Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211434
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1612211434.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika,
v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu 175 € a titulom nemajetkovej

ujmy sumu 1825,56 € z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky bola
žalobcovi spôsobená škoda tým, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXX . navrhol písomným podaním spísaným podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení

zo strany dlžníka, a to pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom V.. Po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 13/04 a predložil
návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Malacky ako miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
a udelil mu poverenie registrované pod č. : XXXX XXXXXX. Návrhom zo dňa 20.07.2009 žalobca
v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku požiadal o zmenu súdneho exekútora. Žalobca uvádza,

že podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 môže oprávnený kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Citované ustanovenie Exekučného poriadku vyhodnotil ako zákonnú povinnosť exekučného
súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala známky

nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu nazmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca sa dozvedel o porušení povinnosti až
po doručení rozhodnutia súdu o zmene exekútora zo dňa 13.04.2012.

2.
Žalobcasipretozdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúduuplatnilnáhradumajetkovej
škody v celkovej výške 175 €, predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynuli medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 €, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50 €, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhodnotením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, nepokladal za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu považoval za
dôsledok nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu, ktoré exekučný súd vystavil nasledovným
rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko
zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie

povinného. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Všeobecný súd pri realizácii základného

práva na ochranu podľa Ústavy SR a Dohovoru je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (Nález Ústavného súdu SR
sp.zn. III.ÚS 120/2010 z 12.5.2010). Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej

ujmy žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk, t.j. cca 663,88 €. V prejednávanej veci uskutočnil výpočet
nároku alikvótnym pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, teda za
dvanásť mesiacov nečinnosti si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu za vnútorné

zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
za porušenie práv žalobcu, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, pričom podľa názoru žalobcu bol exekučný súd nečinný viac ako

1002 dní, v zmysle petitu návrhu si ako náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil sumu 1825,56 €. Súčasne
žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným
postupomOkresnéhosúduMalacky,pretožetentonerozhodolojejnávrhunazmenusúdnehoexekútora
v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho

zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom V..

3.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 22.06.2016, žiadal aby súd žalobu zamietol
z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody v

zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. V procesných námietkach poukázal na zmätočnosť podania, ktorú videl
v tom, že v žalobe napr. nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súdnapriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaný zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, že
nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, má
charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože sám uvádza, že mu bolo doručené uznesenie

exekučného súdu o zmene súdneho exekútora, pričom toto uznesenia muselo byť v súlade
s právnymi predpismi upravujúcimi náležitosti súdnych rozhodnutí označené spisovými značkami
dotknutých exekučných konaní. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu

na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa žalovaného
nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, nakoľko žalobca namieta „nezákonné konanie" v podobe
nerozhodnutia
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje

náhradu škody, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/
titulov si uplatňuje svoj nárok. K uvádzaným prieťahom poznamenal, že žalobca neuvádza kroky, ktoré
podnikol na ich odstránenie, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných
konaniach predsedovi okresného súdu, resp. využil možnosť ústavnej sťažnosti. K splneniu podmienok
uplatnenia nároku na súde žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žalobný návrh bol podaný dňa
27.09.2012preduplynutímšiestichmesiacovododňaprijatiažiadosti,tedamalzato,žeideopredčasne
uplatnený nárok na súde. Zároveň informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadostí, adresovaným žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, žalovanému bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované

skutočnosti a nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil
doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi
súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom
povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej
ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a

tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

4.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný pripustil, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd
rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej
30 dňovej lehote od doručenia takéhoto návrhu, no žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok
nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti predsedovi súdu proti porušovania práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora),

zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať
pred, resp. súčasne
s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného
exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a
rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný
postup. Zároveň žalovaný poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je
zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu
o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému
exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej

materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú
mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. K žalobcom tvrdenej existencii prieťahov v
konaní uviedol, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutieÚstavnéhosúduSR,ktorýmibybolokonštatovanéporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Žalovaný má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je pritom kompetentný preskúmať ústavný
súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka
a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02), k záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov

v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR (t.j. nie civilný súd v konaní o náhrade škody), dospel napr.
Krajský súd v Nitre (sp. zn. 9Co 285/2011).

5.
K vyčíslenej výške materiálnej škody žalovaný uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.

Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Žalovaný poukázal
na skutočnosť, že žalobca v žalobe neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu
alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by žalobca musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu
pri každej individuálnej pohľadávke, požadovať paušálne sumy za všeobecne uvádzané činnosti, je

nesprávne a účelové. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaný má
za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu
alebo ušlý zisk a zároveň žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani
za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné
domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku

škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V časti žalobcovho nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný poukázal na dve skutočnosti, a to že poskytovanie finančného
zadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniusúdu,aževzniknemajetkovejujmy

u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na
náhradunemajetkovejujmyjepotrebnépreukázať,žekonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením, uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva, žalovaný teda nemá za preukázaný tak
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal
na povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť,

pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré okolo žalobcu v spojení s touto
podnikateľskou činnosťou je vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju
pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov, práve uplatňovanie pohľadávok z titulu týchto
úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťou negatívne, bol predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. Žalovaný vyjadril názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu,

súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. V
otázke príčinnej súvislosti žalovaný uvádza, že úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.
Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,

je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť' pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc
zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a
následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.6.
Podľa § 103 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016

(ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

7.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

8.

Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
žalobca odvoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže

pripojiť bez svojej viny.

9.
Podľa § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11.
Náležitosti návrhu na začatie konania Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase začatia konania
trval len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade
má súd rozhodovať, právna úprava platná do 30.06.2016 nevyžadovala osobitné náležitosti. Opisom
rozhodujúcich skutočností žalobca prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť

svojho návrhu. Povinnosť žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplývala aj z ustanovenia § 120
O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania a po 01.07.2016 vyplýva
z § 132 CSP. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy
obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti
musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. Splnenie

povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže
nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred
tým,akobudepožadovanýnárokvecneprejednaný,súduneprislúcha.Rizikoaprocesnázodpovednosť,
že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, v plnom rozsahu zaťažuje žalobcu.

12.
Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 31.05.2016 na doplnenie žaloby a predloženie potvrdenia o podaní
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a doručil vyjadrenie žalovaného s výzvou
na vyjadrenie k jeho obsahu. Žalobca súdu doložil
do všetkých konaní vedených na tunajšom súde jedno vyhotovenie žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku o náhradu škody (toto bolo založené do súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/201/2012). K
vyjadreniu žalovaného sa žalobca napriek výzve súdu, ktorú spolu s procesným podaním žalovaného
prevzal 27.01.2017 nevyjadril.

13.

Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

14.
V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávaniena termín 16.08.2017, na ktoré predvolal strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa
na pojednávanie nedostavili, hoci bol riadne včas cestou splnomocneného právneho zástupcu
predvolaný, neúčasť ospravedlnil dňa 10.08.2017, nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil, aby

súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil dňa 14.07.2017, nežiadal o
odročenie pojednávania.

15.
Súd podľa § 180 veta druhá CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti strán,

pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
16.
Zo súdneho spisu Okresného súdu Malacky 23Er/14315/2008, ktorý ako dôkaz označil žalobca,
postupom v ktorom mala byť žalobcovi spôsobená škoda súd zistil, že návrhom
na vykonanie exekúcie zo dňa 16.05.2003 doručeným súdnemu exekútorovi, si žalobca ako oprávnený

uplatnil nárok na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 5040 Sk s príslušenstvom proti V. ako povinnému
na základe exekučného titulu, ktorým bola Notárska zápisnica N1403/2004, NZ62966/2004. Súdny
exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaním doručeným súdu dňa
25.10.2004. Súd o žiadosti rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pod č. 5106 010864
zo dňa 28.10.2004. Návrhom na zmenu exekútora oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora

tak, že žiadal, aby súd poveril vykonaním vyššie špecifikovanej exekúcie súdneho exekútora JUDr. L..
Návrh na zmenu exekútora bol doručený Okresnému súdu Malacky dňa 20.07.2009. Následne súd
vyzval dňa 18.09.2009 pôvodného exekútora, aby sa k žiadosti oprávneného vyjadril, špecifikoval trovy
exekučného konania a doručil súdu exekučný spis EX 13/04. Tento bol súdu doručený 17.08.2010.
Uznesením Okresného súdu Malacky spis. zn. 23Er/14315/2008 zo dňa 13.04.2012 súd vyhovel návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie JUDr. L.. Z uvedeného súdu
zistil, že súd rozhodol o zmene exekútora rozhodol po uplynutí 30 dní odo dňa podania návrhu na
zmenu exekútora, pričom ale zo súdneho spisu nevyplýva, že bol súd nečinný v medziobdobí, ako
uvádzažalobca,nakoľkov vykonalúkonysmerujúcekprípraverozhodnutia,vyzvalpôvodnéhosúdneho
exekútora k špecifikácii trov exekúcie a doručeniu spisu a vyzval oprávneného na úhradu súdnych

poplatkov.
17.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

18.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
d) nesprávnym úradným postupom.

19.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

21.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

22.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

23.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu
vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

24.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013,
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

25.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

26.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
podľa § 4.

27.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ako bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

28.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení

nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne
prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôrdňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 každý je povinný bez zbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

30.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

31.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

32.
Podľa§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.účinnéhodo31.12.2012výškanemajetkovejujmyvpeniazoch

podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

33.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 výška náhrady nemajetkovej
ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

34.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovaní nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

35.
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

36.
Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

37.
Podľa § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora,
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

38.Podľa§44ods.9 zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora
súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,

ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

39.
Žalobcažiadalovecirozhodnúťmedzitýmnymrozsudkompodľa§152ods.2O.s.p.Súdvprejednávanej
veci nevyhovel návrhu žalobcu, nakoľko mal za to, že vo veci nie je potrebné vydanie zvláštneho
rozhodnutia a je možné rozhodnúť o celom predmete sporu čo do základu nároku ako aj jeho výšky,
nakoľko v merite veci dospel súd k záveru, že žalobe, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia
sumy 175 € titulom majetkovej škody sumu a sumy 1825,56 € titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu, že

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky bola žalobcovi spôsobená škoda tým, že súd
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, nie je možné vyhovieť.

40.
Súd síce po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o zmene

súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, avšak dospel k záveru, že nebola splnená
žiadna z ďalších podmienok pre uplatnenie a priznanie žalobou uplatneného nároku.

41.
Žalobca sa domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu, ktorým

mu mala byť spôsobená škoda, vzniknutá v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č.
508/2010 Z.z., teda do 31.12.2012, rovnako nárok na náhradu škody u žalovaného, ako aj na súde,
si uplatnil v čase účinnosti znenia zákona do 31.12.2012, súd preto na prejednávanú vec aplikoval
ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. do 31.12.2012, teda ustanovenie platné v čase uplatnenia
nároku poškodeného súdnou cestou. Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať
Ústavný súd SR, bolo vnesené do právnej úpravy až novelou zákona č. 514/2003 Z. z. účinnou od
01.01.2013, preto súd aplikoval hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody, nároku, resp. v
čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom a na súde. Vzhľadom
na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku žalobcu v prípade prieťahov konania,

resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27.09.2012 podľa hmotnoprávnych
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012.
42.
Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. na súde je predchádzajúce prerokovanie nároku

na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku,
až v prípade neuspokojenia nároku alebo jeho časti týmto orgánom v lehote šiestich mesiacov od
doručenia žiadosti, sa môže poškodený domáhať svojho nároku na náhradu škody súdnou cestou.
Právna úprava teda umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez
predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 O.s.p. V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať
až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil (R

20/1981).

43.
V prejednávanej veci síce žalobca preukazoval, že podal na príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,

avšak súd nemal za preukázané tvrdenie, že žalobca podal riadnu a úplnú žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Malacky. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak obdržanie žiadosti týkajúcej sapráve prejednávanej veci pred Okresným súdom Malacky žalovaný nepotvrdil. Žalobca v žalobnom
návrhu označil ako dôkaz Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, na výzvu súdu doručil na tunajší súd v jednom vyhotovení do všetkých konaní vedených na

tunajšom súde „Sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ zo
dňa 30.05.2012 (súdom bolo podanie založené do spisu sp. zn. 6C/201/2012), doručený žalovanému v
súdenej veci podľa pečiatky podateľne 30.05.2012, ktorého prílohou však bola len tabuľka so zoznamom
exekučnýchkonaní,tátoobsahujeúdaje:Okresnýsúd,číslozmluvyoúvere,menopovinného,priezvisko
povinného, dátum narodenia povinného a spisová značka súdneho exekútora. Napriek výzve súdu

konkrétnu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradnýmpostupomOkresnéhosúduMalackyvovecisp.zn.23Er/14315/2008súdunepredložil.Žalobca
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že konkrétna žiadosť na náhradu škody
uplatnenú v konaní č.k. 6C/148/2012 pred Okresným súdom Malacky bola žalovanému doručená a
zaevidovaná, sprievodný list s prehľadovou tabuľkou nepreukazuje podanie žiadosti v súdenej veci.
Možno len vychádzať z predpokladu, že prílohou sprievodného listu boli aj konkrétne žiadosti vo veciach

uvedených v tabuľke, a že v množstve žiadostí, ktoré sú uvedené v sprievodnom liste, sa nachádzala
aj predmetná žiadosť, relevantný doklad o podaní však nebol súdu predložený. Súd dospel k záveru,
že táto podmienka na súdne konanie bola splnená, avšak žalobca nepreukázal, že nárok mohol byť aj
predbežne prerokovaný. Vzhľadom na uvedené nemal súd za preukázaný titul ani rozsah nároku, ktorý
mal byť údajne predbežne prerokovaný, rovnako ani stanovisko ministerstva k žiadosti poškodeného.

Pokiaľ súd vychádza z predloženého potvrdenia podateľne žalovaného, že žiadosť o prerokovanie
nároku v prejednávanej veci bola doručená 30.05.2012 a žalobca uplatnil identické právo
na súde 27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty, počas ktorej zo zákona ministerstvo
malo uspokojiť nárok poškodeného na náhradu škody, žaloba bola podaná predčasne. Pre súdne
rozhodnutie je však rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu (§ 217 CSP), teda po uplynutí zákonnej

lehoty na predbežné prerokovanie nároku, a z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný nároku žalobcu v
rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody nevyhovel, a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol týmto rozsudkom.

44.

Na zodpovednostný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní
malo dôjsť po účinnosti uvedeného zákona. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je osobitným druhom zodpovednosti a

je zodpovednosťou objektívnou, vzniká za splnenia všetkých zákonných podmienok vzniku tejto
zodpovednosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky
zodpovednosť za škodu nevznikne, pri splnení všetkých podmienok súčasne sa zodpovednosti za škodu
nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je 1/ porušenie právnej povinnosti orgánom

verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za
nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť, prieťahy (§ 3 ods. 1 písm. a ,b, § 5 ods. 1, § 6, §
9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z.), 2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3,4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. a všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka) a 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a

škodou,ktoráporušenímpovinnostivznikla,pričomuvedenépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívne.

45.
Žalobca ďalej v konaní nepreukázal splnenie predpokladov podľa § 9 ods. 1 zákona, teda existenciu
nesprávneho úradného postupu súdu, ktorým mu bola spôsobená škoda. Žalobca nešpecifikoval, či

namietaný postup súdu považuje za porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutiezákonomustanovenejlehotealebozbytočnéprieťahyvkonaníapokiaľmalaškodavzniknúť
z dôvodu prieťahov v konaní, nepreukázal, že išlo o taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať
ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah.

46.
Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená viacerými faktormi, ako charakterom,
právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, správaním účastníkov konania, tiež činnosťou a
súčinnosťou štátnych a iných orgánov zúčastnených na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou sudcuje však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil
na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Nesprávny úradný postup má značný vplyv pri vzniku škody

účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní. Z pripojeného súdneho spisu
spis. zn. 23Er/14315/2008 je nepochybné, že súd o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora
rozhodol po zákonom stanovenej lehote 30 dní. Súd sa ale nestotožnil s tvrdením žalobcu, že súd porušil
svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v nečinnosti, resp. prieťahoch
v konaní tým, že o zmene exekútora rozhodol po 30 dňovej lehote, nakoľko nie každý prieťah v konaní

je možné vyhodnotiť ako prieťah zbytočný (čl.48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR). Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, priposudzovaní,čiprieťahvkonaníbolalebonebolzbytočný,súrozhodujúcevšetkyokolnosti
danej veci. Na priznanie oprávnenosti nároku poškodeného
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nečinnosťou súdu, musí ísť o taký významný
prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah. Rozhodujúcimi

faktormi pre takého posúdenie sú nielen obtiažnosť prejednávanej veci a súčinnosť účastníkov, ale
v neposlednom rade aj stav konkrétneho súdneho oddelenia, ako počet vecí a preťaženosť sudcu,
ktorý nepochybne má vplyv na rýchlosť konania súdu. Žalobca ako poškodený mal postupovať v
zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo), mal možnosť už v exekučnom
konaní poukázať na nečinnosť súdu formou sťažnosti adresovanej predsedovi súdu, ktorý po prešetrení

sťažnosti mohol konštatovať, že sťažnosť je oprávnená a došlo k zbytočnému prieťahu v danom
exekučnom konaní. Keďže sa tak nestalo a k posúdeniu, či v danom prípade existovali faktory, pre ktoré
súd v exekučnom konaní nerozhodol v zákonnej lehote, nemožno nesplnenie zákonnej lehoty vyhlásiť
za zbytočný prieťah spôsobilý porušenie ústavného práva žalobcu, v dôsledku ktorého mala žalobcovi
vzniknúť škoda.

47.
Napokon žalobca v konaní nepreukázal ani splnenie podmienky vyžadovanej zákonom pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to vznik samotnej škody ako
majetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením

povinnosti vznikla, a to najmä s poukazom na znenie exekučného poriadku, v zmysle ktorého
podanie návrhu na zmenu súdneho exekútora neznamená, že pôvodný exekútor do rozhodnutia súdu
o zmene súdneho exekútora nie je povinný vykonávať exekúciu, ktorou bol poverený. V prípade
majetkovej ujmy uplatnené režijné náklady žalobcu nemôžu byť považované za reálnu škodu, nakoľko
sa jedná o náklady vynaložené na celkovú podnikateľskú činnosť žalobcu v súvislosti s realizovaním

predmetu jeho obchodnej činnosti, ktorým je ako sám uvádza v prevažujúcej miere poskytovanie
krátkodobýchúverov.Žalobcaničímnepreukázalvznikškody,nepreukázalvznikavynaloženienákladov
na administráciu súvisiacich s jeho činnosti uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky
v období medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím, nepreukázal, že
išlo o náklady, ktoré by mu v prípade rozhodnutia súdu o zmene exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu neboli vznikli, a to v žiadnej z ním špecifikovaných položiek (uplatnená škoda predstavuje
podľa žalobcu 70 € z titulu pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému,
40 € náklady na udržiavanie a správu informačného systému, 50 € administrácia nešpecifikovaných
listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom, 15 € administratívne spracovanie nešpecifikovaných
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s údajným vyhodnotením

urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde), okrem nepreukázania samotného vzniku a vynaloženia
nákladov tiež nepreukázal, že išlo o náklady vzniknuté práve v príčinnej súvislosti s rozhodnutím súdu
o zmene exekútora po 30 dňovej lehote (kauzálny nexus). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,

t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím
peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku

škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Súd neprijal tvrdenie žalobcu týkajúce sa výšky takejto majetkovej ujmy,
samotné tvrdenie žalobcu bez relevantného dôkazného preukázania, nie je postačujúce. Keďže nebol
preukázaný vznik škody, nemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušenímprávnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla. Príčinná súvislosť znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

48.
Procesnou povinnosťou žalobcu v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť strany za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť

súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto
skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu,
ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn.

5Obo/52/2010). Strana sporu má povinnosť označiť dôkazy, povinnosť dôkaz aj zabezpečiť prináleží
súdu len vtedy, ak to nie je v jeho silách, dôkazné bremeno si v takom prípade strana splní tým, že tento
dôkaz označí, a je potom úlohou súdu, aby tento označený a stranou nezabezpečený dôkaz zaobstaral a
zaistil. V prejednávanej veci nie je možné dospieť k záveru, že nie je v silách žalobcu zabezpečiť listinné
dôkazy, ktorými on sám disponuje, pretože ich sám vypracoval a doručil protistrane, teda nie je možné

dospieťkzáveru,žežalobcanedisponuje potvrdenímopodaníúplnejakorektnejžiadostiopredbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škody, pokiaľ bola skutočne ním podaná (čo žalovaný nepotvrdil), ani
listinnými dôkazmi preukazujúcimi vznik a výšku ním tvrdenej škody. Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva povinnosť súdu predkladať dôkazy
za stranu, ktorá ich existenciu tvrdí. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca v

konaní neuniesol dôkazné bremeno v časti žaloby ohľadom uplatnenej majetkovej škody vo výške 175
€, ktorá nevyplýva z ním predložených listinných dôkazov.

49.
Žalobca si ďalej v konaní uplatňoval nemajetkovú ujmu vyčíslenú v sume 1825,56 €, uplatnený nárok

v tejto časti odôvodňuje tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným
zadosťučinením. Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánom štátu definuje pojem škody v § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v § 18. V

zmysle § 25 ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje Občiansky zákonník,
neobsahuje zákon č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej

republiky, žiadny zvláštny spôsob odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v
neodôvodnenýchprieťahochkonaniaaaniinýplatnýpredpisprávnehoporiadkuSR nezakladámožnosť
odškodnenia, ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu
stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Nemajetkovú ujmu žalobca uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv žalobcu a
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.
S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR za každý mesiac omeškania požadoval priznať

sumu 55,32 € za každý mesiac omeškania, pričom v žalobe uplatnil titulom nemajetkovej ujmy sumu
1825,56 €. Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným
z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného
prípadu existencia kvalifikovanej závažnej ujmy. Za závažnú ujmu považovať ujmu, ktorú osoba

vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a
dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne
spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná osoba. Nemajetková ujma je adekvátna, keď sajedná o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti konania poškodeného subjektu,
vrátane podnikateľských aktivít. Na rozdiel od škody, ktorá sa musí preukázať, ujma sa zdôvodňuje
čo ale neznamená, že rozhodnutie súdu o priznaní nemajetkovej ujmy môže mať výlučne teoretický

základ bez splnenia reálnych predpokladov pre jej priznanie. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je
potrebné zohľadňovať závažnosť a intenzitu konania, dosah a motívy konania, úmysel konania a dĺžku
protiprávneho konania, pričom všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale
aj z hľadiska žalobcu a jeho právneho postavenia ako právnickej osoby.

50.
Žalobca nijako nešpecifikoval ani nekonkretizoval, ako skutočnosť, že exekučný súd vydal rozhodnutie
o zmene exekútora po zákonom stanovenej lehote, ohrozila jeho subjektívne práva, nepreukázal,
že by daná situácia konkrétnym negatívnym spôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť,
ktorú preukázateľne naďalej vykonáva, opísal len subjektívne pocity v teoretickej rovine, ktorých
objektívna existencia však nebola preukázaná a ani nevyplýva z obsahu samotného návrhu : žalobca

neuviedol žiadne konkrétne vnútorné zásahy do spoločnosti, ku ktorým malo údajne prísť v príčinnej
súvislosti s rozhodnutím o zmene exekútora po lehote 30 dní, nešpecifikoval konkrétne ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania a nakoľko žalobca vystupuje v konaniach pred tunajším
súdom opakovane, súdu ani z rozhodovacej činnosti súdu žiadne takéto zmeny nie sú známe.
Subjektívny pocit straty legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný

zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci nemá oporu v existencii žiadnej v konaní
objektívne preukázanej skutkovej okolnosti. Rovnako postup súdu nebol spôsobilý vyvolať riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, takéto riziko vyplýva podľa názoru z charakteru činnosti
samotného žalobcu a orientáciou jeho podnikania na cieľovú skupinu nesolventných spotrebiteľov.
Z rozhodovacej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobca ako nebankový subjekt

poskytoval aj dohodnuté zmluvné podmienky, často majúce vlastnosti neprijateľných zmluvných
podmienok. Finančné profitovanie z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci
bežného podnikateľského rizika, nemôže mať zásadný ekonomický dopad na podnikateľskú existenciu
žalobcu. Súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ako ničím nepodloženú, bez potrebnej konkretizácie a
zdokladovania údajnej nemajetkovej ujmy.

51.
Súd vyhodnotil za dostačujúce konštatovanie, že v exekučnom konaní nebolo vydané rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, že došlo postupom súdu k porušeniu práva
a vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom, s poukazom na zvýšenú ochranu

spotrebiteľov, samotné konštatovanie súd považuje za dostatočné zadosťučinenie a žalovaný nárok na
priznanie nemajetkovej ujmy zamietol ako nedôvodný.

52.
Pre úplnosť súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku (§ 44 ods. 8, 9), z

ktorých vyplýva, že súd zároveň v rozhodnutí o zmene exekútora poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Až do doručenia exekučného spisu ostáva v platnosti a účinnosti pôvodné
poverenie a exekučné konanie nie je prerušené ani zastavené, teda je zachovaná jeho kontinuita, účinky
pôvodného návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. V súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora v lehote
nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej ani nemateriálnej škody. Keďže z vyššie uvedených dôvodov
súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní základ uplatneného nároku, potom sa podrobne
nezaoberal dokazovaním výšky uplatneného nároku predstavujúceho uplatnenú majetkovú škodu ani
výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení a rozhodol o žalobe

tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia.

53.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

54.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.55.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

56.
Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).