Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/301/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217218852
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7217218852.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne F. Q., P. L. Q., X. Č.. XX proti
žalovanému PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa
29.6.2017 č.k. 10C/34/2017-29 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo vyhovujúcom výroku.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o uložení mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne zdržať
sa výkonu zrážok z jej mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uvedená v žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru. Zároveň
uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej o ochrane pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v
lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
33,00 eur za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Týmto rozhodnutím rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni finančné

prostriedky v sume 1.327,75 eura. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných
36 mesačných splátkach po 80,20 eura. Vzhľadom na to, že žalobkyňa poskytnutý úver nesplácala,
žalovaný navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku zo dňa
21.10.2009. Uznesením zo dňa 14.10.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol a rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom dňa 17.8.2012. Následne
bolo exekučné konanie dňa 20.2.2013 zastavené. Ďalej súd vychádzal z námietky žalobkyne, že

uvedený nárok žalovaného je premlčaný, nakoľko nárok žalovaný uplatnil 4 roky po uplynutí premlčacej
doby. Ďalej súd vychádzal zo zistení, že účastníci uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je
súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a zrážky zo mzdy žalobkyne sú realizované na
základe žiadosti doručenej jej zamestnávateľovi X.X.XXXX a to i napriek žiadosti žalobkyne adresovanej
žalovanému.

4. Na základe uvedených zistení mal súd za to, že podstatným a rozhodujúcim je to, že žalovaný
sa plnenia domáha výlučne prostredníctvom spornej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosťje vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu, spôsob uzavretia dohody a jej obsah, dostatočne
spochybnená a javí sa byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru súdu žalobkyňa tak
reálne osvedčila hrozbu, že žalovanému bude takto plnené až do výšky pohľadávky ním uplatnenej,

teda v sume 9.411,67 eura bez ohľadu na skutočnosť, či má na také plnenie nárok a bez preskúmania
jeho oprávnenosti a dôvodnosti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o bezodkladnej potrebe
pozastavenia platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa ani jej zamestnávateľ nemá možnosť
tieto zrážky jednoznačne zastaviť, čím existuje možnosť, že žalovaný prostredníctvom spornej dohody
vymožil žalobkyni pohľadávku, ktorá vychádza aj z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasť

revolvingovej zmluvy zakladá na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
resp. na neplatných ustanoveniach v nej uvedených. Na zamedzenie vzniku možného bezdôvodného
obohatenia v prospech žalovaného preto súd nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému a
zamestnávateľovi žalobkyne. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže vykonávať práva z
tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu je dočasné opatrenie proti postihu majetku účastníka
navrhujúcehoneodkladnéopatrenie,bezktoréhobymoholnastaťťažkozvrátiteľnýalebonenapraviteľný

stav. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok sa nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti
nenapraviteľný stav na strane žalovaného a nevykonaním zrážok mu nemôže vzniknúť ani neprimeraná
ujma s prihliadnutím aj na aktuálnu výšku pohľadávku a uhradené sumy. Vzhľadom na uvedené dospel
súd k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný, preto nariadil neodkladné opatrenie. Zároveň súd podľa
§ 326 ods. 1 C.s.p. uložil žalobkyni, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala

žalobu vo veci samej. Súd zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992
Zb. v sume 33,00 eur.

5. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o povinnosti zdržať sa výkonu zrážok a o povinnosti zaplatiť súdny

poplatok podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo vyhovujúcom
výroku zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a vo výroku o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok, aby uznesenie zrušil. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade
neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru neodkladné
opatrenie nemôže nariadiť bez osvedčenia aspoň základných predpokladov, ktoré odôvodňujú jeho

nariadenie a teda pri jeho nariaďovaní nie je možné vychádzať iba z tvrdení žalobcu. Súd nijako
neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o existencii bezprostrednej ujmy na strane
žalobcu, okrem toho, že výkon zrážok spôsobuje údajnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa. Rovnako z rozhodnutie podľa jeho názoru nie je zrejmé, z akých konkrétnych
predložených dôkazov mal súd preukázanú zákonnú dôvodnosť na nariadenie neodkladného opatrenia,

resp. v akej konkrétnej skutočnosti malo byť postavenie spotrebiteľa ohrozené. Súd teda neodôvodnil,
prečojepotrebnépristúpiťknariadeniuneodkladnéhoopatrenia,včomsúsplnenézákonnépredpoklady
pre jeho nariadenie a prečo je ho potrebné nariadiť v rozsahu, ktorý vyplýva z uznesenia. Dohodu o
zrážkach zo mzdy uzavrel žalobca z dôvodu prípadného neplnenia záväzkov zo zmluvy o revolvingovom
úvere, ku ktorému aj reálne došlo a to v značnom rozsahu. V prípade zmluvy o revolvingovom úvere

si žalobca do dnešného dňa nesplnil ani len svoju elementárnu povinnosť, ktorou je vrátenie istiny
poskytnutého úveru, ako jeho nespochybniteľného nároku. K dnešnému dňu žalobca uhradil iba sumu
160,40eura,pričomcelkovéomeškaniasjednotlivýmisplátkamivdanomprípadepresahujevniektorých
prípadoch3000dníadodnešnéhodňanemátendenciuusporiadaťsivzájomnézáväzkysním.Dohodou
o zrážkach zo mzdy je zabezpečovaná pohľadávka žalobcu ako taká, t.j. nielen v časti istiny, ale aj

úrokov za úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy je pritom zákonným inštitútom, kde podmienky vykonávania
zrážok zo mzdy sa spravujú ustanoveniami zákona. Nariadenie neodkladného opatrenia neprimeraným
spôsobom zasahuje do zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania v jeho neprospech. Taktiež bol
toho názoru, že súd prvej inštancie o platení súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol predčasne. Rozhodnutie o platení súdneho poplatku môže súd vydať až na základe

rozhodnutia o veci samej, čo výslovne vyplýva aj zo zákona č. 71/1992 Zb.

6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci vo vzťahu k splneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý následne aj
správne právne posúdil, ak uložil žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne. Ani počas

odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové
zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi
stotožňuje.

9. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak

vychádza z názoru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo
znášala.

13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Z vyššie cit. zákonných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že
tieto upravujú pomery strán sporu iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne

nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených
práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je
1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana,
2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z
obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,

3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

18. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,

ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov
strán sporu, by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v
dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu

a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a
právom chránených záujmov.19. Žalobkyňa v danom prípade osvedčila danosť nároku, keďže z listinných dôkazov ňou predložených
vyplýva, že so žalovaným je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej
dňa XX.XX.XXXX, pričom so žalovaným uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila

aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúce v zásahu do jej majetku bez súdneho
prieskumu zmlúv v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Žalobkyňa sa v konaní vo veci samej bude domáhať
vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Nárok žalobkyne vo veci samej pritom vychádza z
tvrdení, že pri uzavretí zmluvy o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy došlo k uzavretiu
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, zabezpečujúcimi ochranu

spotrebiteľa.

20. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci
spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom.
Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že
spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto

dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z
neprijateľných zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje
právo žalobkyne napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovaným
nepopieraná skutočnosť, že už aj pristúpil k realizácii zrážok preukazuje aktuálnosť bezprostrednej
hrozby finančnej ujmy, teda vzniku ťažko nezvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo

vzťahu k žalobkyni boli ďalej realizované.

21. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, týkajúce sa platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, tieto budú
predmetom dokazovania vo veci samej.

22. Rovnako za dôvodné nepovažoval odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým mu súd
uložil zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko odvolanie proti
uvedenému výroku podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 C.s.p. nie je prípustné.

23. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto odvolací

súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie vo vyhovujúcom výroku potvrdil a vo
výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odvolanie podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.

24. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. a preto
odvolací súd priznal úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).