Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114214932
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114214932.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.
Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu BL H. collection, s. r. o. so
sídlom v N., S. č. XX, IČO 47 150 513, práv. zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO 36 862 711 proti žalovanému I. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. 4, H., do 30.6.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a

ochrana spotrebiteľa "POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO 42 343 828, práv. zast. JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník o zaplatenie 317,58 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. februára 2017,
č.k. 13C/197/2014-82, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnute časti, t.j. vo výroku o priznaní náhrady trov konania
Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", potvrdzuje.

II. Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v časti o zaplatenie 220,72 eur s prísl. konanie zastavil
pre späťvzatie žaloby a v časti o zaplatenie 96,86 eur s prísl. žalobe vyhovel. Žalovanému nepriznal

náhradu trov konania a podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP priznal pomernú
časť (40 %) nároku na náhradu trov právneho zastúpenia Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
"POS" (združenie), do 30.6.2016 v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

2. Proti výroku o trovách konania združenia podal odvolanie žalobca, ktorý ho žiadal zmeniť a
náhradu trov konania združeniu nepriznať, pretože na strane takéhoto subjektu nepredstavujú náklady

právneho zastúpenia trovy vynaložené účelne. Poukázal na to, že cieľom združenia na ochranu
občana spotrebiteľa je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vyslovil názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické

vzdelanie. Združenie na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť
využívať aj určenú podporu ministerstva. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z.,
cieľom novelizácie O.s.p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských
zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby,
najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Podľa jeho názoru úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé

poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené. Podľa jeho poznatkov združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania avôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do
konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a navyše vedľajší účastník viaceré

procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností, vzťahujúcich sa
na predmet sporu. V závere odvolania preto vyslovil názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie
sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, preto ich náhrada vedľajšiemu
účastníkovi nepatrí. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu,
pričom títo o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, v konaní má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

6. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

7. Odvolací súd uvádza, že so zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na podporu
účastníka - spotrebiteľa (ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.) nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení
O.s.p. o náhrade trov konania (§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Súčasne ani

samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravovala. Nebol tak
daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia, keď existovalo len vedľajšie
účastníctvo podľa § 93 ods. 1 O.s.p., teda pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2
O.s.p.,ktorápriznávalanáhradutrovkonaniaajvedľajšiemuúčastníkovi.Právonanáhradutrovkonania,
ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplývalo z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého

mal vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, konal však iba sám za seba.
Pokiaľ teda O.s.p. nevyhradil práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne
žalobcovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo žalovanému (napr. súhlas so späťvzatím),
bolo potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne
účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenie

§ 142 a nasl. O.s.p. o náhrade trov konania, ktoré malo byť namiesto principiálne totožného § 255 a
nasl. CSP správne aplikované aj v danom prípade, neviazalo právo na náhradu trov konania výslovne
na žalovaného, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladalo uvedeného ustanovenie povinnosť, ako
aj právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. aj vedľajšiemu
účastníkovivzmyslezásadzodpovednostizavýsledokkonania,prípadnezazavineniealebozanáhodu.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostával treťou osobou, mal rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad úspechu
ním podporovaného účastníka v súdnom konaní mal rovnako ako úspešný účastník právo na náhradu
trov konania. Správne preto súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia s poukazom na pomer úspechu vo

veci a zavinenie zastavenia konania.
8. Odvolací súd v tak danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa neúčelnosti
trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva žalovaného
ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že odmena za
prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvej inštancie správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi

ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného
bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, v ktorom žalovaný
aj v nadväznosti na intervenciu vedľajšieho účastníka dosiahol procesný úspech v plnom rozsahu.

9. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý
hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu
mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa v plnej miere
vzťahujetiežnamožnosťvedľajšiehoúčastníkadaťsazastupovaťvkonaníadvokátom,nakoľkovedľajšíúčastník mal v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Odvolací
súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca

bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa jeho názoru nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej
veci, a v prípade svojho procesného úspechu, prípadne zastavenia konania zavineného žalovaným, by
mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, mohol si aj vedľajší účastník
na strane žalovaného vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho mohol v
konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúchalo právo na náhradu

trov právneho zastúpenia.

10. Čo sa týka účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka - vystupujúceho v konaní
v pozícii združenia na ochranu práv spotrebiteľov v zmysle ust § 93 ods. 2 O.s.p. (do 30.6.2016),
špecifikum tohto subjektu účelnosť náhrady trov právneho zastúpenia nevylučuje. Právo na právne
zastúpenie garantované Ústavou Slovenskej republiky, ktorá v čl. 47 ods. 2 stanovuje, že každý má

právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy
od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Je nelogické tvrdiť, že Občianske
združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo
o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie
právneho zástupcu z radov advokátov je v plne súladné s plnením účelu a poslania tohto občianskeho

združenia.OdvolacísúdzároveňpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4MCdo16/2014
zo dňa 29.09.2015, v ktorom Najvyšší súd uviedol: "pojem "účelný" " je nevyhnutné chápať ako určitú
poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním pred nadbytočnými, či nadmernými nákladmi
(napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a príprava zastúpenia, nepotrebné konzultácie s
klientom, atď.). Vzhľadom na Ústavou zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom

uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by
tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak de facto právo na zastúpenie
advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné
sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúcej výške odmeny advokáta
s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť aj na

to, že združenie v postavení vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 poskytol žalovanému kvalifikovanú
ochranu. Aktivita vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa.
Činnosť vedľajšieho účastníka bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných
prostriedkov. Preto v konečnom dôsledku dospel potom odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny aj vo vzťahu k náhrade trov vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného, ktorý mal túto pozíciu do 30.06.2016, ako vecne správny potvrdiť.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a združeniu úspešnému v odvolacom konaní súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože združeniu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.