Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/197/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7703898565
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7703898565.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a
členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnej: M. C., G.. XX.X.XXXX,
XXX XX Ž. XX, E.. Č.. V. XX, XXX XX K., o vymoženie 283,81 eura s príslušenstvom vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod
EX 2292/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.2.2016
č. k. 7Er/546/2003-40 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a
oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihálovi trovy exekúcie vo
výške 254,09 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia a rozhodol, že súdnemu exekútorovi JUDr.

Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č.
N 3594/2003, NZ 91062/2003 spísaná dňa 10.10.2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v
Partizánskom. Exekučný súd poveril dňa 7.1.2004 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. JUDr.
Karola Mihála so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, Košice. Oprávnený podal návrh na

zmenu exekútora a navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Záhradnícka 60, Bratislava. Po opätovnom preskúmaní spisu exekučný súd zistil, že spísania notárskej
zápisnice sa zúčastnil advokát Mgr. Tomáš Kušnír konajúci v mene povinného na základe plnej moci
spísanej v úverovej zmluve č. 9030315 zo dňa 8.7.2003 za účelom uznania dlhu, ktorá je prílohou
tejto notárskej zápisnice. Vzhľadom na vopred predtlačenú zmluvu však dlžník nemohol ovplyvniť, koho
splnomocní na spísanie notárskej zápisnice a tiež nemohol vylúčiť takéto zastúpenie. Zmluvu mohol len

ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť.

3. Súd prvej inštancie v vec právne posúdil podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku
( O.s.p.), § 41 ods. 2, § 58 ods. 1, § 57 ods.1 písm. g/, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 písm. a/, b/, § 3
ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a

uviedol, že exekučný titul (notárska zápisnica) je nevykonateľný, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil. O výške trov exekúcie vylúčeného súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihálasúd rozhodol uznesením zo dňa 24.10.2012 č. k. 7Er/546/2003-20 právoplatným dňa 18.2.2014, kde
súd určil ich výšku 254,09 eur. Súčasne vo výroku uviedol, že ak uvedené trovy nebudú vymožené
od povinného, o náhrade týchto trov exekúcie súd rozhodne pri zastavení exekúcie. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučnéhoporiadkusúdzastavilexekúciuzdôvodu,žeboliporušenézákonnépodmienkyprivydávaní
exekučnéhotitulu-notárskejzápisnice,ktoráakoexekučnýtituljevrozporesozákonom,nemávlastnosť
materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie. V
danomprípadesúdvinunazastaveníexekúciepripisujeoprávnenému,ktorýpredložilexekučnémusúdu

materiálne nevykonateľný exekučný titul, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v každom jej štádiu
a z tohto dôvodu je povinný aj znášať trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, a preto exekučný súd zaviazal oprávneného na ich úhradu vylúčenému súdnemu exekútorovi
JUDr. Ing. Karolovi Mihálovi. O trovách exekúcie novopovereného súdneho exekútora súd rozhodol
tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože ich
náhradu nepožadoval.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 205 ods. 2 písm.
a/, b/, f/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) alebo alternatívne,
aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru

ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky. V odvolaní
oprávnený namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať
pred súdom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veci
a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený poukázal na nález

ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz10.7.2013,sp.zn.IIÚS499/2012ataktiežnarozsudokSúdneho
dvora Európskej únie z 21.2.2013 sp. zn. C-472/11 Banif Plus Bank Zrt. proti Csaba Csipai, Viktória
Csipai. V zmysle tohto rozsudku, v každom prípade musí vnútroštátny súd pri vykonávaní práva Únie
dodržovať požiadavky na účinnú súdnu ochranu práv, ktoré oprávnení vyvodzujú z práva Únie, tak
ako je garantovaná čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. K týmto požiadavkám patrí zásada

kontradiktórnosti,oktorejSúdnydvorrozhodol,žetátovovšeobecnostinepriznávakaždémuúčastníkovi
konania len právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a
vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo účastníka konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k
právnym dôvodom na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie a ku ktorých prihliada ex offo. Zásada
kontradiktórnosti podľa oprávneného vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval

nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k
tomu záveru vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
Konštatoval, že činnosťou súdu nastalo ústavne neakceptovateľné porušenie práv, keď exekučný
súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného
konania na neprijateľnú podmienku a dať im možnosť vyjadriť sa k nej, alebo k prípadnému stanovisku

povinného. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že poveriť exekútora
vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí rozpor žiadostí o udelenie poverenia, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Zdôraznil, že notár pri spisovaní notárskej
zápisnice, ako exekučného titulu, ani súdny exekútor, ani súd prvej inštancie nezistili rozpor exekučného
titulu so zákonom a vo veci bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Poukázal na úlohu notára pri spisovaní notárskej zápisnice (§ 36 Notárskeho poriadku) a tvrdil, že
pokiaľ povinný nenapadol Notárskym poriadkom stanoveným postupom úkon vykonaný notárom, nie
je možné zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom a ak notár neodmietne
vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými
mravmi. Mal za to, že ak je notárska zápisnica exekučným titulom, musí s týmto titulom exekučný súd

nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nie je oprávnený rušiť alebo meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom., inak by porušil zásadu rovnosti a uplatnil by rozdielny
procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje právo na základe exekučného titulu vydaného
všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného v rámci činnosti notára. V tejto súvislosti navrhol, aby všeobecný súd postupom podľa §

109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh
na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s čl. 1 ods.
1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty. Oprávnený tvrdil, že
exekučný súd porušil princíp legality, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny procesa dvojinštančnosť súdneho konania a založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave -
Smernica rady 93/13/EHS, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou
exekučný súd podľa názoru oprávneného nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať

určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Oprávnený namietal, že ako účastník konania nebol
oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach,
nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a
sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Exekučný súd pritom v napadnutom
uznesení viackrát konštatoval skutočnosti, akoby vykonával dokazovanie, dokazovanie však nevykonal

a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálne zisteného skutočného stavu, čím odňal
oprávnenému ako účastníkovi možnosť konať pred súdom. Namietal tiež správnosť záveru súdu prvej
inštancie vo vzťahu k plnomocenstvu, ktoré udelil v zmluve o úvere povinný ako dlžník zástupcovi na
spísanie notárskej zápisnice, keď uvedené plnomocenstvo považoval za neprijateľnú podmienku podľa
ustanovenia§53ods.1Občianskehozákonníkaaprerozporsozákonompovažovaltotoplnomocenstvo
za neplatné. Uviedol, že povinný mohol toto plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b/

Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať, čo však neurobil. Mal za to, že plnomocenstvo nemožno
považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo nejde o
zmluvné ustanovenie, ale ide o jednostranný úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje
existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Oprávnený tvrdil, že
plnomocenstvo uvedené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné a splnomocený zástupca

neprekročil rozsah svojich právomoci, lebo urobil úkon len v rozsahu splnomocnenia, t.j. uznal dlh vo
forme notárskej zápisnice. Namietal nepreskúmateľnosť záveru súdu prvej inštancie pre nedostatok
dôvodov a skutkových zistení, keď svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že záujmy zástupcu sú
v rozpore so zákonom. Za správny nepovažoval ani záver súdu prvej inštancie, že notárska zápisnica,
ak by mala byť spôsobilým exekučným titulom, musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným.

Takáto povinnosť nevyplýva z právnej úpravy a nezodpovedá ani súdnej praxi a judikatúre (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000). V závere
odvolania poukázal na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože
exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu,
ktorý naďalej existuje, pričom exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie.

Počas trvania exekučného konania nenastali žiadne nové skutkové ani právne okolnosti, ktoré by mali
viesť k zmene postoja exekučného súdu.

5. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo súdnemu
exekútorovi doručené dňa 24.3.2017 a povinnej dňa 4.5.2017.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.
s. p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a §
380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C. s. p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 C. s. p.), na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a zastavení exekúcie, lebo zastával názor, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto
konaní exekučným titulom, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a exekučný súd
preskúmavaním jej náležitostí prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 8.7.2003 zmluvu o úvere č.
9030315 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol
povinnej akodlžníkoviúvervovýške 165,97euraapovinnáakodlžníksazaviazalaposkytnutépeňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom celkom vo výške 298,74
eura. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z tohto úveru
tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia
a substitučnej plnej moci Mgr. Tomáša Kušníra uznal Mgr. Bruno Žlnay za povinnú záväzok z tohtoúveru do notárskej zápisnice pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom a súhlasil, aby sa táto notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

11. Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať
podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica
obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny
dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas
plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej
vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči veriteľovi

a súhlasil s jej vykonateľnosťou, je preto nevyhnutná účasť dlžníka pri spisovaní tejto notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V
uvedenom prípade povinnú ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr.
Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci udelenej mu Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého mala
povinná splnomocniť na jej zastupovanie v zmluve o úvere.

12. Právny názor oprávneného, že notárska zápisnica má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného
súdu, nie je správny. Notárska zápisnica, pokiaľ obsahuje formálne náležitosti stanovené Notárskym
poriadkom a súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou v exekúcii, nie je rozhodnutím, ako to vyplýva z
ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája.

Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku) a nemá preto účinky
právnej moci ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ako majú napríklad rozhodnutia
súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O. s. p.). Z uvedeného vyplýva, že notárska
zápisnica so súhlasom povinnej osoby s jej vykonateľnosťou má len formálny charakter, lebo obsahuje
také náležitosti, ktoré sú potrebné pre to, aby bola ako titul pre exekúciu vykonateľná. Notár spíše

notársku zápisnicu na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou bez
toho, aby bol oprávnený (a povinný) skúmať jej podklad v hmotnom práve (napríklad, či zmluva, z ktorej
plnenie je predmetom notárskej zápisnice, bola účastníkmi skutočne uzavretá, či plnenie, na ktoré sa
povinný zaviazal, zodpovedá hmotnému právu, či povinný splnomocnil advokáta na zastupovanie v
súlade s hmotným právom a pod.).

13. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

14. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia

štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

15. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

16. Zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu
medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej
strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím
osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať.

Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti
dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Takýto vzťah nevyhnutne
predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je preto vylúčené, aby zmluva o zastúpení
mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na

ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý
by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce
mu zo zastúpenia. Takáto zmluva je potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a
nemôžu z nej vzniknúť žiadne práva a povinnosti.17. V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo
zároveň na predtlači zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri

vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej
zápisniceakoexekučnéhotituluzastupovať,bolurčenýpriamovzmluveoúvereveriteľom-oprávnený,a
povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej
zápisniceakoexekučnéhotitulu.Zatakejtosituáciejetuzjavnýrozporzáujmovmedzisplnomocnencom,
ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku,

že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým
účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami
povinnej.Existujúcirozporzáujmovmedzizástupcomazastúpeným(povinnou)vylučujemožnosťvzniku
platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojim
zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

18. Vzhľadom na uvedené v zmluve o úvere chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej
splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska
zápisnica teda neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto
nemôže byť exekučným titulom voči nej. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného
titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Oprávneným predloženej notárskej zápisnici teda

chýba materiálna vykonateľnosť, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom.

19. Pokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na to, že súd prvej inštancie už preskúmal spôsobilosť
exekučného titulu, odvolací súd zdôrazňuje, že preskúmanie notárskej zápisnice pri skúmaní podmienok
pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je pre súd záväzné. Udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nie je totiž rozhodnutím, podobne ako rozhodnutím nie je ani notárska zápisnica, ktorá má
charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti) a ktorej
správnosť sa predpokladá, ak nie je preukázaný opak. Opätovné posúdenie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu nie je preto porušením právnych predpisov. Okrem toho, exekučný súd je oprávnený a
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania,

teda nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to tak na návrh účastníka
konania, ako aj bez návrhu. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.1.2007 sp. zn. 3Cdo 164/1996, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „súdna exekúcia môže byť
nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálne a materiálnej.
Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,

musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Rovnaké stanovisko zaujal vo svojich
rozhodnutiach aj Ústavný súd SR, napríklad nález I. ÚS 5/2000 z 13. 7. 2000 a uznesenie sp. zn. IV. ÚS
183/2011, ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti oprávneného v obdobných prípadoch
(oprávnený namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie v exekučných konaniach, v
ktorých boli exekúcie vyhlásené za neprípustné a zastavené, pričom exekučným titulom bola notárska

zápisnica spísaná zástupcom povinného splnomocneným na takýto úkon priamo vo formulárovej
úverovej zmluve). V tomto uznesení konštatuje, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania
je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa
názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak
neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho,

alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

20. Oprávnený navrhol zároveň, aby odvolací súd prerušil exekučné konanie podľa § 109 ods. 1 písm.
b/ O. s. p. (§ 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) a podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na
posúdenie súladu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

21. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.

22. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.23. Exekučný poriadok v citovanom ustanovení výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie
- okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní).
Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda z tohto

dôvodu nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený, pretože nie je daný zákonný
dôvodnaprerušeniekonania(porovnajnálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa10.júla2013,
sp. zn. I. ÚS 218/2013), preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.

s. p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o náhrade trov exekúcie, o ktorej súd prvej inštancie
rozhodol v súlade so zákonnou úpravou.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

26.Rozhodnutieprijalsenátodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednávetaC.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).