Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. august 2017

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11P/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717207614
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2017:3717207614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca JUDr. Ivo Hlucháň v právnej veci navrhovateľky C. H., nar. XX.

XX. XXXX, bytom H. T., S. XXXX/XXX-XX proti manželovi R. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. T., S.
XXXX/XXX-XX, t. č. bytom R. č. XXX, okres T., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
k maloletej H. H., bytom ako matka, nar. XX. XX. XXXX, zastúpená v konaní opatrovníkom N. práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo C. H., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX a R. H., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené XX. XX.
XXXX, zapísané v knihe manželstiev E. národného výboru R., vo zväzku 2, ročník XXXX, strana XXX,
pod p. č. X

r o z v á d z a .

Súd zveruje maloletú H., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá
bude maloletú vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať výživným na maloletú H., nar. XX. XX. XXXX po 150 € mesačne od

právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletej.

Žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka C. H. podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, ktorý odôvodnila tým, že s
manželom nežijú v spoločnej domácnosti 2 roky a manželstvo si neplní žiadnu zo svojich spoločenských
úloh.

2. Na čas po rozvode žiadala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a aby bol zaviazaný
otec dieťaťa platiť výživné vo výške 150 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Manžel navrhovateľky R. H. napriek tomu, že prevzal predvolanie, na pojednávanie sa nedostavil,
pričom navrhovateľka uviedla, že ignoruje akékoľvek súdne predvolanky a v minulosti všetky
pojednávania boli vykonané v jeho neprítomnosti. Tento odmieta chodiť na súdy.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, opatrovníka, oboznámením sa osobnými,
majetkovými pomermi navrhovateľky, oboznámením sa rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
sp. zn. 7P/71/2015, oboznámením sa potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov, rodným
listom maloletej, sobášnym listom účastníkov a zistil nasledovné:- manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa 23. 02. 1984 a je zapísané v knihe manželstiev Miestneho
národného výboru Štiavnik, vo zväzku 2, ročník 1984, na strane 480, pod poradovým číslom 7. Obaja

účastníci vstupovali do manželstva slobodní. Z manželstva pochádza maloleté dieťa H., nar. XX. XX.
XXXX. H. spoločné bydlisko účastníkov bola H. T..

- Navrhovateľka uviedla na pojednávaní, že manželstvo je dlhodobo rozvrátené, už v minulosti podala
návrh na rozvod manželstva, avšak tento zobrala späť, nakoľko si myslela, že sa situácia zlepší. Nakoľko

sa situácia nezlepšila, opätovne žiada, aby ju súd rozviedol s tým, že manželstvo si dva roky neplní
žiadnu spoločenskú úlohu. Už dva roky nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka býva spolu s
dieťaťom v 3-izbvom byte, za ktorý platí 250 € mesačne a má ešte aj pôžičky za byt, ktorý založil práve
otec dieťaťa. Otec dieťaťa napriek tomu, že má určené výživné, toto neplatí a matka dieťaťa poberá tzv.
náhradné výživné. Dôvody rozvratu manželstva vidí v tom, že nechcel pracovať, nemá záujem ani o
prácu a v podstate nemá ani záujem o rodinu ako takú. Ďalej uviedla, že napriek tomu, že nemá prácu,

odmieta sa evidovať na úrade práce a má problémy, nakoľko ho naháňajú exekútori. V súčasnej dobe
berie matka 108 € náhradné výživné. Pracuje vo firme G. J. s. r. o. kde zarobí cca 500 € mesačne. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá.

- Na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7P/71/2015-27 zo dňa 28. 10. 2015,

ktorý nadobudol právoplatnosť 04. 11. 2015 mal súd za preukázané, že medzi rodičmi bola schválená
dohoda v tom, že otec sa zaviazal prispievať výživným na maloletú H. po 250 € mesačne. V dobe
tejto úpravy výživného otec dieťaťa nikde nepracoval, bol nezamestnaný a uviedol, že napriek tomu,
že nepracuje, súhlasí s výživným na sumu 250 €. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. V dobe poslednej
úpravy výživného bola matka dieťaťa poberateľkou invalidného dôchodku v celkovej výške 247 €. Okrem

toho pracovala vo firme G. s príjmom cca 350 € netto. Maloletá bola žiačkou 6. ročníka základnej školy.

- Opatrovník žiadal v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá
sa o dieťa riadne stará a určiť primerané výživné.

5. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

7. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale
rozvrátené, a to z toho dôvodu, že dva roky spolu nežijú v spoločnej domácnosti, tiež z toho dôvodu,

že odporca odmieta pracovať, nie je evidovaný na úrade práce a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť.
Všetky tieto skutočnosti viedli u navrhovateľky k odmietaniu žiť v spoločnej domácnosti s odporcom,
vzájomne spolu nekomunikujú, intímne sa nestýkajú. Na základe všetkých týchto skutočností potom
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že pri úprave výživného azverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky vychádzal zo skutočnosti, že matka sa
o dieťa riadne stará. Čo sa týka výživného, súd upravil výživné vo výške 150 € mesačne aj z toho
dôvodu, aby si mohla matka dieťaťa uplatniť náhradné výživné. Súd pri úprave výživného vychádzal z tej

skutočnosti, že na strane otca dieťaťa nedošlo k žiadnej zmene pomerov, nakoľko pri poslednej úprave
výživného, kde súhlasil sám dobrovoľne platiť výživné 250 € nikde nepracoval, nebol evidovaný na úrade
práce. V súčasnej dobe taktiež nikde nepracuje, nie je evidovaný na úrade práce, takže jeho postoj súd
vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 veta posledná Zákona o rodine, že sa dobrovoľne vzdal východnejšieho
zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu. Na základe všetkých týchto skutočností potom

súd upravil výživné 150 € mesačne tak, ako žiadala navrhovateľka s tým, že súd považoval takéto
výživné za adekvátne k potrebám dieťaťa, ktoré je v súčasnej dobe žiačkou 8. ročníka základnej školy.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé

priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného
výživného naraz, návrhom na exekúciu.