Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. august 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214212224
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214212224.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, právne
zastúpený advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, konajúc Mgr.
MariánomFečko-Čegiňom,protižalovanému:Y.M.,M..X.R.XXXX,Q.Č.XX,XXXXXS.B.,ozaplatenie
2227,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.júna 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 222,25 eur. Žalobu odôvodnil tým, že jeho

právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o kreditnej karte dňa
21.12.2007 na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 10.000 Sk (331,93
eur), pričom žalovaný sa zaviazal čerpaný úver splácať formou inkasa minimálnej splátky. Vzhľadom na
podstatné porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného, právny predchodca žalobcu odstúpil
od zmluvy prípisom z 24.júna 2011 s účinnosťou k 30.júnu 2011. Následne Zmluvou o postúpení
pohľadávok bola právnym predchodcom žalobcu postúpená pohľadávka zo zmluvy o kreditnej karte na
žalobcu, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 222,25 eur, spolu s jej príslušenstvom

ku dňu 27.9.2013 vo výške 19,50 eur.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk dňa
10.apríla 2015 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom
nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal

dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, zmluvy o Kreditnej karte č. XXXXXXXXX z 22.augusta 2007 (č.l. 15), odstúpením od zmluvy z
24.júna 2011 (č.l. 16), doplnením žaloby z 26.mája 2015 (č.l. 37), výpisom z účtu (č.l. 41 - 45), prehľadom
transakcií (č.l. 46), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 47 - 52), obchodnými podmienkami pre
kreditné karty (č.l. 53 - 54), a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ, na základe zmluvy o kreditnej karte, poskytol žalovanému
dňa 21.12.2007 úverový rámec vo výške 331,95 eur. V návrhu na uzatvorenie dodatku nie je žiadna

zmienka o úrokoch ani o úrokovej sadzbe. Na č.l. 42 - 45 sú pripojené výpisy z úverového účtu
žalovaného. Vyplýva z nich, že odporca čerpal finančné prostriedky právneho predchodcu žalobcu
naposledy 31.januára 2011 a poslednú splátku v sume 17,28 eur vykonal 19.februára 2011. Ide opohľadávku, ktorá bola postúpená na žalobcu pripojenou zmluvou o postúpení pohľadávky vrátane
prílohy (č.l. 6).
5. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Žalovaný v

zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa ako to vyplýva z ust. §
3 ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch v žnem' účinnom v čase uzavretia zmluvy ako i z ustanovení
Občianskeho zákonníka.
6. Žalobca ako dôkaz o postúpení pohľadávky z nesplateného úveru predložil zmluvu o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE z 27.09.2013, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013,

ktorým postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému ako adresátovi oznámil, že postúpil uvedenú
pohľadávku na žalobcu.
7. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
8. Podľa § 132 ods.1 a 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobnýnávrh.(3)Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.
9.Podľačl.8CSPstranysporusúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležitéprerozhodnutievoveciach
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
tvrdenia týkajúce sa sporu.
11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
12.Súdsavprvomrade,rešpektujúcvyjadrenýnázorodvolaciehosúduvuzneseníč.k.11Co/1012/2015
z 12.04.2017 zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej
pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že právny
predchodca žalobcu - banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli zmluvy na základe ktorých medzi nimi

vznikol záväzkový vzťah. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľský a predmetná zmluva o
kreditnej karte je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý
z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že banka je dodávateľom služby a zo žiadneho
z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval poskytnúť úver formou povoleného
prečerpania na účte nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného

zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy.
Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalovaný má v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa
a teda uvedené nebolo v konaní sporným.
13. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z

tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
14. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy
toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiťskutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne
zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný

neúspech tej strany sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno súvisí
s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v čl. 8 CSP.
15. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže
splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní
ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia

dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo
dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
16. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) bremeno tvrdenia v tom, že
so žalovanou (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že
žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia

nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
17. Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. V zmysle
čl. 15 ods. 4 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon. Z predložených dôkazov súd nemal preukázané, že žalobcovi vzniklo
právo na zaplatenie sumy 222,25 eur s príslušenstvom.

18. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2014 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere z banky ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka.
19. Žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Zákonnými podmienkami platného
postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou ako veriteľom a klientom
ako dlžníkom je nepretržité omeškanie klienta so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči

banke v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol písomne vyzvaný bankou na plnenie,
pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V konaní však nebolo preukázané, a to
napriek výzve súdu zo 14.06.2017 (č.l. 87), že by právny predchodca žalobcu - banka, preukázateľne
vyzvala pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky písomne žalovanú na splnenie dlhu z úverovej
zmluvy, a zároveň že následne zostala žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní.

20. Súd má za to, že s poukazom na gramatický, ale najmä teleologický výklad ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách sa vyžaduje omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od momentu doručenia
písomnej výzvy. Nebol by totiž v súlade s účelom uvedeného ustanovenia taký výklad, podľa ktorého
by postačovalo omeškanie viac ako 90 dní pred doručením výzvy banky, nakoľko pri takom výklade by
nebolo vylúčené postúpenie pohľadávky hneď nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie, čím by

bola odňatá dlžníkovi možnosť svoj dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako
banku.
21. Nedodržanie postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanej v súlade s ustanovením § 92 ods. 8
zákona o bankách, nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Ani na výzvu súdu totiž žalobca
nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky od právneho predchodcu bola žalovanej v súlade s

ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách preukázateľne doručená písomná výzva na zaplatenie dlhu
a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanej, čo je podmienkou pre
vznik oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej inej osobe, ktorá nie je bankou. Z
uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto
je tento právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, s poukazom na čo nie

je žalobca oprávneným z danej pohľadávky, a teda nie v konaní aktívne vecne legitimovaným. Vecná
legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je
subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom
subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie

od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca.
22. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.apríla
2016, v ktorom súd druhej inštancie v obdobnej veci skonštatoval, že „banka musí najskôr klienta vyzvať

na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych
dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie
je bankou. ... V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho
predchodcu žalobcu riadne žalovanej doručená. Prvostupňový súd teda dospel k správnemu záveru,že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona o bankách nebolo možné platne
postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.“
23. Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 8.júna

2016, v ktorého odôvodnení uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné
splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v
súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že

pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“
24. Súd dospel k záveru, že z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní,
bolo potrebné žalobu v celom rozsahu vo výroku I. zamietnuť, a keďže žalovaný nie je povinný zaplatiť
žalobcovi istinu, nemohol sa ani dostať do omeškania s plnením, a preto súd zamietol žalobu aj v časti

úrokov z omeškania.
25. Súd skúma v každom konaní vecnú aktívnu legitimáciu v spore, t. j. či v danom prípade prešlo
právo z konkrétneho právneho úkonu na iný subjekt na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení
pohľadávky. Otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania a v rámci toho aj platnosť
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok súd posudzuje pri rozhodovaní vo veci samej. V prípade

postúpenia pohľadávky je žalobca povinný postúpenie pohľadávky v konaní preukázať, a to najmä vtedy,
ak v konaní svoje postavenie odvodzuje práve od nadobudnutia vlastníctva k pohľadávke. Oznámenie
postúpenia pohľadávky adresované dlžníkovi zo strany postupcu nepreukazuje samo o sebe aktívnu
vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní (§ 524 ods. 1, 2 a § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, a to pre neunesenie dôkazného

bremena ohľadom preukázania, že je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu v danom spore.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný mal vo veci plný úspech a preto mu v zásade vznikol
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v konaní nevykonal
ani jediný procesný úkon, ani si náhradu trov konania neuplatnil ani nevyčíslil, pričom zo spisu mu ani

žiadne ďalšie trovy konania nevyplývajú. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana,
ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne
neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie
sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo
juris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku

na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovanej rozhodol podľa
fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že
ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v
súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že
sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť

najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a následne
uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup
by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu
takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch./.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).