Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. august 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216216221
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216216221.1

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673,
proti žalovanému: Á.W. Q., I.. XX.M. XXXX, Z. K. U. XXX/X, XXX XX, T., o zaplatenie 554,38 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
200 eur od 8mája 2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému sa náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.októbra 2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 554,38 eur
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. F., ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal
žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá umožnila žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom.Tým,žežalovanýriadneavčasnezaplatilcenuzaposkytnutételekomunikačnéslužby,porušil
zmluvné povinnosti. Žalobca zaslal žalovanému dňa 23.apríla 2015 pokus o pokonávku s rozpisom

neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaný nezaplatil nič.
Žalobca si k dlžnej sume uplatnil aj úrok z omeškania, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 8.mája 2015 vo výške 5,05 %
ročne. Žalobca sa tiež domáha nároku vo výške škody, ktorá vznikla za odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie značky Y. Q. vo výške 354,38 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.

z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať
služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v platiť po
dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle
Dodatkuvedomý,žemobilnýtelefón/telekomunikačnézariadeniejemupredávanýzacenuuvedenúvčl.

1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej
skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve
do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Pričom výška vyčíslenej škody je spolu

354,38 eur k čomu si uplatnil príslušenstvo - úrok z omeškania od 8.mája 2015 vo výške 5,05 % ročne.2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk dňa
1.marca 2017 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom
nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. F. zo 6.októbra 2014 (č.l. 5 - 7) a jej dodatkom z

8.septembra 2014 (č.l. 11 - 16), pokusom o pokonávku (č.l. 17), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
22.decembra 2014 v sume 135 eur (č.l. 20), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 22.januára 2015 v
sume65eur(č.l.22),všeobecnýmipodmienkamiposkytovaniaverejnýchelektronickýchkomunikačných
služieb, a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Dňa 6.októbra 2014 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. F.,
predmetom ktorej bol účastnícky program B. B. XX eur s osobitným roam. balíkom, pridelenie SIM karty

bez telekomunikačného zariadenia so službami CLIP, SMS Notifikácia predpl. minút, prístup k internetu,
blokovanie hovorov na ATX do 1 eur, blokovanie hovorov na ATX nad 1 eur, roaming - bez blokovania
prichádzajúcich hovorov v roamingu. Dodatkom k zmluve z 8.9.2014 žalovaný kúpil telekomunikačné
zariadenie Y. Q. za kúpnu cenu 115 eur, žiadna iná dohoda o kúpnej cene nebola dohodnutá.
5. Faktúrami č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX bola žalovanému vyúčtovaná suma za poskytnuté

služby v súhrne vo výške 200 eur, z ktorej si žalobca žalobou uplatnil sumu vo výške 200 eur.
6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
7. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)

platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.
8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

10. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2015), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti

nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných
služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému dohodnutý druh služieb a
žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytoval. Žalovaný však

svojupovinnosťnesplnil,keďžalobcovivyfakturovanéslužbyneuhradilriadneavčas,pričomdlžnásuma
žalovaného predstavovala sumu 200 eur, preto súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobcovi túto sumu v súhrne vo výške 200 eur aj s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 8.mája 2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti v zmysle pokusu
o pokonávku. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
13. Súd sa tiež zaoberal aj s nárokom žalobcu uplatneným v sume 354,38 eur spolu s príslušnými úrokmi
z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil žalobca v žalobe ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho,že žalobca má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že žalovaný porušil svoju zmluvnú
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj ako
doba viazanosti a porušil ďalej svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Škodu žalobca

vypočítal tak, že pri zariadení značky Y. Q., ktorej predajná cena bola vo výške 520 eur, akciová cena
bola vo výške 115 eur, (ktorú žalovaný aj zaplatil v hotovosti) a teda poskytnutá zľava bola vo výške
354,38 eur a tak si uplatnil škodu vo výške 354,38 eur. Pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou zariadenia a jeho akciovou cenou so zohľadnením 0 eur, ktorú mal žalovaný spôsobiť
tým, že získal zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa zaviazal používať služby

po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti.
14. Medzi účastníkmi sa jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý súd z titulu nároku na škodu posudzoval
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,
týkajúceho sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú
protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a
zavinenie a pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky uvedené predpoklady. Ak chýba

čo i jeden z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
15. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok
vyplývajúci zo zmluvy a z Dodatku k zmluve a to zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Žalobca bližšie nerozlíšil, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná

porušila,čipovinnosťzotrvaťvzmluvnomvzťahualebopovinnosťplatiťriadneavčascenuzaposkytnuté
služby resp. oboje. Sám žalobca stanovil vo Všeobecných podmienkach v čl. 4, bod 4.1. ustanovenie,
že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b)
odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. d)
smrťou alebo zánikom účastníka alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej

dodatok neustanovujú inak. V konaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi žalobcom a
žalovanouexistovalavrámcizmluvnejvoľnostistráninádohodaotrvanízmluvy,žezmluvasožalovanou
bola uzavretá na dobu neurčitú a nezanikla žiadnym zo spôsobov uvedených v č.l. 4, 4.1 Všeobecných
podmienok, pričom ak by došlo k zániku zmluvy, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 OZ pre platnosť
právneho úkonu písomná forma a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluva v

priebehu 24 mesiacov zanikla.
16. Odpojenie žalovaného z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmluvy
aniejeuvedenýaniakodôvodvč.l.4Všeobecnýchpodmienok.Súdztýchtozistenívyvodil,žežalovaný
neporušil dobu viazanosti a nemohol sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu
po dobu 24 mesiacov.

17. Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že okrem doby viazanosti mal žalovaný porušiť svoj
záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.5. Dodatku, že okamihom
porušenia povinností účastníka (žalovaného) tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú
pokutu podľa čl. 2, 2.5., stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny

zaslužbyatak,žejenaviazanénauplatneniežalobcunazaplateniezmluvnejpokutyakopaušalizovanej
náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s
náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
zmluvná pokuta má podľa § 544 OZ zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam,
odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,

že žalobca, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mal spôsobiť
žalovaný, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po
dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluva zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku
zanikla a nesplnenie povinnosti žalovaného platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny
úkon, z ktorého by žalobcovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení žalobcu ako rozdiel

medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou cenou medzi účastníkmi za telekomunikačné
zariadenie v uvádzanej výške, navyše ani jednoduchým matematickým výpočtom nie je možné dospieť
k tomuto záveru. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu
voči poškodenému.
18. Žalobca spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je

vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového
plnenia. Vznik škody a jej výšku žalobca odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej,
zľavnenej ceny. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak žalobca v rámci svojej marketingovej
politiky predáva mobilné telefóny a zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Je len samozrejmé, žeaj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby
po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej
zmluve odpredať žalovanému telekomunikačné zariadenie so zľavou. Zmenšenie majetku žalobcu o

hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe zariadenia poskytol nemožno považovať za
následok porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale len ako následok
vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Rozdiel medzi skutočnou
a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nemôže byť následkom žalobcom tvrdeného, ale
žalobcom nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovaného, ale je výsledkom dohody medzi žalobcom

a žalovaného o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov
došlo k platnému uzavretiu zmluvy a dodatku k zmluve, ktorých predmetom prevodu vlastníctva bola
hnuteľná vec, konkrétne telekomunikačné zariadenie, resp. mobilné zariadenie; išlo o dvojstranný
právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a
obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (žalobcovi) vznikla
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (žalovanému) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy

prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom zariadenia/telefónu
bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda
účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Žalovaný nadobudol telekomunikačné zariadenie do
svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1 OZ) a v konaní nebola
tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (žalovaného),

že si je vedomý bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny
charakter a neobsahuje žiadny záväzok žalovaného v prípade porušenia akejkoľvek jeho povinnosti zo
zmluvných vzťahov so žalobcom uhradiť žalobcovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmluvy, z Dodatku
alebo Všeobecných podmienok vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi doplatok kúpnej ceny
zariadenia/telefónu.

19. Súd nemá v konaní preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej
doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.
20. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd žalobu v tejto časti zamietol.

21. Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku
z omeškania z tejto sumy.
22. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu žalovanému
žiadne trovy nevznikli, súd mu ani náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo
v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na
náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo

nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo
výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške
0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v
úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).