Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115224343
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115224343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľky W., zastúpenej
K. proti K., zastúpenému X., o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie K. D. proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. marca 2017, č.k. 17C/401/2015-246, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku I. o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

m e n í tak, že K. D. je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 160 Eur mesačne s účinnosťou
od 12.11.2015 do 05.06.2017 a vo výške 130 Eur mesačne s účinnosťou od 06.06.2017, vždy do 15.
dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Vo výroku II. o zročnom výživnom, vo výroku IV. o náhrade trov konania a

vo výroku V. o náhrade trov konania štátu rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu
zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil rozsah vyživovacej povinnosti K. D. (osoba povinná platiť
výživné) k navrhovateľke tak, že je povinný navrhovateľke platiť výživné vo výške 160 Eur mesačne, a
to do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 12.11.2015. Zročné výživné za čas od 12.11.2015 do
31.03.2017 v sume 961,32 Eur povolil splácať v šiestich splátkach vo výške 160,22 Eur, splatných 15.

dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí vykonateľnosti rozsudku, pričom
omeškanie s plnením jednej splátky riadne a včas má za následok splatnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, štátu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorú je povinná uhradiť navrhovateľka.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi účastníkmi nie je sporné najmä to, že
navrhovateľka je plnoletou dcérou odporcu, študuje vo 4. ročníku Strednej zdravotníckej školy v D. D.,
odbor masér a v štúdiu riadne pokračuje. Takisto nie je sporné, že odporca jej počas konania poskytuje

pravidelne mesačné výživné v sume 100 Eur. Odporcovi doposiaľ nebol určený rozsah
tejto vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie predovšetkým vychádzal z odôvodnených potrieb
navrhovateľky. Z jej výsluchu vyplynulo, že má pravidelné mesačné výdavky približne v sume od 534
Eur do 594 Eur, ktoré predstavujú výdavky na cestovné do školy a späť vrátane MHD v sume
70 Eur mesačne, na stravovanie počas školy v sume 150 Eur až 200 eur mesačne, na
oblečenie v sume približne 70 eur mesačne, na lieky pre problémy s trávením v sume 60 Eur

mesačne, na hygienické potreby v sume 40 Eur až 50 Eur mesačne, na voľnočasové aktivity v sume 24
Eur mesačne, na školské pomôcky, perá, knihy približne 40 Eur, na telefón 50 Eur, na internát v sume
30 Eur. Medzi jej iné ročné výdavky uviedla výdavky na črevnú sprchu v sume približne 350 Eur, ročnéškolné v sume 20 Eur a ročný poplatok za nemčinu v sume 410 Eur. Celkovo má tak navrhovateľka
podľa jej vyjadrenia priemerné pravidelné mesačné výdavky od 599 Eur do 659 Eur. Navrhovateľka mala
v priebehu tohto konania aj nepravidelné výdavky, a to na stužkovú slávnosť v sume 250 Eur. Súd prvej

inštancie v súvislosti s uvedenými výdavkami konštatoval, že navrhovateľka má nadpriemerné
výdavky,vzhľadomnajejzistenéosobnépomery,pričomneopomenulskutočnosť,že prezmenu
strednej školy mimo svojho bydliska sa dobrovoľne rozhodla navrhovateľka, s čím má zvýšené výdavky.
Takisto zdôraznil, že navrhovateľka nevyužíva vlakové spojenie pre cestu do školy a späť,
pretože je pre ňu subjektívne komplikovanejšie, pričom by mohla ako študentka cestovať s nákladmi na

autobus na krátku vzdialenosť, prakticky takmer zadarmo. V súčasnosti navrhovateľka jazdí na vlastnom
motorovom vozidle. Výdavky na stravu počas vyučovania, teda mimo svojho bydliska v
sume 150 Eur až 200 Eur súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnené, pretože výdavky v tejto
sume sú zjavne nadhodnotené, za účelom rozhodnutia o výške výživného za primeranú výšku výdavkov
(odôvodnenú potrebu) na stravu v sume 100 Eur mesačne, čo predstavuje približne v priemere sumu 5
Eur na stravu denne počas školských dní, keď cena za stravovanie žiakov v školskej jedálni za raňajky,

obedavečeruje3,21Eur.Onadštandardnejživotnejúrovninavrhovateľkysvedčíajto,ženavrhovateľka
je v súčasnosti vlastníčkou ojazdeného osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia s rokom výroby
2010, pričom vodičské oprávnenie získala v máji 2016 a dokonca jej nie je známa ani kúpna
cenu tohto vozidla, ktorú zaplatila jej mama. Táto uviedla, že auto kupovali kvôli tomu, že ubytovanie
navrhovateľky v N. počas jej mesačnej praxe vychádzalo na približne 600 Eur. Pritom navrhovateľka

vôbec neozrejmila, z akého dôvodu nemohla dochádzať na prax, napr. vlakom (N. sú vlakom z blízkeho
T. dobré dostupné) a situáciu vyriešila s mamou tak, že jej mama kúpila auto. Samotná navrhovateľka
takisto uviedla, že fajčí a konzumuje aj alkohol, napríklad šampanské a podobne. Nadštandardné sú aj
výdavky navrhovateľky na ošatenie, hygienické prostriedky a voľnočasové aktivity v sume približne od
134 Eur do 144 Eur mesačne. Z potvrdenie K.. U. D. zo dňa 14.02.2017 na č.l. 243,

ktoré predložila navrhovateľka, vyplýva, že navrhovateľka nebýva chorá, nenavštevuje alergiologickú
ambulanciu, naposledy bola liečená antibiotikami v roku 2014, kedy sa uskutočnila posledná návšteva
ambulancie. Inou farbou pera, ako je podpis lekárky, je uvedené, že je doporučená a odsúhlasená
raw (v preklade surová) strava. Z tohto listinného dôkazu a zo skutočnosti, že navrhovateľka žije pestrým
spoločenským životom, konzumuje alkohol a fajčí, súd prvej inštancie mal za to, že zdravotný stav

navrhovateľky je dobrý a nevyžaduje žiadne špeciálne zdravotné potreby. Nakoniec navrhovateľka
nepreukázala žiadnym hodnoverným dôkazom, že mesačne minie na lieky kvôli tráveniu sumu 60 Eur.
O tejto potrebe požívania liekov na trávenie má súd pochybnosti aj vzhľadom na výpoveď matky
navrhovateľky, ktorá uviedla, že jej občas obalí syr na vyprážanie. Je všeobecne známou skutočnosťou,
že vyprážaný syr je ťažko stráviteľným jedlom a nemá nič spoločné s tzv. raw stravou. K

rovnakým pochybnostiam o problémoch navrhovateľky s trávením a potrebe špeciálnej stravy viedlo súd
prvej inštancie aj to, že navrhovateľka je už v jej mladom veku fajčiarkou a konzumuje aj alkohol. Z
výsluchu odporcu a z jeho písomných vyjadrení bolo zistené, že odporca má bežné pravidelné výdavky v
sume približne 350 Eur mesačne, ktoré možno považovať za primerané, v súčasnosti nemá žiadne dlhy.
Ohľadne príjmových pomerov odporcu bolo na základe vykonaného dokazovania zistené, že odporca

má pravidelný príjem iba z podnikania, je masérom a prevádzkuje dva masérske salóny v T. a v R. A.
v prenajatých priestoroch, z ktorého podnikania má príjem 600 Eur netto. Tento záver vyplýva najmä z
výsluchu odporcu, iným dôkazným prostriedkom túto skutočnosť súd nezistil. Z daňových priznaní za
roky 2013 až 2015 nevyplýva, že by dosahoval odporca príjem aspoň 600 Eur mesačne netto. Podľa
daňových priznaní mal za rok 2013 príjmy zo živnosti 15.873 Eur, výdavky 13.830 Eur, základ

dane z príjmu 2.043 Eur. Za rok 2014 príjmy zo živnosti 13.652,80 Eur, výdavky 15.763,60 Eur a stratu
2.110,80 Eur. Za rok 2015 príjmy zo živnosti 16.957,12 Eur, výdavky 21.391,14 Eur a stratu 4.434,02
Eur, príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností 67.000 Eur. Svoju živnosť, podnikanie udržiava
odporcazaprispeniafinančnejpomocizostranyštátu-úradprácemuposkytujepríspevkypodľazákona
č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a to príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov a príspevok na
podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Z výpisu z bankového
účtu odporcu (jeho jediného) nezistil súd prvej inštancie žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala,
že má iné príjmy na bankovom podnikateľskom účte, ako uviedol vo svojom výsluchu. Za obdobie od
01.11.2015 do 13.09.2016 (necelých 11 mesiacov) prijal na tento účet celkovo 33.896,39 Eur

a hradil z neho výdavky v sume 32.484,24 Eur. Na žiadne neoprávnené výdavky hradené z tohto
účtu navrhovateľka nepoukázala a ani súd ich nezistil. Odporca je podielovým spoluvlastníkom (4/10-iny
k celku) rodinného domu v T. (hodnota cca 150.000 Eur až 160.000 Eur), vlastní menšie spoluvlastnícke
podielykpočetnýmpozemkom(poľnohospodárskym alesným),ktorésanachádzajúvokreseQ., je vlastníkom motorového vozidla značky Škoda Octavia s rokom výroby 2011, ktoré potrebuje na
výkon podnikania. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nezistil také zdravotné
problémy odporcu, ktoré by ho významnejšie obmedzovali v dosahovaní príjmu zo živnosti. V roku 2015

bol dokonca schopný vykonávať fyzickú prácu v zahraničí, ktorá bola podľa jeho vyjadrenia náročná.
Preto súd v zdravotnom stave odporcu nevzhliadol žiadnu prekážku v riadnom plnení si jeho vyživovacej
povinnosti, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka navrhovateľky má príjem v zahraničí cca 1.800 Eur
mesačne, náklady na ubytovanie v zahraničí 300 Eur mesačne, náklady na cestu 150 Eur mesačne,
hypotéka 256 Eur mesačne, náklady na bývanie 226 Eur + 35 Eur televízia a internet + 55 Eur elektrina

mesačne, 70 Eur mesačne telefóny pre ňu a pre dcéru, dlh N. P. 250 Eur mesačne, pôžička I. 156
Eur mesačne, vreckové pre navrhovateľku 300 Eur mesačne, 100 Eur - 150 Eur mesačne neplánované
výdavky navrhovateľky, financuje náklady motorového vozidla navrhovateľky. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Po posúdení všetkých uvedených okolností súd prvej inštancie určil výšku mesačného výživného
odporcu k navrhovateľke v sume 160 Eur, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky
a možnostiam na strane odporcu. Je zrejmé, že toto výživné nepokryje všetky výdavky deklarované

navrhovateľkou, ktoré však súd prvej inštancie nepovažoval všetky za odôvodnené. Výšku výživného
preto určil tak, aby táto suma predstavovala približne 25 % z čistého príjmu odporcu ako povinného z
vyživovacej povinnosti, čo sa v súdnej praxi považuje za primerané pri jednej vyživovacej povinnosti
voči plnoletému dieťaťu. Zdôraznil, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča (povinného z
výživného), pričom v danom prípade nezistil takú životnú úroveň odporcu, ktorá by dosahovala životnú

úroveň navrhovateľky, resp. by zodpovedala požadovanému výživnému. Za nadštandardné výdavky
odporcu, resp. za nákladné, ako to označila navrhovateľka, súd nepovažuje dovolenky a výlety odporcu,
ktoré absolvoval. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, odporca bol na F. na návšteve svojej
dcéry, ktorá tam trvalo žije a počas pobytu býval u nej. Zlacnené letenky platila jeho priateľka. Pobyty
na horách (v T.) boli kratšieho trvania 1 x za rok a nejedná sa o žiadne nákladné ubytovanie

(napr. hotel) s reštauračným stravovaním, naopak vlastným. Jednu cestu na výlet do
T. Q. odporca neplatil, pretože ho viezol autom bratranec. Pobyt v Q.-C. areáli
mu bol darovaný od detí jeho priateľky na Vianoce. Výlet do X. v zime 2015 absolvoval
s priateľkou, ktorá tam cestovala pracovne, pričom mali v aute voľné miesto a voľné lôžko. Platil iba
skipas. Tieto skutočnosti mal súd za hodnoverne preukázané listinnými dôkazmi,

predloženými odporcom, a to čestnými vyhláseniami , darčekovým poukazom, cestovnými príkazmi a
podkladmi k služobnej ceste. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného nebral v tomto konaní do
úvahy skutočnosť, že navrhovateľka si zabezpečuje, resp. zabezpečovala príjem z brigádnickej, resp.
inej pracovnej činnosti. Vzhľadom k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o určení výživného, počnúc dňom
12.11.2015, vznikol odporcovi tým, že navrhovateľke platil výživné 100 Eur mesačne, za obdobie od

12.11.2015 do splatnosti výživného za mesiac marec 2017 nedoplatok na výživnom vo výške
961,32 Eur (960 Eur + 1,32 Eur). K tomuto nedoplatku dospel súd tak, že v mesiaci november 2015, a
to od 12. dňa v tomto mesiaci (za 19 dní tohto mesiaca) mal odporca zaplatiť alikvotnú časť mesačného
výživného v sume 101,32 Eur (19 x 5,33 Eur). Za tento mesiac však zaplatil navrhovateľke
sumu 100 Eur. Nedoplatok v tomto mesiaci tak bol 1,32 Eur. Za mesiace december 2015 až marec 2017

(keďže výživné je podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine splatné vopred, výživné za mesiac marec 2017
je už v čase rozhodnutia súdu splatné, vzhľadom aj na predčasnú vykonateľnosť rozsudku o výživnom)
vznikol odporcovi nedoplatok vo výške 960 Eur (16 x 60 Eur), pretože mesačne mal platiť sumu 160
Eur a platil iba 100 Eur. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporca je oprávnený zaplatiť
nedoplatok na výživnom v šiestich mesačných splátkach vo výške 160,22 Eur, ktoré sú splatné 15. dňa

príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí vykonateľnosti tohto rozsudku,
pretože podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením
rozsudku. Rozhodol tak z toho dôvodu, aby odporcovi nevznikli nárazovo neprimerané výdavky. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 63 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1, §
76 os. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, o trovách konania

štátu rozhodol podľa § 57 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie K. D. a domáhal
sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a stanovil mu výživné na navrhovateľku
maximálne vo výške 100 Eur mesačne a zročné výživné za čas od 12.11.2015 do 31.03.2017 zrušil.

Uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti bodu I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie . Vytýkal súdu prvej
inštancie, že neprihliadol na jeho skutočné príjmy, ale nesprávne interpretoval jeho vyjadrenie
na pojednávaní dňa 14.04.2016, že jeho čistý príjem je 600 Eur mesačne, čo nie je pravda. Potvrdil, že
uvedenú výšku príjmu na pojednávaní uviedol, nemyslel však, že ide o jeho čistý mesačný príjem, aleo príjem, z ktorého je potrebné odpočítať odvody a dane. Nie je ekonóm a nerozumel, čo je obsahom
pojmu „čistý príjem“, keď pod týmto pojmom mal na mysli to, čo si mesačne vymasíruje, resp. to, čo dúfa,
že si mesačne vymasíruje, pričom jeho príjem (bez príspevkov z ÚPSVaR) je cca 400 Eur mesačne.

Zo sumy 600 Eur musí mesačne zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne vo výške
146 Eur mesačne, zdravotnej poisťovne 62 Eur, nájomné za salón v R. A. vo výške 150 Eur
mesačne, nájomné za salón v T. vo výške 280 Eur mesačne, energie 10 Eur mesačne (spolu s príjmami
od ÚPSVaR). Tiež platí odvody za svojich zamestnancov, čo v roku 2016 bolo 1.222 Eur mesačne,
pričom v súčasnosti má už len dvoch zamestnancov. Zamestnancom musí prispievať nielen na odvody,

musí im dávať mzdu a musí prispievať na ich stravné lístky. K jeho podnikaniu tiež patrí nevyhnutne
výdavok na telefón 35 Eur a internet 15 Eur mesačne, pohonné hmoty, drobné náklady na
auto 75 Eur, poistenie auta 33 Eur, 45 Eur za vedenie účtovníctva, 150 Eur na rôzne nákupy a čistiace
prostriedky, 120 Eur na služby, pričom jeho nevyhnutné náklady na podnikanie
v roku 2016 predstavovali približne sumu 2.475 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že jeho hrubý príjem z
masáží bol v čase prvého pojednávania vo výške 600 Eur mesačne, v roku 2016 vo

výške 955 Eur mesačne, príspevky od ÚPSVaR v roku 2016 boli priemerne 1.468 Eur mesačne, čiže
jeho mesačné príjmy boli spolu 2.423 Eur a vykázal v roku 2016 stratu z podnikania 625 Eur. Zdôraznil,
že jeho súkromné výdavky nie sú vysoké, žije skromne, pričom okrem výživného na navrhovateľku
potrebuje peniaze na stravu, lieky, hygienické potreby, poplatky v domácnosti, údržbu domu, v ktorom
býva, ošatenie a podobne. Kvôli jeho zlej finančnej situácii výdavky na domácnosť, plyn, vodu, energiu,

ako aj na jedlo a údržbu domu platila jeho priateľka (od februára 2007 manželka), s ktorou od
roku 2014 vedie spoločnú domácnosť v rodinnom dome v T.. Nakoľko jeho prevádzky boli v strate,
rozhodol sa zrušiť salón v R. A., kde je klientov na masáže menej ako v T., ale je povinný, vzhľadom
na zmluvu s ÚPSVaR, zachovať dve pracovné miesta pre zamestnancov ZŤP do novembra 2017. Z
uvedeného je zrejmé, že si nemôže dovoliť platiť výživné vo výške 160 Eur mesačne a k tomu splácať

zročné výživné vo výške 160,22 Eur, nakoľko je pre neho suma 320 Eur mesačne nepredstaviteľná, tieto
peniaze nemá. Navrhovateľke dobrovoľne prispieva pravidelne mesačne pre neho maximálnou možnou
sumou vo výške 100 Eur. Poukázal na životnú úroveň navrhovateľky, ktorá je vyššia ako jeho, keď
táto vlastní automobil luxusnejší ako on, finančne nestráda, chodí na zahraničné dovolenky, festivaly,
je zdravá, pričom matka jej platí výživné vo výške 300 Eur (16 % z jej čistého príjmu), on platí 100 Eur

mesačne, k tomu má k dispozícii 180 Eur rodinné prídavky (z R. 160 Eur, kde matka
pracuje, na I. 20 Eur). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka disponuje mesačne čiastkou 580 Eur
mesačne, pričom je zdravá, mladá, šikovná. Záverom uviedol, že v júni 2017 navrhovateľka ukončila
stredoškolské vzdelanie.

3. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. Zaslala súdu potvrdenie o ukončení
štúdia na strednej škole ku dňu 05.06.2017, vysvedčenie o maturitnej skúške a rozhodnutie o prijatí na
denné bakalárske štúdium študijného program fyzioterapia, uskutočňovaného na fakulte zdravotníctva
T., ktoré listiny boli odporcovi doručené.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (CMP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine)

a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti (aj po
dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia
prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný
telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb
(jedlo, ošatenie, obuv, atď.), ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho vzdelanie a všestranný vývoj (náklady

na štúdium - cestovné, ubytovanie v prípade štúdia mimo miesta bydliska, študijné pomôcky a literatúra
a pod., náklady na kultúrne, športové, rekreačné potreby a vyžitie pod.).

6. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) s

prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pri
určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a uspokojuje potreby jeho bývania.7. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Sú závislé
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu
a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované

reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú
odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné uvažovať tiež o
potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne o potrebách celkom náhodných,
uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady.

8. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska
ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a pod., pričom vychádza
zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu.
Majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj
podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, úspor

alebo iných majetkových úžitkov a pod.), resp. podľa ich celkovej životnej úrovne, na ktorej má právo
podieľať sa aj dieťa. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy také jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, to znamená, že aj takéto výdavky
považuje za príjem rodiča, z ktorého vychádza pri rozhodovaní o výške výživného.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval v danej veci dôsledne podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení, z ktorých vyplývajú kritériá pre určenie výživného, ako i ustálenej
súdnej praxe. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka (dcéra K. D.) sa
sústavným denným štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, keď ku dňu 05.06.2017
síce ukončila maturitnou skúškou Strednú zdravotnú školu v D. D., bola však prijatá na denné štúdium

na fakulte zdravotníctva T. v akademickom roku 2017/2018. Jej odôvodnené potreby ustálil súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania v čase štúdia na strednej škole, keď ňou vyčíslené
pravidelné mesačné výdavky vo výške 534 Eur až 594 Eur mesačne (599 Eur až 659
Eur mesačne, vrátane ročných výdavkov) považoval za nadhodnotené, keď za
neopodstatnené považoval výdavky na stravu počas vyučovania mimo miesta svojho bydliska v sume

150 Eur až 200 Eur, za primerané považoval sumu 100 Eur mesačne, nezohľadnil jej náklady v
súvislosti s jej zdravotným stavom (lieky na trávenie, črevná sprcha v hodnote 60 Eur a 350 Eur
ročne, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, nakoľko z potvrdenia ošetrujúcej lekárky vyplynulo,
že navrhovateľka je zdravá, neužíva žiadne lieky, je fajčiarkou a konzumuje alkohol), prihliadol na
skutočnosť, že sama zmenila miesto svojho štúdia mimo miesta bydliska, s čím sú spojené zvýšené

náklady, za nedôvodné považoval cestovné náklady motorovým vozidlom. K. D. prispieva na výživu
navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní o určení
výživného zo strany K. D. ako osoby povinnej platiť navrhovateľke výživné dostatočne prihliadol na jeho
možnosti a schopnosti, ako i majetkové pomery (podielové spoluvlastníctvo rodinného domu, pozemkov
v okrese Q.), a to príjem živnostníka vo výške cca 600 Eur mesačne, ktorú sumu ako svoj čistý mesačný

príjem uviedol na pojednávaní dňa 14.04.2016. Pokiaľ v podanom odvolaní tvrdil, že sa jedná o jeho
hrubý príjem, ktorý získava masírovaním, z ktorého musí platiť odvody a dane a jeho skutočný príjem
predstavuje sumu cca 400 Eur mesačne, pričom uvedené tvrdenie na pojednávaní uviedol, lebo nie je
ekonóm a nerozumel obsahu pojmu „čistý príjem“, odvolací súd jeho tvrdeniu neuveril. V prípade, že
by skutočne osoba povinná na výživné svojou podnikateľskou činnosťou v dvoch masérskych salónoch

zarobila sumu 400 Eur mesačne, odvolací súd nemohol uveriť tomu, že by takúto podnikateľskú stratovú
činnosť vykonával a nezamestnal by sa ako masér v množstve kúpeľných zariadení, ktoré sa v danom
regióne nachádzajú (T. T., N., W. T. a podobne), v ktorých by minimálne sumu 600 Eur mohol zarobiť,
čo je všeobecne známa skutočnosť a netreba ju dokazovať.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení výživného zo strany
osoby povinnej platiť výživné (K. D.) voči navrhovateľke v období od 12.11.2015 do 05.06.2017, t. j.
za obdobie štúdia navrhovateľky na strednej škole mimo miesta bydliska vo výške 160 Eur mesačne
považoval za správne, keď v tomto období určené výživné zodpovedalo možnostiam a schopnostiam
osoby povinnej platiť výživné, ako i odôvodneným potrebám navrhovateľky ako osoby oprávnenej na

výživné, tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie, s ktorým rozhodnutím a jeho odôvodnením sa
odvolací súd za uvedené obdobie v celom rozsahu stotožňuje, považuje ho za správne
a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Za obdobie od 06.06.2017 do budúcnosti síce
navrhovateľka je stále osobou, ktorá sa pripravuje denným vysokoškolským štúdiom na svoje budúcepovolanieamánároknavýživné,odvolacísúdvšakzohľadnil,ženasvojepovolaniesabudepripravovať
v mieste svojho bydliska, t. j. v T. (strednú školu študovala v D. D.), teda jej náklady sú podstatne nižšie,
nakoľko odpadli jej náklady na ubytovanie v D. D., ako i stravovanie, ktoré mimo miesta bydliska osoby

oprávnenej sú určite vyššie, školné a pod. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
s účinnosťou od 06.06.2017 zmenil tak, že K. D. uložil povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške
130 Eur mesačne. Vychádzal jednak z listín o príjme, ktoré osoba povinná na výživné predložila a z
jeho majetkových pomerov, jednak z jeho stanoviska, ktoré uviedol na pojednávaní dňa 14.04.2016,
v ktorom bol ochotný, a teda bolo i podľa jeho vyjadrenia v jeho schopnostiach a možnostiach, platiť

navrhovateľke výživné vo výške 130 Eur mesačne.

11. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na
odôvodnené potreby navrhovateľky, ako i možnosti, schopnosti, ale i majetkové pomery osoby povinnej
na výživné stanovil výživné tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že návrh v
prevyšujúcej časti zamietol.

12. Pokiaľ ide o nedoplatok na zročnom výživnom, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu
rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné s presnosťou vyčísliť nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 12.11.2015 do rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko nie je zrejmé, či K. D. svoju
vyživovaciu povinnosť od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho

súdu plnil a v akej výške. Je preto potrebné na zistenie správnej výšky nedoplatku vykonať
ďalšie dokazovanie.

13. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zročnom výživnom a v
súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu zrušil a v rozsahu zrušenia

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).