Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ján Stanček

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206156
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1714206156.4

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu J. E. D.,
S..D.., D. D. G. XX, XXX XX J., W. : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO : 36 858 731 proti žalovanému
W.. C. S., Š.P. M. D., L. XX.XX.XXXX, P. J. J. XX, XXX XX G. zastúpenému spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Iveta Šaranská, s. r. o., so sídlom Ružinovská 40, 821 01 Bratislava 821 01, IČO : 47

250 488 o zaplatenie sumy vo výške 168,81 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobca žiadal, aby súd

deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 168,81 eura s príslušenstvom a priznal mu
náhradu trov súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa zmluvy o dodávke pitnej vody a
odvádzaní odpadových vôd žalovanému poskytol dodávky pitnej vody a odviedol odpadové vody, za čo
vystavil žalovanému faktúry pričom žalovaný na základe vystavených faktúr za dohodnuté plnenie riadne
a včas nezaplatil. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným elektronickými prostriedkami tunajšiemu
súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť čo

odôvodnil tým, že došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody medzi sporovými stranami.

2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek

späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne
zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne
pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného

predpisu.

4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keď žalobca zobral žalobu späť, pričom vo svojom podaní uviedol, že späťvzatiu žaloby predchádzalo
uzavretie mimosúdnej dohody medzi sporovými stranami, keď neuviedol a ani nepreukázal jej obsah.
Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným

zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením
zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastaveníkonania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda
zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky
okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon

žalobcu-späťvzatiežaloby.UvedenývýkladplatínapriekobsahudôvodovejsprávyCivilnéhosporového
poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady
procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby
pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a
teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady

zodpovednosti za zavinenie podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie
súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo
výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba
tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods.

2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku
vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom
materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona

nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho
predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom
nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný
orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalobca zobral žalobu späť, pričom vo svojom podaní uviedol,
že späťvzatiu žaloby predchádzalo uzavretie mimosúdnej dohody medzi sporovými stranami, možno
usudzovať,žestranysporusafaktickydohodli,ženiktonezavinilzastaveniekonania,súdpretonepriznal
náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.