Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715200615
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715200615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: S.M. U.Á., J.. XX.X.XXXX, G.
K. - S., M. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Svidník, Sov. Hrdinov
163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.2.2016 č. k. 7C/48/2015-85,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Poprad určil, že úver zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXz 22.2.2011 uzavretý medzi
účastníkmi konania, je bezúročný a bez poplatkov. Zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi

účastníkmi konania dňa 22.2.2011 č. zmluvy XXXXXXXXX, uvedená vo všeobecných obchodných
podmienkach bod 11) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania na účet právneho zástupcu
žalobkyne, vo I. K., JUDr. Igor Šafranko, č. ú: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXX, BIC:
N., a to vo výške 851,18 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2) V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že úver zo Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.2.2011, uzavretej medzi účastníkmi, je bezúročný a bez poplatkov.
Bol jej poskytnutý úver 700,- eur za poplatok 620,- eur. Celkovo uhradila čiastku 1.320,- eur v 11
mesačných splátkach po 120,- eur. Poplatok za úver predstavoval 88,57 % ročne. Ide o úžerný poplatok,
ktorý predstavuje 2/3 výšky úveru. Úver je úžera, odporuje dobrým mravom a podľa § 39 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“) je neplatný. Trvá na neplatnosti zmluvy v časti úžerných úrokov

a neprijateľnom administratívnom poplatku.

3) Žalovaná spoločnosť so žalobou nesúhlasila. Žalobkyni absentuje naliehavý právny záujem.
Rozhodcovský súd už posúdil zmluvu ako platnú. Úver je odplatný právny úkon a na jeho základe priznal
žalovanej voči žalobkyni plnenie. Z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského
rozsudku irelevantná.

4) Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a poskytnutie úveru
žalobkyni ako dlžníkovi na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 22.2.2011, kde žalobkyni
bol poskytnutý úver 700,- eur za poplatok 620,- eur. Celkovo vrátila čiastku 1.320,- eur. Súd sa následne
zaoberal námietkou, že konanie trpí nedostatkom podmienky konania právoplatne rozhodnutej veci. Súdskonštatoval,žeúverovývzťahjespotrebiteľskývzťah,pričomspotrebiteľskézmluvysaposudzujúpodľa
§ 52 a nasl. OZ zaoberajúcim sa spotrebiteľskými zmluvami. Aj keď vo formulári zmluvy je zaškrtnuté
poskytnutie finančných prostriedkov na výkon zamestnania, tak žalobkyňa v tom čase bola zamestnaná

v U. Z. ako pracovníčka, nie živnostníčka. Nepotrebovala finančné prostriedky na výkon povolania.
Ak ide o rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, akciová spoločnosť, Bratislava, sp.
zn. SR04239/12 zo dňa 5.10.2012, ten bol predmetom exekúcie žalovaného ako oprávneného na
Okresnom súde K.. Exekučný súd uznesením z 19.9.2014 (sp. zn.: 13Er/369/2014-18) zamietol žiadosť
o udelenie poverenia a konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú doložku určil

za neplatnú. Okresný súd konštatoval, že neexistuje prekážka res iudicata a námietka žalovaného na
právoplatne skočenú vec je nedôvodná. Súd ďalej posudzoval platnosť úverovej zmluvy s potrebou
vyporiadať sa s dohodnutým poplatkom, či úroky sú primerané a v súlade so zákonom pri poskytnutí
úveru žalobkyni. Podľa bodu 11 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, poplatok za
poskytnutie úveru z 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 sú náklady za vypracovanie uzavretia zmluvy,
vrátane administratívny s tým spojenej. Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 88,57 % z výšky

poskytnutého úveru. Už z toho je zrejmé, že poskytnutie úveru za takýchto podmienok je v rozpore s
dobrými mravmi. Preto je potrebné považovať úver za bezúročný a zmluvné podmienky vo Všeobecných
obchodných podmienkach v bode 11 sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 OZ,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd vzhľadom na vyššie
uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.

5) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznaný nárok na náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia advokátom.

6) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Rozhodnutie trpí nedostatočným

odôvodnením rozhodnutia. Žalobkyňa napadá poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti
nákladov za vypracovanie uzavretia zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Je
zrejmé, že žalobkyňa mieri na poplatok ako taký. Odvolateľ poukazuje na aktuálne závery rozhodovacej
praxe týkajúcej sa nebankových subjektov, ktoré nemusia vyžadovať obvyklú výšku úrokov bánk.
Odkazuje na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, že u nebankových subjektov je potrebné postupovať

inak. Z hľadiska vyššieho podnikateľského rizika sú úroky nebankových veriteľov vyššie ako obvyklé
bankové úroky. Vrchný súd v Prahe vo veci sp. zn.: 12Cmo/95/2005 akceptoval vyššie úroky ako v
bankách. Žalobkyňou namietaná výška odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov v
tomto smere je námietkou nie rozhodujúcou, pretože slovenské právo a slovenskí zákonodarcovia
pripúšťajú poplatky za spracovanie zmluvy. Samotný poplatok nie je neprimerane vysoký, vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaný je nebankový subjekt, ktorý znáša riziko podnikania podstatne vyššie ako u
bánk. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania, s
čím sa ale súd prvej inštancie nevyporiadal. Zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza, že spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Tu je možné aplikovať aj rozhodnutie Slovenskej

obchodnej inšpekcie vo veci sp. zn.: P0355/01/2012, kde konanie proti žalovanému bolo zastavené,
keď nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy a dlžníčka nemala postavenie spotrebiteľa.
Keď súd úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že odcitoval zákonné ustanovenie
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 120/2010 Z.z., neuviedol žiadne tvrdenie na podporu
svojho rozhodnutia, ak posudzoval zmluvu ako spotrebiteľskú. Dlžníčka jasne uviedla, že berie úver

na zamestnanie. Aj v dodatku k úverovej zmluve je jasne uvedené, že S. U. vyhlasuje, že veriteľom
poskytnutéfinančnéprostriedkyvovýške700,-eurpoužijenanákladynavedenieúčtovníctva.Odvolateľ
tiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktoré hodnotili úverové zmluvy z tvrdeného spotrebiteľského úveru, pričom poskytnuté úvery
nemali spotrebiteľský charakter. U žalobkyne nie je naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/

CSP. Žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno v povinnosti preukázať, že na určenie právneho vzťahu
alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa žalovaného, žalobkyňa
nepreukázala naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez toho určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo, ak by
sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R17/1972). Pri skúmaní existencie

naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesnýnástrojochranyprávažalobcu,ačisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornéhopráva,ačisa
len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Žalovaný
nesúhlasí s náhradou trov právneho zastúpenia. Nárok na náhradu trov má zastupujúci advokát odzačatia konania, t.j. až po podaní návrhu na súd. Nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania za čas
prípravyaprevzatiazastúpenia,vrátaneprvejporadysklientom.Žalovanýnavrhujenapadnutýrozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7) Zástupca žalobkyne sa k odvolaniu nevyjadril.

8) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie ďalej uvádza:

9) Žalobkyňa ako dlžník a žalovaná obchodná spoločnosť ako veriteľ uzavreli úverovú zmluvu na
poskytnutie úveru 700,- eur za poplatok vo výške 620,- eur. Úver má byť vrátený v 11 mesačných
splátkach po 120,- eur. Podľa Všeobecných obchodných podmienok, a to bodu 11 dlžník uznáva dlžnú

sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu
a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok, a zvyšné 2/3
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou. Žalobkyňa žiadala určiť túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku
z hľadiska § 53 ods. 1 OZ, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv.
neprijateľné podmienky). Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravované v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Zo samotnej zmluvy nie je jasné, ako veriteľ dospel k poplatku za poskytnutie úveru
620,- eur, z čoho 2/3 majú pozostávať práve administratívne náklady za poskytnutie úveru. Žalovaný
v odvolaní poukazuje na to, že ako nebankový subjekt neoveruje dôkladne solventnosť dlžníkov,

preto žiada vyššie úroky. Nie je jasné, aké protiplnenie za daný poplatok sa poskytuje dlžníkovi
pri uzatváraní zmluvy o úvere. Čo sa týka zaškrtnutia políčka, že dlžník prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, tak samotná žalobkyňa pri vypočutí na pojednávaní
24.2.2016 uvidela, že v čase poskytnutia úveru pracovala ako predavačka v U. Z.. Finančné prostriedky
potrebovala výlučne na súkromné účely. Žalobkyňa nevedela uviesť, prečo je tam zaškrtnutý výkon

zamestnania, pretože ona potrebovala peniaze na úhradu nájomného. Je potrebné vychádzať aj z
toho, že uzavretá úverová zmluva mala v jednotlivých častiach absenciu tzv. individuálneho dojednania
zmluvných ustanovení, pretože sa jednalo o formulárovú zmluvu, kde do predtlače sa vypísali len
osobné údaje žiadateľa o úver, výška úveru, výška poplatku, počet splátok a mesačné splátky, a
začiarkli sa len okienka na účel použitia úveru. Z hľadiska všeobecne známej praxe spoločnosti K.

je nesporné, že navádza žiadateľov o úver, aby zaškrtli políčka týkajúce sa poskytnutia finančných
prostriedkov na výkon zamestnania či povolania, ktoré vylučujú posudzovať úverový vzťah ako vzťahu
spotrebiteľského. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku, na ktorú bola upozornená Slovenská republika
zo strany orgánov Európskej únie z hľadiska zneužitia spotrebiteľského práva spoločnosťou K.. Ak bola
žalobkyňa zamestnaná, všetky výhody jej poskytol terajší zamestnávateľ. Je nelogické, aby žiadateľ

o úver požadoval ďalšie finančné prostriedky od cudzieho subjektu na výkon povolania, ak žalobkyňa
ani nemala v úmysle meniť svojho zamestnávateľa, resp. vykonávať nejakú samostatnú živnosť.
Zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti dochádza k zneužitiu práva, pretože zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch vylučuje posudzovať ako spotrebiteľský úver poskytovanie finančných
prostriedkov na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pretože podľa vymedzenia v § 2

zákona č. 129 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V danom prípade sa žalovaná obchodná spoločnosť snažila vyhnúť posudzovať úverový vzťah ako
spotrebiteľský práve zaškrtnutím políčka, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania,
čím by sa žalobkyňa vzdala práva ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní spotrebiteľské úveru. Odvolací

súd nevidí pochybenie v posudzovaní spotrebiteľského vzťahu súdom prvej inštancie ako vzťahu
spotrebiteľského. Keďže poplatky za poskytnutie spotrebiteľského úveru sú neprimerane vysoké, jedná
sa o úžeru pri krátkodobom poskytnutí finančných prostriedkov, preto okresný súd správne rozhodol,
keď určil, že zmluvné podmienky medzi žalobkyňou a žalovaným uvedené v Obchodných podmienkach
v bode 11 sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou v časti poplatku za poskytnutie úveru. Toto určenie má

dôsledok, že súd môže určiť, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Žalobkyňa má naliehavý
právny záujem na určení, či došlo k zneužitiu práva zo strany poskytovateľa úveru, resp. že úverová
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré postihli žalobkyňu ako dlžníka z úverového
vzťahu. Spotrebiteľ vždy má naliehavý právny záujem na určení, či zmluvné ustanovenia v zmluve,ktorú uzavrel s poskytovateľom úveru, spĺňa zákonné náležitosti riadne uzavretej úverovej zmluvy a
či sú platné. Nie je možné opomenúť prax spoločnosti K., ktorá zneužíva právo, uzatvára úvery za
úžerníckych podmienok a následne zneužíva aj rozhodcovské dohody, takže pre toto úmyselné konanie

vytvára ďalšie predpoklady na to, aby dlžníci sa domáhali ochrany svojich práv v prípadoch, že preplácali
svoje záväzky pri poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Veriteľom pri porušovaní práva nie je možné
poskytovať ochranu a prípadne vyhovovať ich obrane, s tým, že u takýchto dlžníkov nie je naliehavý
právny záujem na vyriešení otázky, či zmluvné podmienky, ktoré uzavreli v úverových vzťahoch so
žalovanou obchodnou spoločnosťou obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, či sú neplatné. Preto

krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ sa týka veci samej.

10) Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, súd žalobkyni ako úspešnej účastníčke priznal nárok na
náhradu trov konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie. Výpočet náhrady trov konania je správny a vychádza z premisy, že úspešnej žalobkyni patrí
náhrada trov konania. Aj v tejto časti odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne správne. Ak zástupca žalovanej spoločnosti namieta, že žalobkyni nepatrí náhrada trov konania
na trovách právneho zastúpenia za prevzatie zastúpenia, tak vyhláška č. 650/2004 Z.z. jasne uvádza,
že advokátovi patrí odmena aj za prevzatie prípravy zastúpenia v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky.
V tejto časti je námietka žalovanej obchodnej spoločnosti nedôvodná. Žalobkyni nepatrí náhrada trov
zastúpeniaadvokátomlenodmomentudoručeniažalobynasúde,aleužmomentomprevzatiaprávneho

zastúpenia a podania žaloby na súd.

11) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).