Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Lisá

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209873
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316209873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova

8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl.
Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému R. R. C., nar. XX. XX. XXXX, P. XXX/X,
R. Y. F., t.č. bytom B. XX-XXX, E. Xm. XX, I. B., o zaplatenie 502,07 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 235,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z
dlžnej sumy od 31.03.2015 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 19. 10. 2016 na tunajší súd žalobu a ktorou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 502,07 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 31. 3. 2015 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným päť zmlúv o poskytovaní verejných služieb,
na základe ktorých mu zapožičal päť SIM kariet a poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré sa

žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že riadne a včas
nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté služby vyfakturované faktúrami vo výške 235,32 eur.

Ďalej z podanej žaloby vyplýva, že medzi stranami sporu boli uzatvorené k dvom zmluvám aj dodatky,
na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému 2mobilné telefóny, resp. telekomunikačné zariadenia
za zvýhodnenú akciovú cenu. Podanou žalobou si žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá mu vznikla
vo výške rozdielu medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou, t. j. uvedená suma

predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnej vzťahu počas dohodnutej
doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Výšku tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi
predajnou cenou mobilných telefónov a akciovou cenou, za ktorú boli odpredané žalovanému, pričom
pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Akciová

cena prvého mobilného telefónu bola vo výške 1 eur, jeho predajná cena 195 eur, pričom z uvedenej
sumy si žalobca uplatnil náhradu škody vo výške 137,42 eur. Akciová cena ďalšieho mobilného telefónu
bola vo výške 1 eur, jeho predajná cena 195 eur, pričom z uvedenej sumy si žalobca uplatnil náhradu
škody vo výške 129,33 eur.Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
235,32 eur za neuhradené poskytnuté služby a sumy 266,75 eur titulom náhrady škody, ako aj úroku z

omeškania z uvedených súm a na náhradu trov konania.

2. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade
s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 16. 8. 2017 do 23. 8. 2017.

3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami o poskytovaní verejných služieb,
dodatkami k týmto zmluvám, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,

faktúrami, pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav.

4. Zo Zmlúv o poskytovaní verejných služieb zo dňa 6. 9. 2013 č. A., zo dňa 15. 10. 2014 č.
A., zo dňa 22. 3. 2013 č. A., zo dňa 21. 1. 2014 č. A. a zo dňa 20. 2. 2014 č. A. vyplýva, že
žalovanému boli zapožičané dve mikroprocesorové SIM karty, ku ktorým boli priradené účastnícke čísla

XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Predmetom týchto
zmlúv bolo poskytovanie v jednotlivých zmluvách špecifikovaných programov a služieb.

5. Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti

Orange Slovensko, a.s..

6. K zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A. strany sporu dňa 3. 4. 2014 uzatvorili Dodatok, na
základektoréhožalobcaposkytolžalovanémumobilnýtelefónzn.PrestigioMultiPad4UltraQuad8.03G
za kúpnu cenu so zľavou vo výške 1 eur s tým, že žalovaný je si vedomý toho, že bežná maloobchodná

cena tohto mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH je vo výške 195 eur a
toho, že táto akciová cena mobilného telefónu je vo výške rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou tohto
mobilného telefónu a žalobcom poskytnutou zľavou a táto zľava je mu poskytnutá len z dôvodu, že
sa zaviazal užívať služby po dohodnutú dobu. Podľa čl. 2.2. Dodatku, žalovaný sa zaviazal, že počas
doby viazanosti, bude mať na SIM karte taký účastnícky program alebo jeho variant, u ktorého je výška

mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 17,99 eur.

Aj k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A. A. strany sporu dňa 20. 2. 2014 uzatvorili Dodatok, na
základe ktorého žalobca poskytol žalovanému mobilný telefón zn. Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G
za kúpnu cenu so zľavou vo výške 1 eur s tým, že žalovaný je si vedomý toho, že bežná maloobchodná

cena tohto mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH je vo výške 195 eur a
toho, že táto akciová cena mobilného telefónu je vo výške rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou tohto
mobilného telefónu a žalobcom poskytnutou zľavou a táto zľava je mu poskytnutá len z dôvodu, že
sa zaviazal užívať služby po dohodnutú dobu. Podľa čl. 2.2. Dodatku, žalovaný sa zaviazal, že počas
doby viazanosti, bude mať na SIM karte taký účastnícky program alebo jeho variant, u ktorého je výška

mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 12 eur.

Žalovaný sa v čl. 2.3. týchto Dodatkov zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite
po dobu 24mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom,
po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k

ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo
o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať
aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde
k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatkov.

7. Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby predloženými faktúrami v celkovej výške 264,02
eur, pričom podanou žalobou si z uvedenej sumy uplatnil sumu 235,32 eur.8. Pokusom o pokonávku zo dňa 16. 3. 2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podanej žalobe možno vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §3 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani

zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov v sieťach. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie
a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel
národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom

verejnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu. Interoperabilita služieb je také
nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje
komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim
službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
a.) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b.) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c.) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky

neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d.) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

e.) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.
2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

10. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že
medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o poskytovaní verejných služieb, na základe
ktorých žalobca poskytol žalovanému služby.

Na základe uzatvorených zmlúv žalobca dodal žalovanému služby a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/
Všeobecných podmienok, je tento povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej
kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd
nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd
žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 235,32 eur vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má

povinnosť z platných záväzkov zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka).

11. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 235,32 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3

ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

12. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške
266,75 eur (ktorú si žalobca uplatnil v zmysle dodatkov k zmluvám), t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi
predajnými cenami odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou cenou, napriek zohľadneniu počtu

celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného.

Žalovaný v Dodatkoch k zmluvám vyhlásil, že je si vedomý, že mobilné telefóny sú mu predávané za
zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať dohodnuté služby počas dohodnutej
doby, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu

zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa

ustanovenia §420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie §420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak
na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie
predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal,

že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán,
b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné
podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľačl.2Všeobecnýchpodmienok(Zmluvaopripojení.AktiváciaSlužieb)bod2.1-spoločnosťOrange

Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľaustanovenia§40ods.2Občianskehozákonníka,písomneuzavretádohodasamôžezmeniťalebo

zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal
a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdŕžal. Treba
teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj

záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný
poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je
daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia §442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na

pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
(napriek deklarácii uvedenej v Dodatkoch) by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno

považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilný telefón za nižšiu
ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným
spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného
telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť

zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za tento mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody

(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 137,42 eur a

129,33 eur a to aj spolu s úrokom z omeškania.

13. Podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia §255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

V danej veci žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 502,07 eur. Súd tejto žalobe

vyhovelvčastiozaplatenie235,32eur(46,87%žalovanejsumy),čonajednejstranepredstavujeúspech
žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 266,75 eur (53,13%
žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a na druhej strane
neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný,
ktorému by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v

konaní, tj. v rozsahu 6,26% z trov konania, na ktoré by mal žalovaný nárok pri plnom úspechu.

Žalovanému však preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.