Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/305/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704110358
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8704110358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcov 1./ V. C., r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z.
I. 42, 2./ B. C., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom I., E. XX, 3./ B.. N. C., r. č. XXXXXX/XXX, bytom I., U. XX, 4./
Q. M., r. č. XXXXXX/XXX, bytom C. č. XXX, 5./ M. A., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, 6./ P. K., r. č.
XXXXXX/XXX,bytomI.,L.XXXX/X,7./B.O.,r.č.XXXXXX/XXX,bytomI.,L.7,8./M..A.I.,r.č.XXXXXX/
XXX, bytom M., časť O., R. Z. XXXX/XXX, 9./ I. U., r č. XXXXXX/XXX, bytom C. č. XXX, 10./ M. C., r.
č. XXXXXX/XXX, bytom I., T. XXX/XX, zastúpených žalobcom v 3.rade, proti žalovaným 1./ M. M., r. č.
XXXXXX/XXX, bytom C. č. XXX a 2./ M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpení JUDr. Michalom

Mandzákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, ul. Krátka č. 1, o vydanie bezdôvodného obohatenia
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29.4.2015 č. k.
13C/14/2004-939, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol a stranám nepriznal náhradu
trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žiadajú vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré má
vznikať žalovaným z titulu užívania nehnuteľnosti parcely č. XXX, na ktorej má byť postavená budova
vo vlastníctve žalovaných a parcely č. XXX/XX, ktorá má byť využívaná na prístup k predmetnej
budove, a to v rozsahu 602 m2. Prvoinštančný súd zdôraznil, že v prípade bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniká užívaním stavby na cudzom pozemku môže dôjsť k obohateniu iba na úkor vlastníka
pozemku. Žalobcovia tvrdili, že stavba súp. č. XXX, evidovaná ako administratívna budova, ktorá je vo
vlastníctve žalovaných sa nachádza na pozemku KNC XXX, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve. Z

predložených listinných dôkazov však vyplynulo, že uvedená stavba sa nachádza na pozemku parcelné
č. XXX, ktorý nie je vo vlastníctve žalobcov. Z predloženej správy Okresného úradu I., Katastrálny
odbor vyplynulo, že parcela XXX/X nie je identická s parcelou KNC XXX, ale s parcelou KNC XXX,
pri ktorej je však zapísané, že ide o hnojisko a nie o administratívnu budovu. Parcela KNC XXX, na
ktorej sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaných bola pôvodne zapísaná ako parcela KN XXX/XX
a novým mapovaním bola prečíslovaná na parcelu č. KNC XXX. Bolo tiež zistené, že parcela KN XXX/
XX nebola predmetom vydania vo vzťahu k žalobcom. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na obsah

správy Okresného úradu I., odbor katastrálny, ktorý vo svojom vyjadrení poukázal na aj chybné zápisy
ohľadom parcely KN XXX/XX. Je teda zrejmé, že stavba súp. XXX, ktorej vlastníkmi sú žalovaní, je
nesporne postavená na parcele KNC XXX, ktorej vlastníkmi však nie sú žalobcovia a k tejto parcele ani
nikdy nenadobudli vlastnícke právo, pretože táto parcela nebola predmetom vydania na základe vyššiespomínaného rozhodnutia. Keďže žalobcovia nie sú podielovými spoluvlastníkmi parcely, na ktorej je
umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaných, nemohlo z tohto titulu vzniknúť žalovaným bezdôvodné
obohatenienaúkoržalobcov,apretožalobavtejtočastiniejedôvodná.Žalobcoviatiežpožadovalivydať

bezdôvodné obohatenie za užívanie časti parcely KNC XXX/XX (pôvodne KN XXX/X), o ktorej tvrdia,
že žalovaní využívajú časť tejto nehnuteľnosti vo výmere 602 m2 ako prístupovú cestu k spomínanej
budove súp. č. XXX. Žalovaní namietali dôvodnosť tohto nároku, pretože žalobcovia nepreukázali,
žeby žalovaní užívali nehnuteľnosť v tomto rozsahu s tým, že okrem žalovaných užíva predmetnú
nehnuteľnosť aj ďalších sedem subjektov, a to tiež na právo prechodu, avšak aj na prekladiská a skládku

dreva. Súd prvej inštancie sa stotožnil s touto argumentáciou v zmysle tom, že žalobcovia nepredložili
žiaden dôkaz v podobe geometrického plánu alebo náčrtu, z ktorého by bolo zrejmé, akým spôsobom
došlo k určeniu rozsahu výmery, ktorá by mala byť v užívaní žalovaných. Žalobcovia tvrdili, že výmera
bola zistená na základe meraní, ktoré vykonali zástupcovia Pozemkového spoločenstva, nepredložili
však žiaden dôkaz o týchto meraniach. Za opodstatnenú námietku zo strany žalovaných súd prvej
inštancie považoval aj skutočnosť, že táto nehnuteľnosť je využívaná na prechod aj ďalšími subjektmi,

ktoré sú vlastníkmi nehnuteľností v areáli bývalého PD F.. Z listu vlastníctva vyplýva, že parcela č. XXX/
XX je zapísaná ako hospodársky dvor a nesporne okrem žalovaných túto parcelu musia využívať aj
vlastníci ďalších objektov nachádzajúcich sa v tomto areáli. Z dokazovania nevyplýva skutočnosť, či
žalovaní užívajú nehnuteľnosť parcelné č. XXX/XX v rozsahu tvrdenom žalobcami a akým spôsobom
žalobcovia zohľadnili skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť využívajú na právo prechodu aj ďalšie

subjekty. Aj v tejto časti tak súd prvej inštancie považoval uplatnené nároky žalobcov za nedôvodné.
Vo vzťahu k nárokom za obdobie roka 2002 súd prvej inštancie zdôraznil, že odhliadnuc od vyššie
uvedeného tieto nároky by nebolo možné priznať ani z dôvodu uplatnenej námietky premlčania (§ 100
a nasl. OZ). Podľa § 107 ods. 1 OZ, pri vydaní bezdôvodného obohatenia je premlčacia doba dvojročná
a plynie od dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil. Nesporne žalobcovia od počiatku vedeli, komu by malo na ich úkor vzniknúť bezdôvodné
obohatenie, pretože v súdnom konaní si už uplatňovali nároky za predchádzajúce obdobia a nárok za
vydanie bezdôvodného obohatenia tak mohli žalobcovia uplatniť najneskôr 1.1.2003. S poukazom na
všetky tieto dôvody súd prvej inštancie žalobu o uplatnených nárokoch žalobcov zamietol s tým, že o
trovách konania strán rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016. Vzhľadom

na výšku uplatnených nárokov jednotlivých žalobcov možno konštatovať, že ide o drobný spor. Trovy
konania,naktorébyžalovanýmvznikolnárokbymnohonásobneprevyšovaliuplatnenénárokyžalobcov,
trovy konania by boli neprimerané k takto uplatneným nárokom, čo prvoinštančný súd zohľadnil pri
rozhodovaní o vzniknutých trovách.

3. Proti tomuto rozsudku, pokiaľ ide o vec samú, podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí nesúhlasia s
rozhodnutím súdu prvej inštancie. Tvrdia, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia poukazujú na to, že

si v tomto konaní uplatňujú majetkový nárok ako majitelia nehnuteľností - oprávnené osoby -reštituenti,
ktorí si v minulosti uplatnili zákonné právo na vrátenie nehnuteľností v súlade s reštitučným zákonom
č. 229/1991 Zb.. Okresný pozemkový úrad v I. vydal rozhodnutia o vrátení nehnuteľností pôvodným
vlastníkom v súlade s dikciou zákonov, ktoré reštitúciu upravujú. Majetok bol vrátený príslušným
dedičom. Súd prvej inštancie však odmieta nároky žalobcov, náhrady a úhrady žalovaných trov konania

s tým, že žalovaní spolu so súdom úmyselne predlžujú dĺžku konania a robia obštrukcie voči žalobcom,
ktorí žiadajú navrátenie majetku a prevedenie úhrady za záber nehnuteľností. Žalovaní neuhrádzajú
nájom, ktorý vyplýva zo zákona už 14 rokov. Žalovaní nemajú okrem odkúpenej budovy žiaden majetok,
čo potvrdzujú listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Budova stojí na cudzom pozemku - majetku, o
čom súd prvej inštancie vie a z neznámych dôvodov sa angažuje v riešení sporu medzi žalobcami a

žalovanými. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na príslušnom liste
vlastníctva. Žalovaní užívajú pozemok, ktorí nie je ich vlastníctvom ani im nepatrí. Napriek tomu robia
zásahy do priľahlých pozemkov v okolí budovy, prevádzajú výstavbu objektov bez súhlasu stavebného
úradu a vlastníkov. Žalobcovia tvrdia, že sú porušované zákony Slovenskej republiky. Už v minulosti
poukazovali na nerešpektovanie vlastníckych vzťahov žalobcov a z tohto titulu aj celú záležitosť odstúpili

orgánom činným v trestnom konaní. Okresný úrad I., odbor katastrálny, vo svojom vyjadrení vytvoril
chybné zápisy k parcele KNC XXX/XX, ale aj ďalších parciel na listoch vlastníctva. Nie je zrejmé
prečo Okresný úrad I., odbor Katastrálny, až po 14-tich rokoch prišiel na chybné zápisy na listoch
vlastníctva. Stavby postavené na týchto pozemkoch boli označované rôzne (administratívna budova,kravín, pôvodné názvy hnojisko a pod.). Je to zmiešanina čísel nehnuteľností na listoch vlastníctva
cielených zmien, ale i postojov žalovaných, ktorí sa uchyľujú k nezákonným postupom. V tomto konaní
sa nerešpektujú vlastnícke vzťahy žalobcov, keďže s predmetnými nehnuteľnosťami môžu nakladať iba

vlastníci - reštituenti, ktorí sú uvedení na príslušných listoch vlastníctva. Nie je tiež zrejmé, ako sa
mohol previesť register obnovenej evidencie pozemkov pre obec C., ak pri tejto obnove nebol zástupca
pozemkového spoločenstva alebo vlastníci nehnuteľností. Žalobcovia trvajú na prehodnotení výpisov z
Katastrálneho úradu v I., čo súd neurobil. Vo veci došlo k cieľavedomému postupu pri zmene parcelných
čísiel zainteresovanými organizáciami a osobami. Súd sa mal zaujímať o príslušné číslo parcely a jej

vlastníctvo čo neurobil. V zmysle týchto dôvodov žalobcovia navrhli zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie
a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

4. Proti výroku o trovách konania podali včas odvolanie aj žalovaní v 1.a 2.rade, ktorí navrhli v tejto časti
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V tejto časti hodnotia rozhodnutie
súdu ako nepreskúmateľné, čo je potrebné považovať za tzv. inú vadu konania, ktorá má vplyv na

rozhodnutie vo veci samej a rozhodnutie je aj nedostatočne zdôvodnené. Pokiaľ ide o aplikáciu § 150
ods. 2 O.s.p., táto sa musí vždy zakladať na spravodlivej úvahe súdu, v ktorej je súd povinný zdôvodniť,
ktoré právne úvahy ho viedli k tomu, aby náhradu trov konania nepriznal alebo ju znížil. Už len to, že
aplikovaná právna norma umožňuje alternatívu, teda úplné nepriznanie náhrady trov konania alebo jej
zníženie si vyžaduje to, aby súd odôvodnil, prečo uprednostnil jednu alternatívu pred druhou. Napadnuté

rozhodnutie je však v tomto smere zjavne nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, pričom princíp
dvojinštančnosti súdneho konania si vyžaduje to, aby odvolací súd vydal kasačné rozhodnutie a umožnil
súdu prvej inštancie náležite svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodniť. Žalovaní zdôrazňujú, že
tento spor nevyvolali, zaplatili súdne poplatky za odpor, žalobcovia boli v konaní neaktívni, a preto by
bolo nespravodlivé nepriznať im náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolania strán sporu dôvodné nie sú.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov, ktoré bolo podané predsedom Pozemkového
spoločenstvaC.,žalobcomv3.rade,vsúlades§16zákonač.97/2013Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.
Podľa tohto ustanovenia výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, výbor koná za členov
spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti

alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach s tým, že za výbor koná navonok predseda
spoločenstva.

8. Žalobcovia v tomto konaní žiadajú zaplatiť bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce ich
spoluvlastníckym podielom k pozemkom pôvodne označeným ako parcely KN XXX/X a KN XXX/X,

zapísané na LV č. XXX, kat. úz. C.. Podľa žalobcov časť pozemku KN XXX/XX (predtým pozemok KN
č. XXX/X) užívajú žalovaní v súvislosti s prechodom k ich nehnuteľnosti - budove súp. č. XXX a zároveň
táto administratívna budova je postavená na pozemku žalobcov KN č. XXX (predtým parcela KN č. XXX/
X), kat. úz. C..

9. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Bezdôvodné obohatenie je v citovanom ust. § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. V druhom odseku tohtozákonného ustanovenia je bezdôvodné obohatenie konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má
vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.

11.Vychádzajúczobsahuspisuodvolacísúdvzhodesosúdomprvejinštanciekonštatuje,žežalobcovia
v priebehu celého konania nenavrhli a nepredložili dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaní práve v
rozsahu 602 m2 užívajú časť pozemku pôvodne označeného ako parcela KN č. XXX/X, kat. úz. C.. Táto
nehnuteľnosť bola neskôr prečíslovaná na pozemok KN č. XXX a v súčasnosti je vedená na LV č. XXX,
kat. úz. C., pod označením pozemok KN XXX/XX vo výmere 32841 m2. Dôkazy o tom, že žalovaní práve

v rozsahu 602 m2 z tejto nehnuteľnosti užívajú, žalobcovia v konaní nepredložili a zároveň z ich strany
nebolo spochybňované, že túto nehnuteľnosť zapísanú na príslušnom liste vlastníctva ako zastavané
plochy a nádvoria, okrem žalovaných užívajú aj vlastníci ďalších objektov, ktoré sa nachádzajú v tomto
areáli bývalého PD F..

12. Pokiaľ ide o ďalšiu nehnuteľnosť, za užívanie ktorej žalobcovia žiadajú vydať od žalovaných

bezdôvodné obohatenie bolo zistené, že pozemok KN č. XXX/X vo výmere 220 m2 bol prečíslovaný
na parcelu KN XXX, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 214 m2 a rovnako je táto nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. XXX, kat. úž. C..

13. Súd prvej inštancie s poukazom na obsah správy Okresného úradu I., Katastrálny odbor, zo dňa

5.2.2015 (č. l. 878) správne vysvetlil, že stavba súp. č. XXX, ktorej vlastníkmi sú žalovaní, je postavená
nie na pozemku KN č. XXX, ale na parcele KN č. XXX, kat. úz. C., ktorej vlastníkmi nie sú žalobcovia
(LV č. XXX, kat. úz. C.).

14. Okresný úrad I., Odbor katastrálny, v spomínanej správe na dotaz súdu prvej inštancie, kedy a z

akého dôvodu došlo k prečíslovaniu parcely KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 220
m2 na parcelu KNC XXX uviedol, že parcela KN XXX/X vo výmere 220 m2 (hnojisko) bola prečíslovaná
na parcelu KNC XXX o výmere 214 m2. K prečíslovaniu parciel vedených na LV č. XXX, kat. úz. C.
došlo zápisom platnosti nového operátu po obnove katastrálneho operátu novým mapovaním intravilánu
obce C., kde boli predmetné parcely v tom čase evidované. Platnosť nového operátu bola vyhlásená

dňa 18.9.2006. Z geometrického a polohového zadefinovania parcely v katastrálnej mape bolo zistené,
že parcela KN XXX/X nie je identická s parcelou KNC XXX, ale s parcelou KNC XXX.

15.NaotázkuodkedyazakéhodôvodubolazLVč.XXX,kat.úz.C.odpísanáparcelaKNč.XXX,keďže
táto mala byť identická s pôvodnou parcelou KN XXX/X, uvádzaný orgán štátnej správy objasnil tak, že

parcela KN XXX/XX o výmere 220 m2 (administratívna budova) bola novým mapovaním prečíslovaná na
parcelu KNC XXX vo výmere 223 m2. Z LV č. XXX, kat. úz. C. nebola odpísaná, nakoľko nebola citovaná
v rozhodnutí Okresného úradu v I., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z
23.6.2000, ktorým by bola vydaná žalobcom, preto k jej zápisu na LV č. XXX nikdy nedošlo. Z. k tejto
parcele bolo usporiadané následne zápisom rozhodnutia Správy katastra I. zo dňa 26.4.2010, ktorým bol

schválenýzostavenýregisterobnovenejevidenciepozemkovpreobecC..VtejtosúvislostiOkresnýúrad
I., odbor katastrálny v danom vyjadrení poukázal aj na chybné zápisy ohľadom parcely KN č. XXX/XX,
kat.úz.C.,ktorejzodpovedásúčasnáparcelaKNCXXX.Parcelač.KNXXX/XX,kat.úz.C.bolapôvodne
zobrazená na mapovom liste X.-XX-XX. Po obnove katastrálneho operátu vyhotovením duplikátu tohto
mapového listu však bolo nesprávne zapísané parcelné číslo s označením XXX/X, pričom parcela s

týmto číslom už bola zobrazená v katastrálnej mape a mapovom liste X.-XX-X. Táto nesprávnosť potom
spôsobila, že aj v rozhodnutí Obecného úradu C. č. XXX/XX zo dňa 16.6.1995 o určení súpisného čísla,
ktorým bolo určené súp. č. XXX na zoskupené stavby slúžiace na iné než účely obytné, sa dvakrát
uvádzala parcela s č. XXX/X. Toto rozhodnutie vychádzalo zo žiadosti PD F., kde sa taktiež duplicitne
uvádzalo uvedené parcelné číslo, avšak stavby postavené na týchto parcelách boli označované rôzne

(administratívna budova a kravín). Následne boli tieto chybné údaje ohľadom zápisu administratívnej
budovy č. súp. XXX na LV č. XXX a duplicitného zobrazenia parcely KN XXX/X v katastrálnych mapách
použité aj pri vyhotovovaní ďalších listín, a to kúpnej zmluvy č. Z ktorá bola do KN zapísaná pod číslom
zmeny X/XX, rozhodnutia Okresného úradu v I. zo dňa 23.6.2000, ktorým bola žalobcom vydaná len
parcela XXX/X (toho času KNC XXX) vo výmere 706 m2, zobrazená na mapovom liste X.-XX-X. K

odstráneniu duplicity zobrazenia parcely KN XXX/X na dvoch rôznych mapových listoch došlo až pri
revízii údajov katastra nehnuteľností v roku 2001. Parcela KN č. XXX/X zobrazená na mapovom liste
X.-XX-XX bola opravená na parcelu č. KN XXX/XX s tým, že pri revízii údajov katastra nehnuteľností
ohľadom nesprávneho zápisu parcely KN XXX/X vedenej u stavby súp. č. XXX (administratívne budovy)na LV č. XXX nedošlo. Novým mapovaním bola parcela KN č. XXX/X prečíslovaná na parcelu KNC XXX
bez šetrenia vlastníctva k stavbe zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C., aj keď z náčrtu miestneho šetrenia
bolo zrejmé, že vlastnícke práva k stavbám v areáli družstva boli predmetom miestneho šetrenia v obci,

pretože u parcely KNC XXX je zapísané, že ide o hnojisko a nie administratívnu budovu a súp. č. XXX
je u tejto parcely zrušené. K oprave došlo až na základe žiadosti žalovaných, ktorá je zapísaná pod
číslom zmeny XX/XX.

16. V kontexte takto vykonaného dokazovania sú závery súdu prvej inštancie o nemožnosti priznať

žalobcom žiadané bezdôvodné obohatenie pokiaľ ide o užívanie pozemku KN XXX, kat. úz. C., správne.
Uvedené platí aj pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania strán sporu. V ust. § 150
ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 (§ 257 C.s.p.) sa uvádzajú dôvody hodné osobitného zreteľa
skôr vo všeobecnej rovine s tým, že ustálenie konkrétnych dôvodov hodných osobitného zreteľa je vecou
posúdenia súdu v tom-ktorom prípade. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 definoval
dôvod nepriznania, resp. zníženia náhrady trov konania v tom, že trovy konania sú v drobných sporoch

neprimerané voči pohľadávke. Zákon teda v tomto prípade označoval za dôvod moderácie (zmiernenia)
výšky náhrady trov neprimeranosť výšky týchto trov. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že vzhľadom
navýškuuplatňovanýchnárokovjednotlivýchžalobcovišlovdanomprípadeodrobnýsporaajzpohľadu
odvolacieho súdu je rozhodujúce, že pohľadávky uplatňované pred súdom boli mnohonásobne nižšie
ako trovy konania, na ktoré by žalovaným vznikol nárok (do pozor. nález Ústavného súdu SR I. ÚS

759/2013).

17. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. Náhradu trov odvolacieho konania stranám odvolací
súd nepriznal z totožných dôvodov, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie pri zohľadnení skutočnosti,

že trovy konania, na ktoré by žalovaní mali nárok s ohľadom na výsledok tohto štádia konania, by
neprimerane prevyšovali nároky, ktoré boli predmetom konania (§ 257 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).