Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207643
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616207643.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Miroslava Jamricha, v spore žalobcu: SLOVAKIA ENERGY,
s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 702, právne zastúpeného spoločnosťou
JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanej: S. I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, právne zastúpenej JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou, s

miestom výkonu činnosti W. I., U. X, o zaplatenie 1.138,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Csp/109/2016-91 zo dňa 13.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r
a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku II. sa rozsudku okresného súdu nedotýka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.036,11
eur,spolusúrokomzomeškaniavovýške8,25%ročnezosumy992,54eurod12.02.2014dozaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 43,57 eur od 15.05.2014 do zaplatenia s tým, že
súd povolil žalovanej dlžnú sumu splácať mesačne po 100,- eur, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca,
pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok splatnosť celého dlhu, II. vo zvyšnej časti súd konanie zastavil, III. žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 82,08 %.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 96 ods. 7, 8, § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, §
517 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie
citované zákonné ustanovenia je preukázané, že žalovaná odoberala od žalobcu plyn a je zo zmluvy

zaviazaná žalobcovi ako dodávateľovi zaplatiť cenu za dodanie plynu. Žalobca preukázal aktívnu vecnú
legitimáciu zmluvou o predaji podniku uzavretú dňa 23.09.2013 medzi ním ako kupujúcim a obchodnou
spoločnosťou Energetické centrum a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 905 972 ako
predávajúcim. Na základe uzatvorenej zmluvy najskôr právny predchodca žalobcu a neskôr žalobca
dodával žalovanej plyn a žalovaná bol povinná platiť cenu za poskytnutú dodávku plynu riadne a včas.
Žalovaná tým, že neuhradila cenu dodaných služieb riadne a včas, porušila svoje povinnosti vyplývajúce

z uzavretej zmluvy, preto sa žalobca oprávnene domáhal, aby mu žalovaná uhradila cenu dodaného
plynu, riadne vyfakturovanú uvedenými faktúrami. Zmluvy uzavreté za účinnosti zákona č. 656/2004
Z. z. v zmysle citovaného prechodného ustanovenia zostávajú v platnosti. Žalovaná popierala odber
plynu a tvrdila, že plyn odoberala iba jeden mesiac. Zároveň však uviedla, že uhradila žalobcovi za
dodávku plynu opakovane, najprv sumu 103,50 eur, následne sumy 102,- eur, a to celkom trikrát počas
trvania zmluvného vzťahu a jedenkrát 68,- eur. Žalovaná napriek tomu, že tvrdila, že odoberala plyn

iba jeden mesiac, platila žalovanému opakovane za dodávku plynu. Navyše v žiadosti o demontovanie
meradla plynu, zaslanej žalobcovi vo februári 2014, žalovaná uvádza stav meradla na hodnote 5182 m3.Tento údaj o stave spotrebovaného plynu korešponduje s vyúčtovacími faktúrami, ktoré žalobca v konaní
predložil. Stav plynomeru žalovaná nijako nespochybnila, práve naopak, sama ho vo svojej písomnej
žiadosti potvrdila. Stav meradla plynomeru objektívne preukazuje, aká bola skutočná spotreba plynu.

Žalovaná potvrdila, že žiadna iná domácnosť nebola na jej meradlo plynu napojená. Uvedený plynomer
bol realizovaný výlučne na nehnuteľnosť, v ktorej býva. Preto nemal súd pochybnosti o skutočnej
spotrebe dodaného plynu zo strany žalovanej. Spotreba plynu bolo preukázaná stavom plynomeru.
Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania faktúry č. 2421000730, súd konštatuje, že táto námietka
nie je dôvodná. Faktúra č. 2421000730 bola vystavená dňa 23.01.2014 so splatnosťou dňa 11.02.2014.

Žalobca si uplatnil svoje právo na súde dňa 31.10.2016, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote.
Premlčanie práva nemožno hodnotiť cez prizmu oprávnenia veriteľa fakturovať dodané služby v určitom
časovom okamihu po skončení vyúčtovacieho obdobia. Dodávateľ je oprávnený fakturovať služby v
určitých vopred určených fakturačných obdobiach časovo určených tak, aby bol odberateľ informovaný
o stave jeho záväzkov voči dodávateľovi po skončení fakturačného obdobia, hoci aj s určitým časovým
odstupom. Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na to, že každý odberateľ, rovnako tak aj žalovaná, má

povinnosť platiť dodávateľovi mesačné preddavky za dodané služby. Vyúčtovacia faktúra je v konečnom
dôsledku bilanciu, prehľadom zaslaných platieb dodávateľovi a prehľadom spotreby odobratej komodity.
Podľa ich vzájomného pomerovania dochádza k tomu, že odberateľ je buď povinný uhradiť nedoplatok
na dodaných službách, alebo má voči dodávateľovi nárok na preplatok, ak uhradil v rozhodnom období
viac ako skutočne spotreboval. Vyúčtovaciu faktúru dodávateľ vyhotovuje po skončení vyúčtovacieho

obdobia na základe určitých vstupných údajov, či už vlastných alebo od prevádzkovateľa distribučnej
sústavy, preto je zrejmé, že k vyúčtovaniu dochádza s určitým časovým odstupom od ukončenia
fakturačného obdobia. Podľa názoru súdu nemožno v takomto prípade hovoriť o úmyselnom posunutí
premlčacej doby. Preto obranu žalovanej v tomto smere súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Keďže žalovaná
nespochybňovala stav meradla plynomeru, ani cenu dodaného plynu, súd na základe vykonaného

dokazovania mal preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, preto žalobe vyhovel so zreteľom na
čiastočné späťvzatie žaloby. V konaní bolo preukázané, že žalovaná uhradila dňa 04.12.2012 žalobcovi
sumu 102 eur, ktorá však nebola vzatá do úvahy pri podaní žalobca, o ktorú sumu aj žalobca v
priebehu konania vzal čiastočne žalobu späť. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol súd podľa §
145 ods. 2 CSP v rozhodnutí vo veci samej a v tejto časti konanie zastavil. Pokiaľ ide o príslušenstvo

žalovanej pohľadávky, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm, vždy odo
dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia, nakoľko žalovaná tým, že dlžné
sumy neuhradila v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, dostala sa dňom nasledujúcim do omeškania s
plnením peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania uplatnená žalobcom je v súlade s príslušným
vykonávacím predpisom. Vzhľadom na výšku priznanej istiny a vzhľadom na sociálne a majetkové

pomery žalovanej, vyplývajúce zo skutočnosti, že jej bol Centrom právnej pomoci, kancelária Liptovský
Mikuláš, priznaný nárok na právnu pomoc a zastupovanie advokátom v tomto spore, súd povolil
žalovanej dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 100,- eur s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého dlhu (§ 232 ods. 4 CSP). O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspech žalobcu v tomto konaní je 91,04 %, keď prisúdených mu bolo

celkovo 1.036,11 eur zo žiadaných 1.138,11 eur a neúspech žalobcu, predstavujúci úspech žalovanej,
je 8,96 % a ich pomer je 82,08 %, v ktorej výške súd žalobcovi priznal náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Poukazuje na to, že

vzniesla námietku premlčania proti faktúre č. 2421000730 zo dňa 23.01.2016, splatnej dňa 11.02.2014,
ktorou jej bola fakturovaná spotreba zemného plynu za obdobie od 01.07.2012 do 18.04.2013.
Možnosť fakturácie vznikla už nasledujúcim dňom po skončení fakturačného zúčtovacieho obdobia,
t. j. 19.04.2013, nie až po uplynutí niekoľkých mesiacov v januári 2014. Aj v prípade, že odpisy
spotreby plynu by vykonávala dodávateľsky iná spoločnosť, právo fakturovať vzniklo nasledujúci deň

po skončení zúčtovacieho obdobia. Žalobca v konaní nepreukázal skutočnosť, že mu odpisy meracích
zariadení vykonáva dodávateľsky iná spoločnosť a ani kedy im boli podklady pre vykonanie zúčtovania
doručené. Prvostupňový súd sa uspokojil len s tvrdením žalobcu. V tejto súvislosti o stanovení začiatku
premlčacieho obdobia poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 14Cob 161/2015 zo
dňa 23.06.2016. Žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko zmluva o združených službách dodávky

elektriny a plynu zo dňa 02.03.2012 bola uzatvorená medzi Energetickým centrom a. s., Sartorisova 10,
Bratislava a žalovanou. Prechod pohľadávky z pôvodného dodávateľa na žalobcu bol preukázaný len
súdu v konaní, žalovaná o tejto skutočnosti nevedela a nikdy s ňou nebola oboznámená. Namieta, že
rozsudkom okresného súdu bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 82,08 %, a to ajnapriek skutočnosti, že žalovanej bolo priznané zastupovanie rozhodnutím Centra právnej pomoci, a to
na základe splnenia podmienok pre priznanie nároku. Z tohto dôvodu je zrejmé, že priznanie náhrady
trov konania je nedôvodné. Na základe uvedeného je žalovaná presvedčená, že zistený skutkový stav

neobstojí a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo
viedloajknesprávnemurozhodnutiusúduprvejinštancie.Žiada,abyodvolacísúdodvolanímnapadnuté
rozhodnutie vo veci samej zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie.

4. Žalobca vo vyjadrení sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého

rozsudku. Toto rozhodnutie považuje za vecne správne vo všetkých jeho výrokoch. Vznesenú námietku
premlčania považuje za nedôvodnú. Žalobca je presvedčený, že pre stanovenie začiatku plynutia
premlčacej lehoty je rozhodná splatnosť príslušnej faktúry, pretože až na základe tohto účtovného
dokladu sa mohol žalobca voči žalovanému domáhať zaplatenia nedoplatku, ktorý bol zistený na
základe údajov dodaných zo strany príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Žalobca pre
úplnosť veci dodáva, že odpisy spotreby plynu neboli vykonané dodávateľsky. Žalobca ako dodávateľ

nie je oprávnený vykonávať ani nezabezpečuje odpočty danej komodity a tieto zabezpečuje na území
Slovenskej republiky výlučne príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý následne dodáva
zistené údaje konkrétnemu dodávateľovi a až následne dodávateľ spracuje vyúčtovanie spotreby
komodity. V danom prípade je nad všetku pochybnosť zrejmé, že žalobca sa nemohol od žalovaného
domáhať zaplatenia dlžnej sumy skôr, ako uplynula splatnosť vystavenej faktúry, a preto bola žaloba

podaná pred uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ žalovaná poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Žiline, tento pojednáva o skutkovo rozdielnom prípade. Tiež nesúhlasí s názorom žalovanej, že nie je v
konaní aktívne legitimovaný. Žalobca v konaní preukázal skutočnosť, že sa na základe zmluvy o predaji
podniku stal veriteľom žalovanej pohľadávky. Ak by aj žalovanému nebol oznámený prechod pohľadávky
z pôvodného veriteľa na žalobcu, takáto skutočnosť nemá vplyv na postavenie žalobcu. Skutočnosť,

že žalovanej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu moc, nemá vplyv na jej zodpovednosť nahradiť v
prípade neúspechu trovy konania druhej strane. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu udáva, že vo veci začatia plynutia premlčacej doby

trvá na svojom vyjadrení na pojednávaní a v podanom odvolaní. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy
vykonáva odpisy meracích zariadení mesačne a tak mal žalobca ako dodávateľ plynu do odberného
miesta žalovanej možnosť vyhotoviť vyúčtovanie ihneď po skončení fakturačného obdobia. Žalobca
súdunepreukázalžiadnympísomnýmdokladomsvojetvrdenia,kedymubolozostranyprevádzkovateľa
distribučnej siete predložený písomný doklad o odpise meračov. Súd sa s takýmto tvrdením žalobcu

uspokojil a napriek jej výhradám slovné tvrdenie zobral ako dôkaz. Poukazuje na ust. § 204 CSP. Má
za to, že žalovaný v konaní nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu v zmysle právnych predpisov. V
konaní preukázal len prechod pohľadávky z pôvodného dodávateľa na žalobcu. Žiadnym spôsobom
nepreukázal tento prechod práv a povinností žalobkyne a táto nemala ako vedieť, že došlo k takejto
zmene. V ostatnom sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v odvolaní.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia
zo dňa 26.05.2017 a má za to, že tvrdenia žalovanej sú len účelové a právne nepodložené.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe podaného odvolania

žalovanej v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. zrušil v zmysle
ust. 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne

posúdenie veci zo strany prvostupňového súdu zároveň spôsobilo nedostatočné zistenie skutkového
stavu veci, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9.Odvolacísúdpovažujeodvolaniežalovanejzadôvodné,pokiaľnamietanesprávneposúdenieplynutia
premlčacej lehoty zo strany súdu prvej inštancie.

10. Pokiaľ žalovaná namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, túto jej námietku považuje
odvolací súd za nedôvodnú. Medzi účastníkmi nie je sporné a táto skutočnosť vyplýva aj z obchodného
registra, ktorý je verejne prístupný, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku dňa 23.09.2013medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom spoločnosťou Energetické centrum a. s., IČO: 35 905
972, so sídlom Sartorisova 10, Bratislava, s ktorým mala žalovaná uzatvorenú zmluvu. Z hľadiska
prechodu práv a povinností k uplatnenej pohľadávke je právne irelevantné, že sa o tejto právnej

skutočnosti dozvedela žalovaná až v priebehu súdneho konania. Právnym dôsledkom účinnosti zmluvy
o predaji podniku je prevod všetkých práv a záväzkov, ktoré súvisia s podnikom. Prechod pohľadávok
sa spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok (§ 477 Obchodného zákonníka). Súhlas dlžníka sa
na predaj podniku nevyžaduje, hoci je povinnosťou veriteľa vyplývajúcou zo zákona dlžníkovi prechod
záväzku oznámiť. Nesplnenie tejto povinnosti však nemá za následok, že prechod záväzku nenastane

(hoci môže mať iné právne následky, do účinnosti oznámenia je dlžník oprávnený plniť pôvodnému
veriteľovi s tým, že sa zbaví dlhu). Vyššie uvedená odvolacia námietka preto nespochybnila vecnú
legitimáciu žalobcu v konaní.

11. Pokiaľ však ide o posúdenie vznesenej námietky premlčania, hoci súd prvej inštancie použil správne
ustanovenia právneho predpisu (§ 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka), nesprávne ich aplikoval

na zistený skutkový stav veci.

12. Ako to vyplýva z výslovnej dikcie ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz.

13. Premlčacia doba je teda ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok
plynutia. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania. Ustanovená všeobecná premlčacia
doba má objektívnu povahu, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva
neustanovuje osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Objektívnou skutočnosťou ustanovenou

zákonom pre začiatok plynutia premlčacej doby je „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“. Za tento
deň sa všeobecne považuje deň, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde. Nie je pritom
rozhodujúce, z akého dôvodu, či už subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil.
Možnosť dôvodne podať návrh na súde vo väčšine prípadov nastáva zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.
j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.

14. Ak medzi stranami zmluvy niet inej dohody, splatnosť kúpnej ceny (za dodaný plyn) by mala nastať
nasledujúci deň po odovzdaní tovaru. Vzhľadom však na komplikovanosť takejto platby sa z technických
dôvodov odpočet poskytnutého plnenia vykonáva vo väčších časových obdobiach, za ktoré sa vykonáva
vyúčtovanie. Naproti tomu odberateľ energie hradí, resp. má hradiť pravidelné preddavky za odobratý

tovar (aj v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok to v danom prípade tak aj je). Podľa dohody
účastníkov zmluvy, tak ako to vyplýva z bodu V. VOP, dodávky plynu odberateľovi - ceny, fakturácia
a platobné podmienky, vyúčtovanie dodávky zemného plynu a distribučných služieb bude realizované
dodávateľom odberateľovi v cenách platných v dobe dodávky zemného plynu raz za 12 mesiacov (ďalej
len „zúčtovacie obdobie“), a to vystavením faktúry s náležitosťami podľa príslušných právnych predpisov.

Vdanomprípadeúpravavobchodnýchpodmienkachzodpovedáajdikcii§23ods.5zákonač.409/2007
Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom, ktorý stanovuje povinnosť dodávateľa
vykonávať vyúčtovanie odberu plynu najmenej 1-krát ročne formou zúčtovacej faktúry.

15. V zmysle uvedeného nie je pre plynutie premlčacej doby rozhodné, kedy dodávateľ, t. j. žalobca

vystavil vyúčtovaciu faktúru. Podstatné je, kedy ju mal a mohol vystaviť po prvýkrát, t. j. uplynutím
zúčtovaciehoobdobia,ktorénemohlopresiahnuť12mesiacov.Plynutiepremlčacejdobypredsanemôže
byť na svojvôli dodávateľa, ktorý by podľa vlastného rozhodnutia potom mohol vystaviť faktúru hocikedy,
v extrémnom prípade po uplynutí 5, resp. 10 alebo viac rokoch od uplynutia zúčtovacieho obdobia.
Pre plynutie premlčacej doby preto nie je rozhodné, kedy dodávateľ plynu faktúru vystavil, ale kedy

ju mal a mohol vystaviť, t. j. prvým dňom po uplynutí zúčtovacieho obdobia, ktoré nemohlo prekročiť
12 kalendárnych mesiacov, tak ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, ako aj dikcie
zákona.

16. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil plynutie premlčania. Nesprávnou

aplikáciou právneho predpisu súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav veci. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a súvisiacom výroku III. o trovách konania zrušil
a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.17. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť námietku premlčania vznesenú žalovanou,
pričomsvojeskutkovézisteniaaprávnezáveryzamerianazistenie,kedymoholdodávateľuplatniťprávo
na súde prvýkrát. Týmto dňom bude deň nasledujúci po skončení zúčtovacieho obdobia, ktoré nemohlo

presiahnuť 12 kalendárnych mesiacov.

18. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného a
odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)