Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203178
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116203178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ D. O.,
rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. Q. XXX/XXX, E., Česká republika, 2/ S. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXXX/XX, E., Česká republika, 3/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, A., Česká republika,
všetci žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení Mgr. Zuzana Karkóová, advokát, so sídlom T. T. XX, N.,
proti žalovaným: 1/ P. O., rod. O., zastúpená Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ Y. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, 3/ N. F., rod. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, žalované 2/ a 3/ právne zastúpené spoločnosťou Advokátska kancelária

JUDr. Róbert Mendel s. r. o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, IČO: 47 256 591, 4/ O. Q., rod.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/28/2016-76 zo dňa 15.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanýmvrade1/-4/priznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaprotižalobcomvrade1/-3/
v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcov o určenie, že žalobkyňa v rade 1/ je
výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
úz. O., a to k pozemku parc. č. 9705 EKN zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2 a určenia,
že do dedičstva po poručiteľovi F. O., zomr. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. O., a to pozemku parc. č. 9705 EKN zastavané plochy
a nádvoria o výmere 272 m2 v celom rozsahu, zamietol, žalovaným v rade 1/ až 4/ priznal nárok
vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ až 3/ na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z vykonaného

dokazovania považoval za preukázané, že žalobkyňa v rade 1/ spolu s nebohým manželom kúpnou
zmluvou zo dňa 22.02.1989 nadobudli rodinný dom č. XXX a maštaľ na pozemku parc. č. 9705 v
kat. území O. registrovanou na štátnom notárstve 17.05.1989 pod č. RI 462/89. Pozemok KNE parc.
č. 9705 pre kat. úz. O. predmetom kúpnej zmluvy nebol a predávajúci ani nebol vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom dotknutého pozemku zapísaného v pozemnoknižnej vložke č. XXX. S poukazom na to,
že subjekt, od ktorého žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, toto právo
nikdy nenadobudol, ustálil, že ho ani nemohol ďalej platne previesť, vychádzajúc zo zásady, že nikto

nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Vzhľadom na neexistenciu titulu, na ktorom by mohli
žalobkyňa s nebohým manželom svoju dobromyseľnosť založiť, vyvodil, že nemohli byť ani v dobrej
viere, že by im takéto právo mohlo patriť. V tejto súvislosti poukazoval i na rozhodnutia Najvyššiehosúdu SR, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo
30/2010 zo dňa 01.03.2011.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalobcovia. Na rozdiel
od prvoinštančného súdu zastali názor, že v prípade žalobkyne a jej zomrelého manžela došlo k
ospravedlniteľnému omylu, nakoľko vo veci prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v kat. úz. O., a to domu č. XXX, maštale, ako aj pozemku pod týmito nehnuteľnosťami parc. č.
9705 postupovali s obvyklou mierou opatrnosti. O vypracovanie zmluvy, predmetom ktorej mal byť

prevod uvedených nehnuteľností, požiadali bývalé ŠN v Žiline ako inštitúciu v tomto smere maximálne
kompetentnú. Po uzatvorení danej zmluvy zabezpečili súhlas bývalej Rady MsNV O. s prevodom
týchto nehnuteľností, ktorý bol podmienkou pre následnú registráciu zmluvy. Cieľom tohto postupu bolo
zabezpečiť realizáciu perfektného právneho úkonu, smerujúceho k nadobudnutiu vlastníctva dotknutých
nehnuteľností žalobkyňou a jej zomrelým manželom. Tento postup mal zabezpečiť plnú korešpondenciu
právneho úkonu s platnou právnou úpravou (OZ platného do 31.12.1991), konkrétne s ust. § 46 ods.

1. Úmyslom zmluvných strán bol prevod tak stavieb, ako i pozemku, na ktorom sa tieto nachádzajú,
čo potvrdzuje obsah rozhodnutia bývalej Rady MsNV O. č. 249/89. Nadobudnutie vlastníctva k domu
a maštali bez nadobudnutia vlastníctva k pozemku, na ktorom sú postavené, by bolo nelogickým
krokom smerujúcim k právne neistému postaveniu nadobúdateľov, o čo by žalobkyňa a jej zomrelý
manžel nemali v žiadnom prípade záujem. Pokiaľ súd v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozsudku

konštatuje,žepriprevodevlastníctvajemožnévlastníckeprávonadobudnúťlenodvlastníka,žalobcovia
argumentujú skutočnosťou, že v danom prípade sa domáhajú určenia vlastníctva titulom vydržania, nie
titulom odplatného prevodu. V prípade vydržania je potrebné v danom prípade skúmať, či žalobkyňa a jej
manžel boli v dobrej viere, že predmet vydržania nadobudli od vlastníka, pričom existencia vlastníckeho
práva predávajúceho sama osebe podmienkou nie je. Vytýkali, že prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní

o žalobnom návrhu obmedzil na hodnotenie dobrej viery žalobkyne a jej zomrelého manžela, že im
vlastnícke právo k parcele č. 9705 EKN v kat. úz. O. mohlo patriť z pohľadu dodržania písomnej
formy zmluvného prevodu nehnuteľnosti a jej následnej registrácie bývalým štátnym notárstvom,
konkrétnym správaním sa žalobkyne a jej zomrelého manžela, z ktorého by bolo možné posúdiť ich
dobrú vieru a oprávnenosť držby, sa nezaoberal. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobcovia

navrhli vykonať dokazovanie výsluchom viacerých svedkov za účelom preukázania splnenia zákonom
stanovených podmienok vydržania, t. j. oprávnenosti držby žalobcov, resp. ich právneho predchodcu
po celú vydržaciu dobu a nepretržitosť vydržacej doby. Súd navrhovaný výsluch svedkov nevykonal,
svoj postup neodôvodnil. Vychádzal len z listinných dôkazov tvoriacich súčasť spisového materiálu,
ktoré sú pre ďalší postup súdu nepostačujúce. Súd neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci,

účastníci nemali vedomosť o právnych a skutkových záveroch súdu, teda nemohli ani uplatniť ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktorými by bolo možné rozhodovanie súdu zvrátiť. V odvolacom návrhu
žiadali rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovieť.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadali rozsudok prvoinštančného súdu ako správny

potvrdiť. Poukázali na časť odôvodnenia napadnutého rozsudku uvedenú najmä pod bodmi 36 - 45 s
tým,ževtejtočastisúdsúladnesargumentácioužalovanýchodôvodnilavysvetlil,prečožalobevyhovieť
nemôže. Svoje závery oprel i o existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ žalobcovia vytýkali, že
súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, neuviedol predbežné posúdenie veci, naopak, podľa
nich postupoval v zmysle CSP, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.02.2017 strana

6. Žalobcovia, resp. ich právna zástupkyňa sa na pojednávaní vyslovene vyjadrili, že vykonať ďalšie
dokazovanie nenavrhujú, t. j. ani výsluchy svedkov. Sudkyňa ich zároveň poučila o tom, čo považuje v
konaní za sporné a čo za nesporné, v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom

odvolaní (§ 379 CSP) a súc viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne, potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.6. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci,
posúdil opodstatnenosť námietok žalobcov z hľadiska správnosti procesného postupu prvoinštančného
súdu pri vykonaní dokazovania a najmä dodržania postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP.

7. Preskúmaním obsahu spisu, najmä zápisnice z pojednávania zo dňa 15.02.2017 zistil, že na otázku
súdu, či predkladajú prítomní ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, bolo v zápisnici zaznamenané,
že prítomní ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nepredkladajú, následne v ďalšom odseku súd v
súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami považoval za nesporné,

ktoré za sporné. Po oboznámení listinných dôkazov konštatoval, že strany sporu k oboznamovanému
obsahu listín, ktoré sú súčasťou spisu, pripomienky nemajú.

8. V nadväznosti na uvedené odvolací súd námietky žalobcov k procesnému postupu súdu považoval
za neodôvodnené.

9. Z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci za podstatné považoval, že v zmysle ust. § 129 ods. 1
a § 130 ods. 1 OZ, oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a so zreteľom na
všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne
existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a treba vždy brať

do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

10. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej

po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej právnej
úpravy daná „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Účelom vydržania je zhojiť vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu v prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ nemohol pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom

ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu titul je.

11.Zo zápisniceN90/89,Nz124/89spísanejnaŠtátnomnotárstvevŽilinedňa22.02.1989jednoznačne
vyplýva, že predávajúci bol výlučným vlastníkom rodinného domu č. XXX a maštale na parc. č. 9705 v
kat. úz. O. titulom dedenia po sestre Y. A. D 1009/83 a titulom kúpy Čd 232/56. Z ďalšieho bodu notárskej

zápisnice vyplýva, že predávajúci odpredáva rodinný dom č. XXX a maštaľ na parc. č. 9705 v kat. úz.
O. kupujúcim za dohodnutú kúpnu cenu.

12. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

13. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

14. Vychádzajúc z uvedeného a žalobcami predloženej notárskej zápisnice N 90/89, Nz 124/89 spísanej
na Štátnom notárstve v Žiline 22.02.1989, nemožno z jazykového vyjadrenia predmetu prevodu, ktorým
bol rodinný dom č. XXX a maštaľ nachádzajúca sa na parc. č. 9705 v kat. úz. O., ako i z vôle
predávajúceho, ktorý bol vlastníkom stavieb, avšak nie pozemku, na ktorom sa stavby nachádzali,
ustáliť, že by predmetom prevodu mal byť mimo stavieb i sporný pozemok, na ktorom sa stavby

nachádzali, parc. č. 9705 v kat. úz. O..

15. Vôľu predávajúceho a absenciu vymedzenia sporného pozemku ako predmetu vlastníctva
odpredávateľaaprevoduvkúpnejzmluvenemohlonahradiťanirozhodnutieRadyMiestnehonárodného
výboru O. zo dňa 23.03.1989 č. 249/89, a to i napriek tomu, že medzi odpredávané nehnuteľnosti popri

rodinnom dome a maštali zahrnul i predmetný pozemok.

16. Napokon ako uviedli odvolatelia v podanom odvolaní, kúpna zmluva uzatvorená medzi
odpredávajúcim Y. M. a žalobkyňou v rade 1/ s jej nebohým manželom bola spísaná vo forme notárskejzápisnice, obsahovala všetky náležitosti, ktoré zákon v tom čase z hľadiska platnosti kúpnopredajnej
zmluvy o prevode nehnuteľností vyžadoval, bola registrovaná štátnym notárstvom, bol k nej daný súhlas
príslušnej Rady Miestneho národného výboru v O.. Možno teda uzavrieť, že ani prostredníctvom inštitútu

vydržania nemožno nadobudnutie vlastníctva k pozemku parc. č. 9705 v kat. úz. O. založiť, pokiaľ
z predloženej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že sporný pozemok predmetom prevodu nebol a
nebolo ani vôľou predávajúceho Y. M. takýto pozemok kupujúcim odpredať, nakoľko ho v tom čase ani
nevlastnil. V prípade pozemku nejde o nedostatok alebo vadu nadobúdacieho titulu, ale o jeho faktickú
absenciu.

17. V nadväznosti na uvedené v súlade i s judikatúrou, na ktorú vo svojom rozhodnutí poukázal
prvoinštančný súd, sa odvolací súd stotožnil s ním vysloveným právnym záverom o tom, že žalobkyňa
v rade 1/ s nebohým manželom vlastníctvo k spornému pozemku vydržaním nadobudnúť nemohli. Ako
bolo uvedené vyššie, ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho-ktorého prípadu od každého

vyžadovať. Pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalobkyňou s jej
nebohým manželom a oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy z hľadiska vymedzenia predmetu
kúpy, je zo zmluvy nepochybné, že predmetom prevodu boli rodinný dom č. XXX a maštaľ na parc. č.
9705 v kat. úz. O. postavené a nie i sporný pozemok.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti na okraj odvolací súd považuje za potrebné dodať,
že žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť ani vzhľadom na nimi zvolenú formuláciu žalobného
petitu, ktorou sa domáhajú určenia, že žalobkyňa v rade 1/ je podielovou spoluvlastníčkou spornej
nehnuteľnosti spolu so svojím nebohým manželom každý v podiele 1. Predmetná určovacia žaloba bola
podaná v súvislosti s prejednaním dedičstva po nebohom manželovi a právnom predchodcovi žalobcov.

Súdna prax pripúšťa žaloby na určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom určitej veci. Spor o
tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, sa v občianskom súdnom konaní rieši práve
žalobou dedičov na určenie, že poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. V konaní podľa § 80
písm. c) OSP, v súčasnosti podľa § 137 písm. c) CSP môže súd rozhodnúť iba o určení vlastníckeho
práva poručiteľa ku dňu jeho smrti.

19. Smrťou poručiteľa síce BSM poručiteľa a žalobkyne v rade 1/ zaniklo, avšak v žiadnom prípade sa
nemohlo po jeho smrti pretransformovať na podielové spoluvlastníctvo k veci, ktorú nadobudli za trvania
manželstva a ktorú v prípade ak by ju poručiteľ vlastnil, smrťou nadobudli jeho dedičia.

20. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

21. S prihliadnutím na úspech žalovaných 1/ - 4/ v spore priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcom v rade 1/ - 3/ v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)