Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/322/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222500
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315222500.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: JOHNNY SERVIS
s.r.o., Gajary - Dolečky, P.O.Box 3, IČO: 36 238 546, práv. zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Q-PROJEKT INVEST s. r. o.,
Považská 23, Bratislava, IČO: 43 887 406, práv. zast.: Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom, Vrbovská

cesta 159, Piešťany, o zaplatenie 614,52 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č.k. 23Cb/440/2015-51 zo dňa 27.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/440/2015-51 zo dňa
27.07.2016 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov

odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
614,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne takto: zo sumy 15,12 Eur od 24.02.2015
do zaplatenia, zo sumy 108,- Eur od 17.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 108,- Eur od 20.01.2015
do zaplatenia, zo sumy 108,- Eur od 16.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 108,- Eur od 15.11.2014 do

zaplatenia, zo sumy 108,- Eur od 16.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 59,40 Eura od 17.09.2014 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je zároveň povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe zisteného skutkového
stavu z vykonaného dokazovania mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodný
záväzkový vzťah na základe nájomnej zmluvy, ku ktorej uzatvoreniu došlo včasným konaním žalobcu
- dodaním mobilného wc na miesto požadované žalovaným dňa 15.08.2014, z čoho bolo možné
vyvodiť súhlas žalobcu s objednávkou žalovaného zo dňa 14.08.2014, ktorá predstavovala vôľu
žalovaného smerujúcu k uzavretiu zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej mal byť prenájom mobilného

wc „Johny Sport“ za cenu 3,60 Eur s DPH za deň, resp. 108,- Eur s DPH za mesiac, pričom z
povahy zmluvných strán pri vzniku tohto záväzkového vzťahu (obaja podnikatelia), účelu použitia
predmetu nájmu žalovaným (umiestnenie na stavbe - prerábke rodinného domu) a podnikateľskej
činnosti žalobcu v oblasti prenájmu sanitárnej techniky bolo zrejmé, že sa s prihliadnutím na všetky
okolnostitýkalichpodnikateľskejčinnosti.Vzmysleuvedenéhobolozrejmé,žezáväzkovývzťahžalobcu
a žalovaného vznikol konkludentne a nie písomne, keďže na objednávke, resp. ponuke absentoval

podpis osoby konajúcej v mene žalobcu, a preto zo strany žalobcu nemohlo ísť o písomné vyjadrenie
súhlasu s návrhom žalovaného. Uvedené však neznamená, že nedošlo k platnej a účinnej dohode ocene prenájmu, keďže sám žalovaný v objednávke zo dňa 14.08.2014, ktorá vďaka podpisu konateľa
žalovaného predstavovala písomný právny úkon, prejavil vôľu uzavrieť zmluvu o prenájme s cenou
prenájmu 3,60 Eura s DPH za deň prenájmu mobilného wc, s čím žalobca dodaním predmetného

mobilného wc a následným vystavením všetkých uvedených faktúr súhlasil. Súd prvej inštancie preto
dohodu o cene prenájmu mobilného wc považoval za preukázanú a mal za to, že žalovaný ako nájomca
bol povinný platiť nájomné vo výške 3,60 Eura s DPH za jeden deň nájmu mobilného wc, t.j. nájomné
dohodnuté v konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný svoje tvrdenie o nepodpísaní objednávky, resp.
ponuky štatutárnym zástupcom žalovaného nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami, pričom
žiadnedôkazynapreukázaniesvojhotvrdeniaaninenavrholvykonať,pretomalsúdprvejinštanciezato,
že na predmetnej objednávke, resp. ponuke sa nachádzal podpis štatutárneho zástupcu žalovaného - P..
N. C.. Platnosti a účinnosti tohto právneho úkonu žalovaného (návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy so
žalobcom) nebránila ani skutočnosť, že k podpisu štatutárneho zástupcu žalovaného nebola pripojená

pečiatkažalovaného,keďžezospôsobukonaniaštatutárnehozástupcuvmenespoločnostipodľavýpisu
z obchodného registra žalovaného nevyplývalo, že by bolo potrebné pečiatku žalovaného pripojiť k
podpisu štatutárneho zástupcu žalovaného. Rovnako žalovaný nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť,
že by predmetný podpis patril inej osobe než štatutárnemu zástupcovi, pričom aj v prípade pripustenia
takejto možnosti by bol žalovaný takýmto konaním „neznámej osoby“ viazaný. Ak by aj takáto neznáma

osoba v mene žalovaného konala, logickým následkom by bolo zo strany žalovaného odmietnutie
prevzatia objednaného plnenia, čo sa však nestalo a rovnako žalovaný počas trvania záväzkového
vzťahu nenamietal dôvodnosť žalobcom vystavených faktúr čo do ich právneho základu a výšky,
pričom žalovaný naopak skutočnosť o prevzatí predmetu nájmu a jeho užívanie potvrdil. Bez právneho
opodstatneniabolaajnámietkažalovaného,žežalobcanepreukázaldeňukončenianájmu,keďžetakáto

povinnosť žalobcovi vôbec nepatrila, práve naopak patrila žalovanému, ktorý ak považoval dobu trvania
nájomnej zmluvy za spornú, mal svoje tvrdenia preukázať dôkaznými prostriedkami, čo znamená, že mal
predložiť alebo navrhnúť dôkaz, ktorý by preukázal, že doba nájmu bola kratšia ako žalobcom tvrdená
a fakturovaná doba nájmu.

4. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žaloba žalobcu je
v celom rozsahu dôvodná, nakoľko žalovanému na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy
a prevzatiu predmetu nájmu do užívania vznikla povinnosť platiť dohodnuté nájomné v sume 3,60 Eur
denne, resp. 108,- Eur mesačne, pričom na splnenie si tejto povinnosti bol žalovaný žalobcom vyzvaný
jednotlivými faktúrami, avšak aj napriek tomu si žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, a preto súd

zaviazal žalovaného na úhradu dlžného nájomného v sume 614,52 Eur za obdobie od 15.08.2014 do
04.02.2015.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s
ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd nesprávne a
neúplne zistil skutkový stav veci a z toho dôvodu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú dostatočne žalovaný nárok. Doložená objednávka 012
nepreukazuje bez pochybností vznik zmluvného vzťahu medzi stranami a nedokladá prejav vôle a

jeho obsah s dostatočnou určitosťou, čo je podmienkou platnosti právneho úkonu. Doložená ponuka/
zmluva č. JS/2014/M/01989/ZM nie je podpísaná žalobcom ako prenajímateľom, čo taktiež vyvoláva
pochybnosti o tom, či došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi stranami. Vzhľadom na uvedené
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.9.2017. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti
akodvolacímnámietkamuvádzanasledovné.Nemožnosúhlasiťsodvolacounámietkoužalovaného,že
súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a nevykonal dostatočné dokazovanie. Súd prvej inštancie
sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami t.j. existenciou zmluvného vzťahu a cenou a

dospel k správnemu záveru, že žalovanému na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy a
prevzatiu predmetu nájmu do užívania vznikla podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť
platiť dohodnuté nájomné v sume 3,60 eura denne.

11. K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú dostatočne nárok
žalobcu, odvolací súd uvádza, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť

dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. V prejednávanej veci žalobca žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o prenájme, ktorej predmetom bol prenájom mobilných
wc s pisoárom. Svoje tvrdenia preukázal listinnými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie citoval v odseku
6 svojho rozhodnutia. Ak žalovaný chcel túto skutočnosť (uzatvorenie zmluvného vzťahu) vyvrátiť,
dôkazné bremeno sa presunulo na žalovaného, bol povinný svoje tvrdenia preukázať.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že strany sporu nemali na pojednávaní dňa 04.07.2016
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené
a na základe vykonaných dôkazov rozhodol. Žalovaný teda nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, že k uzatvoreniu zmluvného vzťahu nedošlo. Uzatvorenie zmluvného

vzťahu nespochybňuje ani skutočnosť, že žalobca objednávku nepodpísal, keďže ako správne uviedol
súd prvej inštancie, k uzatvoreniu zmluvného vzťahu došlo tzv. akceptáciou - dodaním mobilného wc na
miesto požadované žalovaným dňa 15. 08. 2014.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

15. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).