Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/347/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113203776
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113203776.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Secapital S. á.r.L., 2
Avenue Charles de Gaulle L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpeného Advokátska kancelária
Gallo, s. r. o. so sídlom 036 01 Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352 proti žalovanému Y.
T., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., H. 9, do XX. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom 851 01 Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086,
zastúpeného v konaní HKP Legal, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o
zaplatenie sumy 2.391,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/68/2013-103 zo dňa 30. 10. 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd uložil žalovanému a
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania spoločne a

nerozdielne, v časti o povinnosti vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy konania a v časti, v ktorej
táto povinnosť bola uložená spolu so žalovaným spoločne a nerozdielne, z r u š u j e .

II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.739,70

eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06. 06. 2010 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a
povolil žalovanému istinu a úrok z omeškania uhradiť v 50-eurových mesačných splátkach tak, ako je to
uvedené v rozsudku. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy
konania (súdny poplatok) v sume 65,09 eur na účet žalobcu a trovy právneho zastúpenia v sume 119,13
eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP podľa zásady čiastočného
úspechu v konaní s tým, že žalobca bol v konaní úspešný v časti 72,76 % a žalovaný vo zvyšku, teda
v časti 27,24 %. Preto čistý procesný úspech žalobcu predstavuje 45,52 %. Trovy žalobcu pozostávajú
zo súdneho poplatku v sume 143,- eur a trov právneho zastúpenia v sume 261,72 eur, z čoho 45,52 %
predstavuje sumu 65,09 eur a 119,13 eur, ktoré súd zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka

konania. Náhradu trov konania uložil v rovnakom rozsahu aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý zdieľa
procesný úspech, či neúspech „hlavného“ účastníka, na ktorého strane v konaní vystupuje. V zmysle
§ 93 ods. 4 OSP má vedľajší účastník ako účastník v konaní rovnaké nielen práva, ale i povinnosti a
jednou z povinností procesného charakteru vyplývajúcu z ustanovení OSP pre účastníka konania je aj
povinnosťhradiťtrovykonania.Poukázalnato,ževprípadeúspechuúčastníkavkonanípriznávajúsúdy
náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupuje na jeho strane. Preto je od vedľajšieho

účastníka spravodlivé požadovať, aby v prípade neúspechu účastníka, ktorého v konaní podporuje,
znášal trovy konania.3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote pôvodný vedľajší
účastník na strane žalovaného, a to proti výroku, ktorým sa mu v rozsudku uložila povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania spolu so žalobcom spoločne a nerozdielne. Podľa jeho názoru dôvod, pre ktorý
súd zaviazal žalovaného a vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, je
skutočnosť, že vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu žalovaného a žalovaný bol v konaní
neúspešný. Tento dôvod však bez ďalšieho nie je dostatočný na zaviazanie vedľajšieho účastníka
nahradiť trovy konania spolu so žalovaným spoločne a nerozdielne. Rozhodnutie Okresného súdu v

tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vedľajší účastník v konaní vystupoval
na podporu žalovaného, do konania vstúpil z vlastného podnetu za účelom ochrany práv spotrebiteľa,
pričom žalobcovi svojím úkonom nespôsobil žiadne navýšenie účelne vynaložených trov konania. Nevidí
žiadny dôvod, prečo by mal byť zaviazaný na náhradu trov konania s odporcom spoločne a nerozdielne.
Medzi žalovaným a vedľajším účastníkom v prejednávanej veci neexistuje taký hmotno-právny vzťah,
ktorý by odôvodňoval uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalobcu spoločne a nerozdielne.

Vedľajší účastník nevylúčil, že by v praxi nemohli nastať prípady, kedy by podľa osobitosti konkrétneho
prípadumoholbyťzaviazanýnaznášanietrovkonania,muselobysavšakjednoznačnejednaťovýlučné
trovy, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s úkonmi vedľajšieho účastníka, a to od vstupu vedľajšieho
účastníka do konania. V prejednávanej veci sa však o takýto prípad nejedná. Rozsudok okresného súdu
vo výroku o náhrade trov konania žiadal zrušiť a v tejto časti vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

4. Vzhľadom na zmenu procesno-právnej úpravy občianskeho súdneho konania s účinnosťou od 01.
07. 2016 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok odvolací súd bude ďalej v rozsudku označovať
navrhovateľa a odporcu ako „žalobca“ a „žalovaný“, návrh (na začatie konania) „žaloba“ a súd prvého

stupňa ako „súd prvej inštancie“.

5. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 a
contrario CSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d/ CSP

zrušil z nasledovných dôvodov:

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016, ak nie je
ustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniezačatépredodňomnadobudnutiaúčinnosti.Podľa§470
ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona zostávajú zachované. Vzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmaval správnosť
rozhodnutia okresného súdu v napadnutom výroku podľa procesných predpisov účinných v čase
rozhodnutia okresného súdu a v čase podania odvolania, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd zohľadnil vzájomnú koreláciu § 470 ods. 1, 2 CSP, v zmysle ktorej nová právna úprava
vychádza síce z princípu okamžitej aplikovateľnosti procesno-právnych noriem, rešpektuje ale právny

účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.
06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenia od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a
odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného
dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty legitímnych
očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej

dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS
36/1995).

7. Odvolací súd považuje odvolanie podané pôvodným vedľajším účastníkom (ktorý v občianskom
súdnom konaní stratil postavenie vedľajšieho účastníka od 01. 07. 2016 v dôsledku novej procesno-

právnej úpravy občianskeho súdneho konania) za dôvodné, a to z nasledovných dôvodov:

8. V § 142 OSP je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci.
Úspech vo veci (v konaní) treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom ním treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu

znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie žalobe a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným
petitom. Neúspech naopak stav, keď súd žalobu zamietne. Rozhodovanie podľa § 142 OSP je založené
na týchto zásadách: a/ účastníkovi (v súčasnosti označovaného v občianskom-súdnom konaní ako
„strana sporu“), ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi,ktorý vo veci úspech nemal (odsek 1), b/ účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná
pomernú časť trov konania a ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov aspoň približne rovnaký, súd
rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (odsek 2), c/ účastníkovi, ktorý

mal vo veci úspech čiastočný, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov konania, ak má
neúspech len v nepatrnej časti alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia od znaleckého posudku
alebo bolo na úvahe súdu (odsek 3).

9. Z vyššie citovaného zákona a ustanovenia možno vyvodiť, že v sporovom konaní Občiansky súdny

poriadok v ustanoveniach o náhrade trov konania vychádza prioritne zo zásady zodpovednosti za
výsledok, podľa ktorej má účastník nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenia
bránenieprávavtedy,akmalvoveciúspech.Citovanýzákonvzneníúčinnomvčase,kedybolijednotlivé
úkony žalobcu i vedľajšieho účastníka v konaní uskutočňované, priznáva vedľajšiemu účastníkovi v
zásade rovnaké práva a povinnosti, aké má účastník konania (§ 93 ods. 4 prvá veta OSP). Preto je
vedľajší účastník oprávnený vykonávať vo svojom mene všetky procesné úkony s výnimkou úkonov,

ktoré znamenajú dispozíciu s konaním (napr. späťvzatie žaloby) alebo s predmetom konania (zmena
žaloby, uznanie nároku) a úkonu, ktorý vykonáva sám účastník (späťvzatie odvolania, a pod.). Použitím
gramatického a logického výkladu § 93 ods. 4 možno dôjsť k jednoznačnému záveru, že ak sú
na to splnené zákonné podmienky, môže mu súd priznať právo na náhradu trov konania alebo mu
naopak môže uložiť povinnosť zaplatiť ich náhradu úspešnému účastníkovi konania. Pokiaľ sa jedná o

vedľajšieho účastníka podľa ust. § 93 ods. 2 OSP, je v každom prípade potrebné dôsledne rozlišovať
trovy konania, ktoré vznikli za účasti vedľajšieho účastníka a trovy konania, ktoré vznikli predtým, ako
tento do konania vstúpil, prípadne potom, ako z konania vystúpil. Uvedené vyplýva zo skutočností, že len
v tomto čase vedľajší účastník trovy konania vynaložil (teda len tieto trovy je mu možné nahradiť), resp.
len v tomto čase vynaložil oproti stojaci účastník konania trovy smerujúce aj voči vedľajšiemu účastníkovi

konania. Zároveň je nutné rozlišovať tie úkony, ktoré boli reakciou na procesné pôsobenie vedľajšieho
účastníkavkonaníatie,ktorésmerovalivýlučnevočiúčastníkovikonania.Pretovedľajšiemuúčastníkovi
v zásade nemožno uložiť nahradiť trovy konania napr. za úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, podanie žaloby, za zaplatený súdny poplatok zo žaloby, a pod., keď
vedľajšíúčastníkpodľa§93ods.2O.s.p.sastalvedľajšímúčastníkomažvpriebehukonania,t.j.potom,

keď boli menované úkony právnej služby už uskutočnené a v čase, keď poplatková povinnosť už vznikla.
Zároveň je jasné, že v prípade vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP nesmeruje žaloba proti
jeho osobe, takémuto účastníkovi je možné uložiť len náhradu nákladov za tie úkony, ktoré účastník, na
stranektoréhovedľajšíúčastníknevystupoval,uskutočnilakoreakciunapôsobenietakéhotovedľajšieho
účastníka v konaní. Okresný súd uvedené špecifiká postavenia vedľajšieho účastníka nezohľadnil a

nesprávne ho zaviazal (spoločne a nerozdielne s odporcom) na náhradu trov konania titulom náhrady
žalobcom zaplateného súdneho poplatku zo žaloby, a to napriek skutočnosti, že s poukazom na § 5
ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť žalobcu vznikla samotným podaním žaloby na
okresný súd, zatiaľ čo vedľajší účastník do predmetného konania vstúpil až v priebehu konania. Navyše
žaloba smerovala voči žalovanému a nie voči vedľajšiemu účastníkovi, a teda jeho následná účasť v

konaní nemala na vznik poplatkovej povinnosti žalobcu (a teda ani na vznik trov spojených so zaplatením
súdneho poplatku) žiadny vplyv. Taktiež nebol dôvod na zaviazanie vedľajšieho účastníka na úhradu
trov ďalšieho konania spoločne a nerozdielne so žalovaným, zo spisu okresného súdu nevyplýva, že
úkony právnej služby právneho zástupcu žalobcu súviseli s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní.
Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušil.

10.Odvolanienesmerovaloprotizvyšnejčastirozsudkuokresnéhosúdu,tedaprotivýrokomopovinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.739,70 eur s príslušenstvom, ani vo výroku, v ktorom okresný súd
vo zvyšku žalobu zamietol a ani proti výroku, ktorým súd povolil žalovanému istinu a úrok z omeškania
uhradiť žalobcovi v splátkach a ani proti výroku o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania. V týchto

výrokoch, teda, rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).