa § 357 písm. m) CSP. Z výroku o trovách konania v platobnom rozkaze
č. k. 6Csp/47/2016-25 zo dňa 08.11.2016 je zrejmé, že náhradu trov právneho zastúpenia súd krátil,
ale dôvody, pre ktoré úspešnému žalobcovi účelne trovy právneho zastúpenia nepriznal v uplatnenej
výške v rozhodnutí vôbec neuviedol. Z toho dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o

trovách konania o platobnom rozkaze nepreskúmateľné pre strany sporu, čo žalobca namietal podaným
odvolaním, ako aj pre odvolací súd z hľadiska posúdenia odvolacích námietok. V ďalšom konaní okresný
súd znovu rozhodne o nároku na náhradu trov konania, ktoré v konaní uplatnil žalobca a pokiaľ by trovy
žalobcovi nepriznal podľa § 257 CSP, bude jeho povinnosťou rozhodnutie riadne odôvodniť. Súčasne v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

4.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa
Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

5.Žalobca proti výroku platobného rozkazu o trovách konania podal odvolanie, ktoré zobral späť.
Odvolací súd neprihliadol na procesný úkon späťvzatia odvolania, odvolacie konanie nezastavil, ale
výrok o trovách zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V konaní tak doteraz nie je

rozhodnuté o trovách konania. Z procesných pravidiel vypláva, že súd prvej inštancie aj odvolací súd sú
viazané svojimi rozhodnutiami, a že späťvzatie odvolania je úkon, ktorým je viazaná strana sporu. Keďže
žalobca sa uspokojil s krátením trov právneho zastúpenia na polovicu, súd prvej inštancie rozhodol týmto
uznesením o trovách konania rovnako ako v predošlom rozhodnutí, t. j. skrátil trovy právneho zastúpenia
na polovicu, vychádzajúc zo svojho predošlého rozhodnutia o trovách a súčasne z procesného úkonu

späťvzatia odvolania, na ktoré odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí neprihliadol, hoci tak mal
a mohol urobiť.

6.V predmetnej veci žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, pri aplikácii zásady úspechu v
konaní (§ 255 CSP) pri rozhodovaní o trovách konania by tak žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % (konanie vo veci nebolo zastavené ani sčasti, preto aplikácia § 256 CSP
neprichádza do úvahy). Okrem základných ustanovení o náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§
255 CSP) alebo podľa zásady zavinenia (§ 256 CSP) prichádza do úvahy aj aplikácia dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania, preto nie je iba
rozhodovanie podľa základných ustanovení (§ 255 a § 256 CSP) ale aj úvaha o možnej úprave rozsahu

nároku na náhradu trov konania na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pretože
natomtozákladeajvcelomrozsahuúspešnýúčastníkkonaniamôžemaťnároknanáhradutrovkonania
iba čiastočný alebo mu možno náhradu trov konania nepriznať aj úplne (ak ustanovenie § 257 CSP
umožňuje nárok na náhradu trov konania nepriznať úplne, umožňuje tiež nepriznať nárok na náhradutrov konania aj sčasti - arg. a maiore ad minus). Aplikácia § 257 CSP až v štádiu konania o rozhodovaní o
výške trov konania neprichádza do úvahy, pretože vyšší súdny úradník je viazaný rozhodnutím sudcu a
už rozsudkom stanovený pomer nároku na náhradu trov konania nemôže zmeniť (v štádiu rozhodovania

o výške náhrady trov konania možno posudzovať už iba účelnosť jednotlivo vykonaných procesných
úkonov).

7.V predmetnej veci súd prvej inštancie zistil dôvody, pre ktoré žalobcovi, hoci bol v konaní úspešný
v plnom rozsahu a jeho nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, by zodpovedala plná náhrada trov
konania, nemožno priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to podľa § 257 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane rovnako formulované návrhy v
skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v podstate úkon prevzatia a prípravy
zastúpenia, ako aj ďalšie opakované úkony, vo viacerých takto hromadne podaných veciach splývajú do

jedného. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb a iných úkonov spočíva v prepísaní niekoľkých
údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve,
výška žalovanej sumy, výška úroku z omeškania a dátum omeškania) a je spravidla zabezpečené
automatizovanesoftvérovýmiaplikáciami,sčonajmenšímpodielomľudskejpráce.Pretoniejedôvodné,
aby v takýchto veciach bola náhrada trov konania počítaná výlučne podľa § 10 a § 13a vyhlášky č.

655/2004 Z. z. t. j. za každý úkon právnej služby samostatne. Z podobnej filozofie vychádza napr.
ustanovenie § 14b českej vyhlášky č. 177/1996 Sb. o odmenách advokátov, podľa ktorého odmena
advokáta v podobných prípadoch napr. vo veci s tarifnou hodnotou od 30.000,- Kč do 50.000,- Kč je
stanovená paušálnou sumou 500,- Kč za úkony právnej služby do podania návrhu (t.j. spravidla dva
až tri úkony: prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva a podanie návrhu), za ktoré štandardná odmena

podľa § 7 zmienenej vyhlášky predstavuje pri tarifnej hodnote 50.000,- Kč sumu 6200,- Kč (pri dvoch
úkonoch), resp. 9.300,- Kč (pri troch úkonoch); reálny nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak
predstavuje napr. len 5,5 - 8 % štandardnej odmeny advokáta resp. 1 - 1,66 % tarifnej hodnoty predmetu
sporu. Tiež podľa bodu 29 preambuly nariadenia ES č. 861/2007 by mal súd nariadiť, aby žalovaný bol
povinný zaplatiť iba trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti,

že sa žalobca nechal zastupovať advokátom. ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú
nevyhnutné. Advokátska tarifa (§ 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) je pritom nastavená v nepriamej úmere
k tarifnej hodnote pohľadávky od 100 a viac % tarifnej hodnoty pohľadávky (16,60 Eur a nižšie) až po
1,46 a menej % tarifnej hodnoty pohľadávky (od 33.193,92 Eur vyššie). Nepomer nároku na náhradu
trov právneho zastúpenia je pritom najvýznamnejší práve v drobných sporoch a osobitne významný

je najmä v prípadoch opakovaného uplatnenia skutkovo a právne totožných nárokov nenáročných na
odbornú úroveň práce advokáta a preto charakteristických používaním formulárových žalôb a iných
podaní. Z uvedených dôvodov preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku
za žalobu a náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, pričom takto priznaná

náhrada trov právneho zastúpenia bude predstavovať 1/3 štandardnej odmeny advokáta (prevzatie
zastúpenia, predžalobná výzva, podanie žaloby) a zodpovedá svojou výškou 47,1 % tarifnej hodnoty
pohľadávky (žalobcom požadovaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 60,43 Eur predstavuje
94,3 % tarifnej hodnoty pohľadávky, pričom napr. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto rozsahu
by zrejme väčšinu súdov viedol k úvahe o jeho neprimeranosti voči vymáhanej pohľadávke). Súd prvej

inštancie zvážil všetky aspekty rozhodovania o dôvodoch hodných osobitného zreteľa rovnako aj dopad
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania na obe strany sporu, pričom nezistil rozpor takéhoto
rozhodnutia ani s právom na spravodlivý proces, ani so zásadami elementárnej spravodlivosti, ani
s pozitívnym právom, keď nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004
Z. z. (podzákonný predpis) možno modifikovať napr. podľa ustanovenia § 257 CSP. Stanoviť pomer

nároku na náhradu trov konania pritom možno nielen percentom alebo zlomkom, ale aj akokoľvek inak -
najmä slovným spojením vyjadrujúcim rozsah nároku na náhradu trov konania jednoznačným a určitým
spôsobom.

8.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto uznesením rozhodol okrem nároku na náhradu trov

konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m)
CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o
výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nárokuna náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške
náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.

9.Výška náhrady trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby 16,60 Eur (§ 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z. z.), paušálna náhrada nákladov 8,58 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH
20 % vo výške 5,04 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho zastúpenia teda spolu
predstavujú 30,22 Eur.

10.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovanému súd uložil povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania na účet advokáta žalobcu súd uložil žalovanému v súlade s § 263 ods. CSP, podľa
ktorého ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady
trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

11.Podľa § 396 ods. 1 a ods. 3 CSP súd prvej inštancie tiež rozhodol o trovách odvolacieho konania
proti výroku o nároku na náhradu trov konania v platobnom rozkaze č.k. 16Csp/47/2016-25 zo
dňa 08.11.2017. Pre posúdenie vzniku nároku na náhradu trov konania v odvolacom konaní nie je
rozhodujúce to, či bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania na základe odvolania žalobcu

formálne zrušené, ale to, či v konečnom dôsledku bolo rozhodnutie o trovách konania zmenené v
prospech žalobcu. Keďže o trovách konania bolo rozhodnuté rovnako ako v pôvodnom rozhodnutí,
žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, právo na náhradu trov odvolacieho konania tak žalobcovi
nevzniklo. Keďže žalovaný si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu vyplýva,
že mu žiadne trovy odvolacieho konania ani nevznikli, o trovách odvolacieho konania rozhodol súd tak,

že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania má uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).