Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Škultétyová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/136/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213148
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114213148.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu T., zastúpeného S. proti
žalovanej E., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného V., zastúpeného S.,
o zaplatenie 264,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 03. novembra 2015, č.k. 13C/175/2014-38, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej (V.) náhradu trov konania v sume 59,59 Eur p o t v r d z u j e .
V. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanej náhradu trov konania
nepriznal a zároveň žalobcu zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovanej vo výške 59,59 Eur. Svoje rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil najmä ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a § 142 ods.
1 O.s.p. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 264,02 Eur s
9 % ročným úrokom z omeškania od 24.04.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vykonaným
dokazovanímsúdprvejinštanciezistil,ženazákladezmluvyoúverezodňa27.05.2009žalobcaposkytol
žalovanej na jej požiadanie peňažné prostriedky a tá sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
zvýšené o poplatok za správu úveru v pravidelných mesačných splátkach. Predmetná
zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový
vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa
ustanovení spotrebiteľského práva. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa,
pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
Obchodné podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom
svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za
účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd prvej inštancie
preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Zákonnou povinnosťou
každého orgánu, rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je prihliadať na premlčanie aj
bez návrhu. Na beh premlčacej doby bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa prijateľnejšie. Žaloba v predmetnej veci bola uplatnená na súde 11.06.2014,
avšak dlh sa v celom rozsahu stal splatným ku dňu 23.04.2010. K premlčaniu uplatneného nároku tedadošlo ku dňu 24.04.2013. Z toho dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola podaná po
uplynutí zákonom stanovenej doby na premlčanie, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa zásady úspechu upravenej v § 142 ods. 1 O.s.p. V predmetnom konaní bola úspešná žalovaná a
patrila by jej v zmysle citovaného ustanovenia plná náhrada účelne vynaložených trov. Keďže jej však
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V
konaní na strane žalovanej vystupoval i vedľajší účastník, ktorý sa podieľa na jej úspechu, pričom tento
si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Keďže vedľajší účastník mal rovnako vo veci plný úspech ako
žalovaná, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,59 Eur (2 x úkon
právnej služby - príprava a prevzatie veci v roku 2014, vyjadrenie k žalobe v roku 2015 po 21,58 Eur,
režijný paušál 1 x 8,04 + 1 x 8,39 Eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.).
2. Proti uvedenému rozsudku, v časti o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania, podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách vedľajšieho
účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uviedol, že považuje právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za neúčelné. Vedľajší
účastník vstúpil do tohto konania nie za účelom chrániť žalovaného a jeho práva, ale za účelom získania
vlastného prospechu v podobe náhrady trov konania. Pre priznanie náhrady trov konania je okrem
samotnej miery úspechu v konaní ďalším dôležitým kritériom aj účelnosť vynaložených trov konania.
Poukázalnato,ževedľajšíúčastníkdoručilsúdulenoznámenieojehovstupedotohtosúdnehokonania,
ktoré obsahovalo všeobecné argumentačné náležitosti pre spotrebiteľskú vec, pričom zjavne bolo ešte
nepresné. Nejednalo sa o konkrétne vyjadrenie k danému prípadu, pričom žalobca predpokladá, že
žalovaný ani nevedel, či dodnes nevie, o zámere vedľajšieho účastníka vstúpiť do tohto konania a
„hájiť“ jeho práva. Rovnako predmetné podanie nemá žiadny význam pre rozhodnutie súdu, nakoľko
súd v spotrebiteľských veciach má ex offo povinnosť hájiť spotrebiteľa a dbať na zvýšenú mieru jeho
ochrany. Súd prvej inštancie by aj bez vyjadrenia vedľajšieho účastníka dospel ku
konečnému rozhodnutiu. Okrem toho mal žalobca za to, že pokiaľ nebola priznaná náhrada trov konania
žalovanej, nemala byť priznaná ani vedľajšiemu účastníkovi na jej strane, nakoľko vedľajší účastník
zdieľa osud strany, na ktorej v konaní vystupuje. Na podporu svojich tvrdení poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 17Co/91/2012, Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 08.10.2013, sp. zn. 6Co/146/2013 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. nz. 6MCdo/5/2013. Žalobca ďalej namietal, že v súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka nebola
naplnená podmienka, zakotvená zákonom č. 353/2014 Z. z., účinného od 01.01.2015, ktorým sa
novelizovalo ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. tak, že k vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa
vyžaduje súhlas účastníka, popri ktorom sa na konaní zúčastňuje. Mal za to, že nový zákon je platný
a účinný aj v konaniach, ktoré boli začaté pred účinnosťou predmetnej právnej normy, teda aj na
právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2015. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domnieval,
že pokiaľ v prejednávanom prípade takýto súhlas absentuje, nie je možné vedľajšiemu účastníkovi
pripisovať procesné práva a povinnosti a z uvedeného dôvodu ani nemá nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia.
3. Žalovaná, ani vedľajší účastník, sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene
právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom
spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov
na priznanie, nepriznanie, alebo krátenie trov konania (vrátane otázky účelnosti vynaložených trov)
podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval
odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.
5. Výrok, ktorým bola žaloba vo veci samej zamietnutá a výrok o nepriznaní náhrady trov konania
žalovanej neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval.6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v
napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť
ako vecne správne.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatňoval voči žalovanej zaplatenie sumy 264,02 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.04.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podaním
zo dňa 16.09.2014, doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 22.09.2014, vstúpilo do konania V. ako
vedľajší účastník na strane žalovanej. Vedľajší účastník doručil dňa 05.03.2015 súdu prvej inštancie
vyjadrenie z 03.03.2015, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku,
pričom poukázal na občianskoprávny režim sporného záväzku a ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 § 53
ods. 1, § 54 ods. 2 § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, ako i judikatúru vo vzťahu k premlčaniu (R
28/1984).
8. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016 tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 59,59 Eur. Odvolací súd sa
s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná
fyzická alebo právnická osoba, mal právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku
čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne
vynaložené. Toto jeho právo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V
danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - žalovanej. Z obsahu
spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca
zastúpenie riadne prevzal a dňa 05.03.2015 doručil súdu prvej inštancie právne kvalifikované vyjadrenie.
9. Odvolací súd uvádza, že so zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu
účastníka - spotrebiteľa (ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016 ), nedošlo k
žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (§ 142 až § 150 O.s.p. účinného do
30.06.2016 ), ktorá by reagovala na nový inštitút. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného
inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre
zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ustanovenia
§ 93 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016, ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu
účastníkovi. Právo na náhradu trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplýva z
ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda O.s.p., účinný do
30.06.2016, nevyhradil práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne žalobcovi
(napr. dispozícia s návrhom) alebo žalovanému (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné
práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj
zaprávaapovinnostivedľajšiehoúčastníka.Pretožeustanovenie§142ods.1vetaprváO.s.p.,účinného
do 30.06.2016, aplikované aj v danom prípade, neviaže právo na náhradu trov konania výslovne na
žalovaného, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie povinnosť, ako aj právo
na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016,
aj vedľajšiemu účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok konania, prípadne za zavinenie
alebo za náhodu. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., účinného
do 30.06.2016, a preto pre prípad úspechu ním podporovaného účastníka v súdnom konaní má
rovnako ako úspešný účastník právo na náhradu trov konania. Správne preto súd prvej inštancie priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia s poukazom na § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., účinného do 30.06.2016.
10. K námietke neúčelnosti trov konania, vynaložených vedľajším účastníkom v tomto súdnom
konaní, odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania podaním, doručeným súdu
prvej inštancie dňa 22.09.2014 a dňa 05.03.2015 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe,
v ktorom - ako bolo uvedené vyššie - poukázal na občianskoprávny režim záväzku a namietol
premlčanie uplatneného nároku. Prirodzene, niektoré formulácie sa vo vyjadreniach vedľajšieho
účastníka, podávaných vo viacerých veciach, opakujú, je to však spôsobené tým, že takisto rovnaká
je v týchto veciach právna argumentácia žalobcu. Podanie vedľajšieho účastníka, doručené súdu
prvej inštancie dňa 05.03.2015, však nebolo iba všeobecným vyjadrením, ale bolo vecné, obsahovalokonkrétne vyjadrenia, vzťahujúce sa na predmet daného konania a konkrétnu právnu
argumentáciu. Je tak nesporné (na rozdiel od skutkového stavu konštatovaného v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval v odvolaní žalobca), že vedľajší účastník na strane
žalovanej vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“ účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval.Trovyvedľajšiehoúčastníka,spočívajúcevtrováchprávnehozastúpenia-odmeneprávneho
zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby, a to (1.) prevzatie a príprava právneho
zastúpenia, (2.) vyjadrenie k žalobe, vrátane režijných paušálov v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
preto nie je možné považovať za neúčelne vynaložené. Tieto trovy súd prvej inštancie správne priznal
a správne aj vypočítal (2 x 21,58 Eur + paušál 8,04 Eur za rok 2014 a paušál 8,39 Eur za rok 2015).
11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP. V. bolo síce v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešné, avšak v odvolacom
konaní mu žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom.Dovolanieainépodaniadovolateľamusiabyťspísanéadvokátom (§429ods.1CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.