Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/480/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214211344
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214211344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: DPS financial
consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, právne zast.: advoconsulting s.r.o.,
IČO: 47 253 428, Tamaškovičova 17/2742, Trnava, proti žalovanej: K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E.
strana XXX/XX, L., o zaplatenie sumy 780,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Komárno č.k. 13C/294/2015-64 zo dňa 03.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na zaplatenie sumy 780,34 eur spolu
s vyčísleným príslušenstvom vo výške 164,41 eur a 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 780,34
eur od 28.9.2013 do 31.12.2014 a konanie v časti o zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy

780,34 eur od 1.1.2015 do zaplatenia zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a/, b/, § 3
ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskych úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, ako aj § 48 ods. 1, 2, § 52 a nasl. Obč. zákonníka, prechodnými ustanoveniami OZ
(§ 8791i, § 879j, § 8791/ 879n, OZ), § 497 nasl. Obchodného zákonníka a z vykonaného dokazovania
prijal záver o premlčaní žalovaného nároku, čo bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby. Konštatoval, že

žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 780,34 eur s príslušenstvom k 27.9.2013 vo výške 164,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy vo výške 780,34 eur od 28.9.2013 do zaplatenia ako aj na náhrady trov konania z dôvodu,
že žalovaná uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o Kreditnej karte s úverovým rámcom 20
000,- Sk. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 22.10.2010 odstúpila od Zmluvy o Kreditnej karte s účinnosťou
od 31.10.2010 z dôvodu porušenia špecifikovaných ustanovení Obchodných podmienok pre Kreditné
karty. Slovenská sporiteľňa, a.s. v uvedenom odstúpení od zmluvy súčasne žalovanú vyzvala, aby tam

vyčíslenú pohľadávku uhradila do 15 dní od účinnosti odstúpenia od zmluvy. Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0935/2013/CE z 27.9.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila v prospech
žalobcu ako postupníka pohľadávku zo Zmluvy o kreditnej karte, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala
sumu vo výške 780,34 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 164,41 eur. Žalobca
podaním z 21.7.2015 zobral žalobu v časti 5% úroku z omeškania ročne za obdobie od 1.1.2015 do
zaplatenia späť. Súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu

zastavil.
1.2 Žalobca sa na výzvu súdu podaním doručeným 23.2.2016 vyjadril k prípadnej aplikácii § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. tak, že účinky ustanovenia poslednej vety § 52 ods. 2 OZ na akákoľvek právne vzťahyzačínajú pôsobiť až odo dňa jeho účinnosti, teda od 1.4.2015, pričom účastníci konania v čase začatia
súdneho konania nemohli o takejto budúcej norme vedieť.
1.3 Súd prijal záver, že napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom

v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka),
v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri
uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca,
mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom
prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah

žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s
osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka
s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a ide o spotrebiteľskú
zmluvu. Súd teda vzťah posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec
aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 100
ods. 1, § 101, § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch § 3 ods. 1, 2, 5 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnomvčaseuzatvoreniapredmetnejzmluvy.Vdanomprípadebolozrejmé,žežalobcasadomáhaod
žalovanej zaplatenie žalovanej sumy 780,34 eur s príslušenstvom v súvislosti so Zmluvou uzavretou dňa
19.5.2008, od ktorej však Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila v súlade s ustanovením bodu 10.3 písm.

b/ a f/ Obchodných podmienok pre Kreditné karty. Teda postupca s poukazom na § 48 ods. 1 OZ odstúpil
od zmluvy v súlade s obchodnými podmienkami, teda dovoleným spôsobom. Odstúpením postupcu
od zmluvy k 31.10.2010 došlo, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu postupcu a
žalovanej, dňom 31.10.2010 k zrušeniu zmluvy od začiatku a veriteľovi vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ. Keďže žalobca odvodzoval svoj nárok zo spotrebiteľskej

zmluvy, súd v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie žalovaného nároku, keď
dňa 1.11.2010( po odstúpení od zmluvy) začala veriteľovi plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá
s poukazom na § 107 ods. 2 OZ uplynula najneskôr dňa 31.10.2013, pričom subjektívna dvojročná
premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ uplynula uplynutím dňa 31.10.2012. V danom prípade bol
žalobný návrh vo veci doručený súdu dňa 11.6.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto

súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre premlčanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď táto si ich náhradu
podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.
2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobe vyhovie a prizná

mu náhradu trov celého konania , vyčíslených v prílohe, alebo rozsudok v napadnutej časti zruší
a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie
v časti zamietnutia návrhu a nadväzne aj v časti o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci spočívajúcom v tom, že na predmetný prípad mal súd aplikovať normy
obchodneho_práva, pri posúdení odstúpenia od zmluvy o úvere mal postupovať v súlade s stanovením

§ 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zmluva zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú
až momentom odstúpenia a na posúdenie premlčania nároku aplikovať ustanovenie § 394 ods. 1
Obch. zákonníka, podľa ktorého pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie štvorročná
premlčacia doba odo dňa, kedy oprávnený od zmluvy odstúpil. Ke´dže Slovenská sporiteľňa a.s.
odstúpila od zmluvy dňa 22.10.2010 a doručila predmetné odstúpenie odporcovi dňa 25.10.2010, mohla

štvorročná premlčacia doba začať plynúť najskôr dňa 26.10.2010 a márne by tak mohla uplynúť najskôr
dňa 26.10.2014. Keďže návrh na začatie konania v predmetnej veci došiel prvostupňovému súdu dňa
11.06.2014; teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty, nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu a
uplatnenýnárokje vcelomrozsahu dôvodný.Súdprvejinštanciepodľajehonázoruaplikovalnesprávne
ustanovenie právneho predpisu, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodno-záväzkový

vzťah, a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal na to, že zmluva
bola uzavretá dňa 19.05.2008. Potenciálnou prekážkou aplikácie ustanovení OBZ na tento záväzkový
vzťah sa môže javiť, novšia úprava ustanovenia § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, ktorá bola do slovenského
právneho poriadku zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od
01.04.2015.Podľataktonovelizovanéhoustanoveniatretejvety§52ods.2OZ„navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Zmysle ustanovenia § 879p prechodných
ustanovení k úpravám OZ účinným od 01.04.2015 však účinky novej úpravy začínajú pôsobiť na právne
vzťahy vzniknuté až odo dňa jeho účinnosti, teda od 01.04. 2015. V tomto prípade však právny vzťahvznikol uzavretím zmluvy o úvere dňa 19.05.2008, preto naň nemožno aplikovať právnu normu účinnú
od 01.04.2015, pretože by išlo o retroaktivitu . Napokon žalobca nesúhlasil ani s použitím ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"),
ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.05.2014; jeho aplikácia má podľa jeho názoru mimoriadne negatívny
vplyv najmä vo vzťahu k základným zásadám civilného procesu, ale aj k výchovnému pôsobeniu
na jeho účastníkov. Uplatňovanie tohto ustanovenia je podľa jeho názoru v absolútnom rozpore so
zásadou kontradiktórnosti , so zo zásadou rovnosti účastníkov konania ako aj so zásadou upravenou

v ustanovení § 1 OSP, podľa ktorého „Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb.“. Dlžník je postupom súdu podľa ustanovenia § 5b ZoOS dodatočne zbavovaný
zodpovednosti za neplnenie jeho splatných záväzkov, dokonca aj zodpovednosti za jeho pasívny prístup
k splneniu dlhu , čím popiera základné zásady civilného procesu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") vec prejednal viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP), a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1,

§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je na podklade záverov z vykonaných dôkazov vecne správny a odvolanie žalobcu nie je
opodstatnené. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 470 ods.
1, 2 prvej vety CSP v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania potvrdil. Výrok o
čiastočnom zastavení konania sa stal právoplatným. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,

podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd
sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými

ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako aj Občianskeho zákonníka, na ktoré aj odvolací súd
poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

6. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia, pričom jasne zdôvodnil, že daný právny vzťah z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa

19.05.2008 je vzťahom obchodnoprávnym, no prednostne sa naň aplikujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy a ust. § 2 písm. a/b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch . V
intenciách tohto zákonného ustanovenia súd správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o
premlčaní, pretože tieto sú pre spotrebiteľa oproti ustanoveniam Obchodného zákonníka priaznivejšie.

V preskúmavanom prípade odvolací súd musel zohľadniť aj aktuálne ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety
Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie ako aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľanadobudliúčinnosť1.mája2014aprávnepredpisy,ktorýchsúčasťousú,nemajúprechodné

ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa si súd prvej inštancie vyložil správne a pokiaľ
je stále účinné, bolo potrebné vychádzať z toho, že súd aj bez námietky žalovaného musí skúmať, či
právo uplatnené žalobcom je alebo nie je premlčané, a v prípade záveru o podaní žaloby po uplynutí
premlčacej doby musí žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie teda dôvodne urobil záver o premlčaní

uplatneného práva žalobcu, v dôsledku čoho žalobu ako podanú po uplynutí premlčacej doby zamietol
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 MCdo 3/2015 zo dňa 28. mája
2015). Odvolací súd preto odvolanie žalobcu nepovažoval za opodstatnené.

7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na ich
náhradu nepriznal, pretože v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).