Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201221
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616201221.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej Q. L., U..
XX. XX. XXXX, R. R. XXXX/XX, M. G., o zaplatenie 1 565,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 473,55 eur a úroky z omeškania
8,05 % ročne zo sumy 390,- eur od 16. 01. 2016 do zaplatenia, v mesačných splátkach po
30,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom
straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou), doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 02. 2016,
VÚB,a.s.žiadalazaviazalžalovanúnazaplateniesumy1565,55eursúrokmizomeškania8,05%ročne
od 16. 01. 2016 do zaplatenia a zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil nárok tým,
že ako veriteľ, uzatvoril so žalovanou, ako dlžníčkou, dňa 27. 06. 2011 zmluvu o vydaní a používaní

kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku
ktorej viedol účet č. 40381768. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 600,- eur a bola
povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- eur. V zmysle zmluvne dohodnutých
podmienok, správca po skončení príslušného mesiaca mal vystaviť a odoslať klientovi informáciu z
informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje, okrem iných údajov, aj rozpis transakcií,
rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a

splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť
povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o
obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Dlžný zostatok je
celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so
správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plnenia bankou v súvislosti s poistením.
Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo
obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu

06. 01. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 12. 2015, obsahujúci súhrn
debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na
vykonané úhrady žalovanej, s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 565,55 eur. Uvedená suma
uhradená žalovanou nebola.2. V priebehu konania došlo najskôr k zmene právneho zástupcu žalobcu, keď advokát JUDr. Ján
Šoltés oznámil, že žalobca VÚB, a.s. odvolal plnú moc Advokátskej kancelárii Illeš, Šimčák, Bröstl,

s.r.o. a zastupovaním v tejto veci poveril jeho, o čom predložil plnomocenstvo zo dňa 04. 02. 2016
(na tunajšom súde vedené pod Spr 474/16) a následne žalobca, zastúpený advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom oznámil, že pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, postúpil obchodnej spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Uznesením 6C/28/2016-74 zo dňa 28. 02. 2007 súd nevyhovel návrhu zo
dňa 11. 11. 2016 na zmenu žalobcu z dôvodu vadného podania. Následne žalobca VÚB, a.s., zastúpený

advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, podaním zo dňa 16. 06. 2017 opätovne podal návrh na zmenu
žalobcu, o ktorom rozhodol tunajší súd uznesením 6C/28/2016-89 zo dňa 20. 06. 2017 (právoplatným
dňom 15. 07. 2017).

3. Žalobca doplnil dôvody žaloby podaním zo dňa 01. 06. 2016, ktorým špecifikoval žalovanú
pohľadávku. Podľa tejto špecifikácie žalovaná dňa 21. 06. 2011 požiadala o aktiváciu pôžičkovej karty

Quatro, ktorú veriteľ akceptoval dňa 20. 06. 2011. Na základe tejto zmluvy žalovaná čerpala finančné
prostriedky čiastočnými výbermi z účtu od 07. 07. 2011 do 25. 10. 2012 s tým, že za celú dobu jej boli
poskytnuté finančné prostriedky spolu vo výške 720,- eur. Žalovaná plnila v prospech kartového účtu
spolu 330,- eur a to úhradami v období od 16.08. 2011 do 17. 10. 2012. Žalobca špecifikoval sumu 1
565,55 eur ako istinu vo výške 597,34 eur, poplatky 122,11 eur, štandardné úroky 694,31 eur a sankčné

úroky 151,79 eur.

4. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanej dňa 02. 06. 2016. Špecifikácia žalovanej pohľadávky zo
dňa 01. 06. 2016 s prílohami, boli žalovanej doručené dňa 26. 07. 2016 spolu s procesným poučením
spotrebiteľa podľa § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a výzvou na vyjadrenie k žalobe

zo dňa 12. 07. 2016.

5. Žalovaná podaním zo dňa 03. 08. 2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 08. 2016, uviedla, že
uznáva nárok uplatnený žalobcom. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16. 09. 2016 (replika) navrhol, aby súd
rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle § 282 CSP. Žalovaná sa k tomuto procesnému návrhu

žalobcu nevyjadrila - uznesenie 6C/28/2016-55 zo dňa 04. 10. 2016, obsahujúce výzvu na vyjadrenie
(duplika), žalovanej bolo doručené dňa 27. 10. 2016.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 25. 07. 2017, na ktorom žalobca ospravedlnil svoju
neprítomnosť.Vzmysle§180CSPsúdrozhodolouskutočnenípojednávaniaajvneprítomnostižalobcu.

7.Žalovanávosvojejvýpovediuviedla,žesijejvedomálentoho,žesipožičalapeniaze.Svojevyjadrenie
zo dňa 03. 08. 2016 v ktorom uviedla, že uznáva nárok uplatnený žalobcom vysvetlila tak, že si bola
vedomá toho, že má dlh, a preto tento uznala. Nerozumela však tomu, čo všetko si žalobca voči nej
v tomto konaní uplatňuje. Na otázku sudkyne, aby sa jednoznačne vyjadrila, či uznáva nárok žalobcu

uplatnený vo výške 1 565,55 eur tak, ako bol tento žalobcom špecifikovaný v podaní zo dňa 01. 06.
2016, uviedla, že sa k týmto nárokom vyjadriť nevie. Je si vedomá len toho, že s VÚB uzavrela zmluvu,
na základe ktorej jej bola poskytnutá asi debetná karta so sumou 600, -eur. Medzičasom sa sťahovala,
takže si nepamätá, akú sumu vyčerpala a koľko zaplatila, vie len to, že istú dobu to riadne splácala.
Žalovaná nespochybnila však tvrdenie žalobcu, podľa ktorého jej boli poskytnuté finančné prostriedky

spolu vo výške 720,- eur a ani to, že splatila čiastku 330,- eur. Žalovaná poukázala vo svojej výpovedi
hlavne na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, keď do 14. 07. 2017 pracovala na dohodu (upratovala
raz do týždňa), kde si zarobila mesačne okolo 45, -eur. Od 14. 07. 2017 má riadnu zmluvu, pričom ešte
nevedela uviesť výšku svojho príjmu. Býva v prenajatej garsónke, za ktorú mesačne platí 195,- eur.
Finančne jej vypomáha brat, aby mohla platiť nájomné. Mesačné splátky žiadala poskytnúť maximálne

po 30,- eur.

8. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.10. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

12. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podaním zo dňa 03. 08. 2016 žalovaná reagovala na výzvu súdu zo dňa 12. 07. 2016, v ktorej
však nebola poučená o dôsledkoch uznania žalobného nároku. Navyše žalovaná vo svojej výpovedi
uviedla, že uznaním dlhu mienila potvrdiť len skutočnosť, že mala dlh voči VÚB, a.s. a pokiaľ bola súdom

na pojednávaní poučená uviedla, že sa k nárokom, uplatneným žalobcom, vyjadriť nevie. Potom súd
tento úkon žalovanej posúdil len ako potvrdenie skutočnosti, že si je vedomá nesplatenia celej požičanej
čiastky, pretože žalovaná nemala úmysel uznať nárok žalobcu s dôsledkami podľa § 282 Občianskeho
zákonníka. Súd preto nerozhodol rozsudkom pre uznanie tak, ako to navrhol žalobca.

16. Žalobca odvodzoval nárok, uplatnený v tomto konaní z listiny, označenej ako „Žiadosť o aktiváciu
pôžičkovej karty Quatro“, v ktorej žalovaná je označená ako fyzická osoba, bližšie identifikovaná rodným
číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou bydliska. Právny vzťah založený touto zmluvou je preto
vzťahom spotrebiteľským podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a
zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
27. 06. 2011 (ďalej len „ZSÚ“). Aj keď sa jedná o tzv. absolútny obchod, na právne vzťahy strán sporu
je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho
zákonníka. Ustanovenia Obchodného zákonníka je možné aplikovať len za predpokladu, že sú pre
spotrebiteľa výhodnejšie.

17. Nakoľko žalovaná v konaní nebola zastúpená advokátom, súd v súlade s platnou právnou úpravou
zisťoval, či Zmluva o pôžičke neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť.

18. Súd vykonal všetky dôkazy označené žalobcom (žalovaná žiadne dôkazy nenavrhla vo veci
vykonať). Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná dňa 21. 06. 2011 v Liptovskom
Mikuláši podpísala žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, číslo Zmluvy 0040381768, ID: 2259493.
Veriteľ (Consumer Finance Holding, a.s., ktorý konal za VÚB, a.s.) túto listinu podpísal dňa 27. 06.
2011 v Poprade. Potom v zmysle § 44 Občianskeho zákonníka zmluva bola uzatvorená dňa 27. 06.

2011 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“). Časť III. Podmienky úveru obsahuje údaj o predschválenom
úverovom rámci 600, -eur, štandardnej mesačne splátke 20, -eur, štandardnej úrokovej sadzbe v zmysle
platného Cenníka 1,9 % mesačne/22,80 % ročne. Z bodu IV. pritom vyplýva, že žalovanej mala byť
poskytnutá kreditná platobná karta (nie debetná, ako žalovaná uviedla vo svojej výpovedi) k číslu účtu
XXXXXXXXXX/XXXX. Časť V. s názvom „Vyhlásenie klienta“ obsahuje údaj o splatnosti štandardnej

mesačnej splátky 45-ty deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca s tým, že mal byť uvedený vo
výpise, bod 2 obsahuje fiktívny výpočet RPMN - 28,55 % a priemerná hodnota RPMN uvedená nie je.
Jedná sa o typickú formulárovú zmluvu, takže žalovaná, ako spotrebiteľka, nemala možnosť ovplyvniť
obsah tohto vyhlásenia, ktoré bolo vopred pripravené. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná
čerpala finančné prostriedky prvýkrát 07. 07. 2011 v sume 60,- eur a naposledy dňa 25. 10. 2012 v

sume10,-euratýmtospôsobomvyčerpalaspolu720,-eur.Žalovanánaúhraduposkytnutýchfinančných
prostriedkov poukázala čiastku 330,- eur a to zvyčajne po 20,- eur (jedna splátka 26. 09. 2011 bola len
10,- eur) s tým, že splátky boli vykonávané od 16. 08. 2011 do 17. 10. 2012. Ku dňu 01. 05. 2013 pôvodný
veriteľ vypovedal Zmluvu a vyhlásil predčasnú splatnosť zostatku z dôvodu, že nebola obnovená zostrany žalovanej platobná disciplína tak, aby pokračovala v pravidelnom mesačnom uhrádzaní splátok v
zmyslepodpísanýchdojednaní.KudňuvypovedaniaveriteľevidovalnakreditnejkarteQuatrodlh748,17
eur, ktorý žiadal uhradiť najneskôr do 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia. Dlžník bol upovedomený

o tom, že nevyužitím tejto možnosti dlžná čiastka bude navyšovaná o denný sankčný úrok. Táto výzva
bola žalovanej doručená dňa 09. 05. 2013 (doporučenú poštovú zásielku prevzala sestra žalovanej).

19. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/, y/ ZSÚ,
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

21. Podľa § 9 ods. 6 ZSÚ, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

23. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 27. 06. 2011 (ďalej „Obč. zák.“)

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Obč. zák.
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 53 ods. 8 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.27. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Zmluva o pôžičke, z ktorej odvodzuje žalobca
nárok uplatnený v tomto konaní, neobsahuje platné dojednanie RPMN a vôbec neobsahuje údaj o
priemernej hodnote RPMN. Pokiaľ v časti V. bod 2 Zmluvy o pôžičke je uvedená RPMN vo výške

28,55 %, táto hodnota nebola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o
pôžičke (táto bola uzatvorená dňa 27. 06. 2011 a výpočet bol vykonaný ku dňu 01. 07. 2011). Okrem
toho Zmluva neobsahuje vôbec údaj o priemernej hodnote RPMN, hoci tento údaj bol dostupný na
stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky a bol uvedený ako vážený priemer priemerných
hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov na všetky typy spotrebiteľských úverov v hodnote 20,39.

Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ sa preto jedná o úver bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ by akékoľvek poplatky vyplývali z Obchodných podmienok veriteľa, prípadne ním vydaných
Sadzobníkov, tieto dokumenty vopred pripravil veriteľ a žalovaná, ako spotrebiteľka, nemala možnosť
ovplyvniť ich obsah. Skutočnosti uvedené v časti V. Zmluvy o pôžičke, týkajúcej sa prehlásení dlžníka a
uznania akýchkoľvek nárokov, preto neboli individuálne dojednané a predstavujú neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 2, ods. 5 Obč. zák. neplatné.

28. V konaní bolo nesporné, že veriteľ - právny predchodca žalobcu, poskytol žalovanej na základe
Zmluvy o pôžičke celkom finančné prostriedky vo výške 720,- eur, pričom žalovaná vrátila iba sumu
330,- eur. V časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania rozdielu, t. j. 390,- eur, jeho nárok bol dôvodný
a v tejto časti preto súd žalobe vyhovel.

29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 01. 02. 2013 (záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013),

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Veriteľ pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru výzvou zo dňa 01. 05. 2013 označenou
ako „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“, ktorá bola žalovanej

doručená dňa 09. 05. 2013. Nakoľko veriteľ nepreukázal, že pred doručením tejto výzvy upozornil
na uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. a že poskytol žalovanej lehotu nie kratšiu ako 15 dní na
zaplatenie dlžnej sumy, v zmysle § 52 ods. 8 Obč. zák. bola žalovaná povinná zaplatiť dlžnú sumu v
lehote 15 dní od doručenia výzvy, t. j. do 24. 05. 2013 a do omeškania sa dostala nasledujúcim dňom, t. j.
od 25. 05. 2013. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,5

%, a pretože úroky z omeškania predstavujú túto hodnotu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, žalobcovi
patria úroky z omeškania 8,5 % ročne od 25. 05. 2013 do zaplatenia. Žalobca si v tomto konaní uplatnil
tzv. sankčné úroky vo výške 151,- eur, pričom z odôvodnenia vyplýva, že sa jedná o zákonom stanovené
úroky z omeškania, ktoré vyčíslil ku dňu 31. 12. 2015 sumou 151,79 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody, žalobcovi patria z priznanej istiny 390,- eur úroky z omeškania 8,5 % ročne od 25. 05. 2013 a ku

dňu 31. 12. 2015 predstavujú hodnotu 83,55 eur Spolu potom súd priznal žalobcovi čiastku 473,55 eur.

33. V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať ako „istinu“ čiastku 597,34 eur, tento nárok neodôvodnil a táto
hodnota nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov. Nakoľko súd mal preukázaný dlh žalovanej
na istine iba vo výške 390,- eur, vo zvyšku návrh zamietol. Súd takisto zamietol návrh žalobcu, pokiaľ

sa domáhal priznania poplatkov 122,11 eur z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov a navyše
žiadne poplatky individuálne dojednané neboli, takže žalobcovi ani nepatria. Súd nepriznal žalobcovi ani
sumu 694,31 eur, označenú ako „štandardné úroky“. Podľa tvrdenia žalobcu sa má jednať o štandardnú
úrokovú sadzbu určenú jednostranne bankou v Cenníku, čo je neprijateľná zmluvná podmienka a takýto
nárok potom žalobcovi nepatrí. Pokiaľ ide o sankčné úroky, súd v časti, pokiaľ žalobca uplatnil vyššie

úroky ako 83,55 eur, návrh nepreukázal, takže aj tento nárok súd v prevyšujúcej časti zamietol.

34. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.35. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne a vzhľadom k tomu, že súd je žalobným
návrhom viazaný (§ 216 ods. 1 CSP), priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania 8,05 % ročne od 16.

01. 2016 do zaplatenia. Úroky z omeškania však súd priznal žalobcovi iba z istiny, t. j. zo sumy 390,- eur.
Potom v zmysle citovanej právnej úpravy žalobcovi nepatria už úroky z omeškania z úrokov z omeškania
vyčíslených ku dňu 31. 12. 2015, a preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.

36. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP

(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.
(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

37. Žalovaná požiadala o poskytnutie splátok vo výške 30,- eur, čo odôvodnila zlou sociálnou situáciou.
Vypočutím žalovanej mal súd preukázané, že táto aktuálne nemá dostatočný príjem ani na úhradu
nákladov bývania, a potom pri zohľadnení priznaného nároku, súd žalovanej povolil mesačné splátky po
30,- eur. Tieto splátky je žalovaná povinná poukazovať žalobcovi vždy do konca toho ktorého mesiaca,
prvú splátku v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade, že žalovaná nedodrží

povolené splátky, nezaplatením čo aj len jednej splátky sa stane splatným celý dlh naraz.

38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Žalobca uplatnil voči žalovanej pohľadávku 1 565,55 eur s príslušenstvom, takže priznaním istiny
473,55 eur bolo jeho nároku vyhovené len v rozsahu 30 %. Po započítaní úspechu žalovanej 70 %,

vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
40 %. Žalovaná si však žiadne trovy neuplatnila, zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.