Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230270
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114230270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: E. U., R.. XX.XX.XXXX, D.
H., J.I. XX/XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava,
Pribinova25,právnezastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,IČO:47233516,so
sídlomBratislava,Pribinova25,ourčenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdy,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/395/2014-62 zo dňa 24.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. 8500035808 z 22.11.2013, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobkyni 100 % trov konania.
Rozhodnutieprávneodôvodnilpodľa§551ods.1a2,§52,§53ods.1,2,3a5,§54ods.1,Občianskeho
zákonníka, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 20.11.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že

Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 850003508 zo dňa 22.11.2013, uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná a uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobkyni bol na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o poskytnutí
revolvingového úvere č. 850003508 schválený revolvingový úver na poskytnutie sumy 1.500,- Eur
(úverový limit), splácaný v splátkach v počte 42, mesačná splátka 80,37 Eur, celková čiastka zaplatená
dlžníkom 3.375,54 Eur, RPMN úveru 68,33 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN
za úver 45,94 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorý musí

dlžník zaplatiť 1.918,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná
úroková sadzba revolvingu 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %. Je potrebné
upriamiť pozornosť na nekorešpondujúce údaje zo Žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere a z
údajov o schválenom revolvingovom úvere, keď v žiadosti je odlišný údaj RPMN 70,01 % a pri schválení
je RPMN 68,33 %, RPMN po poskytnutí revolvingu v žiadosti 63,32 % a po schválení 70,01 %.
Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 22.11.2013 Dohodu zo zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500035808 v zmysle ust. § 551 OZ, na základe ktorej je podľa dohody zmluvných strán zamestnávateľ

dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 80,37 Eur.
Žalobkyňa predložila súdu žiadosť zasielanú žalovaným spoločnosti Lear Corporation so sídlom v
Prešove, aby na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vykonával pravidelné mesačné splátky zo mzdy
žalobkyne, z dôvodu jej dlhu vo vzťahu k žalovanému ku dňu 11.8.2014 vo výške 2.813,29 Eur.Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že požiadala o úver, o ktorom komunikovala s pani Čehovou. Nebol
problém s požičaním peňazí, avšak po podpise zmluvy a vyplatení peňazí boli žalobkyni stiahnuté 3
splátky po 80,- Eur, spolu 240,- Eur, na čo jej pani Čechová povedala, že je to pre prípad ak by sa

dostala do finančnej núdze. Žalobkyňa nedokázala pred Vianocami splátky splácať, tak oslovila pani
Čechovú a povedala jej to. Požiadala ju o započítanie splátok zo stiahnutej sumy 240,- Eur, na čo je
bolo pani Čechovou povedané, že nevie o akých peniazoch žalobkyňa hovorí. Stiahnuté splátky slúžili
ako provízia agenta, takto to ale žalobkyni pri podpise zmluvy povedané nebolo. Nakoľko žalobkyňa
čerpala u žalovaného celkom 3 úvery, na bližšie okolnosti si nespomenula. Podľa nerozporovaných

tvrdení žalobkyňa čerpala úver 1.500,- Eur a uhradila 964,44 Eur.
Z pohľadu súdu žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem, pretože žalovaný reálne plní realizáciu
zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu
(akéhokoľvek súdneho alebo iného rozhodnutia) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom
zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú Dohodu a vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný
sa tak môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Okrem toho, pre preukazovanie naliehavého

právneho záujmu v danom prípade je potrebné uviesť, že pokiaľ v prejednávanej veci ide o posúdenie
nekalosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, právny režim je odlišný od všeobecnej úpravy
týkajúcej sa platnosti právnych úkonov, ktoré nemajú spotrebiteľský charakter, kedy sa vyžaduje takéto
preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení. V danom prípade naliehavý právny záujem
vyplýva priamo zo zákona.

V predmetnej veci žalobkyňa okrem podpisu Zmluvy o revolvingovom úvere podpísala v rovnaký deň
na zvláštnej listine aj Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle ustanovenia § 551 OZ, podľa
ktorej súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy a to minimálne vo výške mesačnej splátky a
zároveň predmetnou dohodou súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi
kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Samotná zmluva o úvere je typickou štandardnou

formulárovou zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a násl. OZ a v zmysle lex specialis Zák. č. 129/2010
Z.z. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez
súdnej kontroly, uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl a bez možnosti spotrebiteľa
zamedziť ich vykonávaniu v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Tu je potrebné

poukázať aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110, ktorými v bode 9 komisia
dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcouhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajevrozpores§
53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok

zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti
a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše, predmetná Zmluva o revolvingovom úvere nerešpektuje
obligatórne náležitosti vyžadované úpravou „lex specialis“ Zák. č. 129/2010, keď zmluva neobsahuje
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 obligatórne náležitosti napr. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
(písm. k). Nedostatky zákon postihuje sankciou v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a), že v prípade
nedodržania náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 je poskytnutý úver bezúročný

a bez poplatkov. Pokiaľ by si tak žalovaný voči žalobkyni uplatnil nárok súdnou cestou, z dôvodu
uvedených nedostatkov by zrejme súd žalovanému priznal nárok len na zaplatenie rozdielu medzi
poskytnutou istinou úveru a žalobcom uhradenou sumou v prospech úveru. V predmetnej zmluve sa
tiež nedá prehliadnuť ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje úročenie
obdobných úverov v peňažných ústavoch a súdy spravidla takúto zmluvnú podmienku vyhodnocujú

ako neprijateľnú a neplatnú pre rozpor s ustanovením § 3 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. V
danom prípade je preto Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi konania za účelom
zabezpečenia peňažného plnenia zo Zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 53 OZ neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená podpísať dohodu vo vzťahu
k žalovanému ako veriteľovi napriek tomu, aj keď sa nejedná o včlenené zmluvné ustanovenie v

rámci zmluvy o revolvingovom úvere a dohoda existuje na samostatnom papieri. Nemala možnosť
rozhodnúť sa, či takúto dohodu podpíše alebo nepodpíše. Podpisom dohody sa dobrovoľne podrobila
vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonania a to s veľkou pravdepodobnosťou, že
sú veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných klauzúl, prípade z neplatnej časti právnehoúkonu pre rozpor so zákonom, alebo s dobrými mravmi. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje
dodávateľovi siahnuťnamajetkovéprávaspotrebiteľaajzapredpokladu,žesiuvedenénárokyuplatňuje
z neprijateľných klauzúl, čím je spôsobená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej
súdnej kontroly zmluvných záväzkov. Súd nespochybňuje opodstatnenosť inštitútu Dohody o zrážkach
zo mzdy upraveného v zákone, len jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektívnosť pri vyhodnotení
výšky dlhu, ale subjektívna predstava veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom

posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné „ex offo“ súdne preskúmanie z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže ovplyvniť a vyhodnotiť. Z uvedeného
dôvodu súd považoval návrh žalobkyne za opodstatnený a vyhovel mu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď plne
úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Predmetom
určovacej žaloby mohlo byť len určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Právne úkony sa
radia medzi právne skutočnosti a o nich je prípustná určovacia žaloba len vtedy, ak to zákonná úprava
výslovne pripúšťa. Odôvodnenie rozsudku nedáva žiadnu odpoveď na to, v čom je dohoda o zrážkach

zo mzdy v rozpore so zákonom. Dôvody sa netýkajú dohody ale nanajvýš pohľadávky. Žalobcovi nič
nebránilo domáhať sa prieskumu pohľadávky ako atkej. O časti pohľadávky zo zmluvy (a to na vrátenie
úveru) objektívne pri tom ani nemôže vzniknúť pochybnosť. V danej časti je pohľadávka nespornou.
Z rozsudku nevyplýva označenie žiadnej právnej normy,, podľa ktorej by výkon zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy mal podliehať nejakekj verifikácii a utorizácii. Dohoda o zrážkach

zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 OZ) a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne
rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Neprijateľnou nie je dohoda, ktorá preberá
obsah zákonnej úpravy, čo výslovne vyplýva ja zo smernice 93/13/EHS (čl. 1 ods. 2). Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP

a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne.

5. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným
bola dňa 22.11.2013 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500035808 za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500035808 uzatvorenej medzi stranami sporu

dňa 22.11.2013.
Vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu je potrebné uviesť, že v danom prípade bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti právneho záujmu na určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezaťažuje žalobkyňu, keďže vyplýva zo zákona. Ustanovením
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti

neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy.
Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a nie je preto rozhodné, či
dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej podmienky, keďže sa posudzuje,
či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa.

Zo Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl.
6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli pre spotrebiteľa záväzné.

6. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu
siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvodchrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či
pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je
značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z
konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších
porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana
určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej, neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 CSP). V
poradí druhá forma ochrany prichádza do úvahy inter alia pri úžernom právnom úkone ako absolútne

v demokratickej spoločnosti neakceptovateľnom (neplatnom) úkone pre rozpor s verejným poriadkom,
medzi ktoré pri 70% úrokovej sadzbe patrí aj predmetný úver.
V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500035808 zo dňa 22.11.2013
predstavuje spotrebiteľskú uzmluvu (§ 52 a nasl. OZ) a súčasne zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde žalobkyňa vystupuje v postavení
spotrebiteľa.

Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je
odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi
podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu
podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.
Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných

povinností a to poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená,
ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.
Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje
dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu
spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré
by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu.
Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných

povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov
o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval,
že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom
zmluvy.
Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva

do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím

na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo

svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii

zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité
sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli
dotknutéustanoveniačlánku7,nekalosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí;

čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak
vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia,
na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou

vnútroštátnehosúdu,abyoveril,čitátopodmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatia
medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to
znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli
(pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce
úvahy treba uviesť, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná

podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená
z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného
zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80.
rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).
Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne

závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia
či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa.
Maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách
ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu

zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
Sadzba úrokov 70,01 % ročne uvedená žalobcom v zmluve č. 8500035808 zo dňa 22.11.2013 je úplne
drastickáanemážiadneopodstatnenievdemokratickejspoločnosti,nemožnojuoznačiťinakakoúžernú

a odporujúcu dobrým mravom. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo
26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH
v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti
priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi
(civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 01.04.1967 úrokovú

sadzbuvprípadochúverovprespotrebiteľovz26%na18%asadzbu26%vyhlásilzaodporujúcudobrým
mravom.
Je zrejmé, že v danej veci žalovaný nemá nárok dojednaný úrok. Pri vykonávaní zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy však niet subjektu, ktorý by bol oprávnený kontrolovať a zabezpečiť,
aby dlžníkovi boli zo mzdy zrazené peňažné prostriedky len vo výške, na ktorú má veriteľ reálne nárok a

spotrebiteľovi - žalobkyni sa tak nedostáva právnej ochrany, ktorú jej zaručuje právna úprava zakotvená
v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.Dohodaozrážkachzomzdynebolaindividuálnedojednaná,umožňujesiahnuťspotrebiteľovinamajetok
a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, čo má za následok jej neplatnosť (§ 53 ods. 1 a
5 Občianskeho zákonníka)

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O ich výške rozhodne súd

prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.