Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203863
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313203863.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o.,

Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému L. V., bytom trvale
W. XXX/XX, M., t. č. V. A. A. G. A. Č.. XX, o zaplatenie 1 455 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e sčasti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo
sumy 1 453 eur od 22.8.2009 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,
náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.3.2013 podal žalobca na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V ňom uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná na zmenkovú sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne.

Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov
od vystavenia“. Žalobca disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných
potenciálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto
konaní uplatnená. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zmenky z nej doposiaľ
nezaplatil nič, preto žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
ES č. 86/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej povinnosť zaplatiť:
a) zmenkovú sumu vo výške 1 455 eur,

b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1 455 eur od 22.8.2009 do zaplatenia,
c/ 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1 455 eur od 28.12.2009 do zaplatenia,
d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 4,85 eur,
e) náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok,
f) náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Procesné podmienky na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia ES č. 861/2007 boli

splnené, lebo žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaný je fyzickou
osobou na území Slovenskej republiky - ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2 000 eur
bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2, 3 tohto nariadenia.3. V súlade s článkom 5 tohto nariadenia, súd doručil žalovanému kópiu návrhu a vyplnené tlačivo na
odpoveď. Žalovaný sa vyjadril tak, že mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., na
základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 800 eur. Nemal dostatok finančných prostriedkov

na splácanie, lebo bol nezamestnaný a následne utrpel cievnu mozgovú príhodu a stal sa invalidným
dôchodcom. Je umiestnený v Domove sociálnej služby, kde dôchodok slúži na zaplatenie poplatkov.

4. Súdu bolo doručené oznámenie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., že vstupuje do daného
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, podľa § 93 O. s. p. účinného do 30.6.2016. Vedľajší

účastník sa k žalobe nevyjadril. Žalobca podal námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania.

5. Súd doručil stranám sporu listinné dôkazy z pripojeného exekučného spisu a to pôvodnú zmluvu o
úvere a všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu súčasného žalobcu.

6. Na základe toho žalobca zaslal súdu písomné vyjadrenie k veci, v ktorom uviedol, že on ani žalovaný
dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli. Zároveň poukázal na Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok účinný od 1.7.2016, ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky, neukladá povinnosť
žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou žalobca ani
nedisponuje. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovaným a nemá k

dispozícii iné primárne a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného
súdu oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.

7. V priebehu konania žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti a to v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si žalobca

uplatnil v danom konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Teda žalobca viac neuplatňoval
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, ale žiadal súd priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne.
Ostatné časti návrhu a petitu ponechal žalobca bez zmeny.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému,
koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168, alebo pojednávanie.

Žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti a to predtým, než sa vo veci začalo prvé pojednávanie, preto
súd konanie v tejto časti zastavil, lebo aj na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by

súd neprihliadol.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmenkou, ktorá bola
prílohou návrhu, s úplným výpisom z Obchodného registra žalobcu, s vyjadrením žalobcu k veci a s
obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX. Z tohto spisu súd oboznámil

najmä zmenku, zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ako aj rozhodnutia, ktoré v tomto konaní boli vydané.

10. Vykonaným dokazovaním mal za preukázaný nasledovný skutkový stav.

11. Žalobca spolu s návrhom predložil fotokópiu zmenky, ktorú vystavil žalovaný v K. dňa 31.3.2009. Na
zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXX. Je tam uvedená zmenková suma 1 455 eur a zmenkový
úrok 0,25% denne od 22.8.2009. Tiež je tam text splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na opačnej strane zmenky jetext „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká
republika, IČO: 264 29 705“. Totožnú zmenku pripojil oprávnený, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava, k návrhu na vykonanie exekúcie v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.

zn. XXEr/XXXX/XXXX. V danom konaní bola povinným súčasný žalovaný a predmetom exekúcie bola
rovnaká zmenková suma a zmenkový úrok.

12. Súd zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké číslo, ako je číslo
uvedené na zmenke a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia zmenky. V zmluve

je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú má dlžník zaplatiť
a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K predmetnej zmluve
boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujú dohodu o vyplnení
zmenky s nasledovným textom: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky /
ďalej aj ako vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi /ďalej aj ako
remitent/ vystavil veriteľ zmenku, v ktorej nie súd vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy. Ručiteľ je s takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknúť ku dňu vyplatenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní
na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný
celý dlh“. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola prvostupňovým súdom
zamietnutá.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná a na základe
nasledovného právneho hodnotenia ju zamietol a to bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm.
b) CSP.

14. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalobca predložil ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku. Táto zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovaného zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Súdu je známe z jeho rozhodovacej
činnosti, že táto spoločnosť vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný predmetnú
zmluvu uzatvoril ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd

teda považoval veriteľa - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. za dodávateľa v rámci svojej obchodnej
činnosti podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaného za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Príslušnú zmluvu
o úvere vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ.

15. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola zabezpečená pohľadávka vzniknutá

zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať predmetnú zmenku až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve. Bolo potrebné preveriť, či táto dohoda je zákonná a ak nie, prihliadnuť
na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má nárok základ. Vyplýva to aj z právnej úpravy
Smernice č. 93/13 EHS, podľa ktorej sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a

táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah. Tu súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-419/2011 zo
14.3.2013 /Česká sporiteľňa, a. s. proti Geraldovi Feichterovi/ alebo rozhodnutie ESD C-76/10, z ktorých
vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Samotný Európsky súdny dvor v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa.

16. Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, musí súd aj bez
námietok dlžníka skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne

ktoré sú priamo konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa.

17. Keďže žalobca pripojil k návrhu len samotnú zmenku a bolo potrebné zistiť povahu a podmienky
vzniku pôvodného záväzkového vzťahu, musela byť zabezpečená úverová zmluva, z ktorej nárok bolzmenkou zabezpečený. Súd zistil, že na predloženej zmenke je uvedené číslo, ktoré je totožné s číslom
úverovej zmluvy, ktorá bola súčasťou exekučného spisu v konaní pôvodného vystaviteľa zmenky a
žalovaného. Preto bol do konania pripojený príslušný exekučný spis.

18. Súd sa teda oboznámil s obsahom úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a mal za jednoznačne preukázané, že v danom prípade zmenka bola vystavená
ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny) právny úkon
je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka

má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju
platnosť, vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť
primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy a platnosť
príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého blankozmenka bola
veriteľom vystavená. Úlohou súdu bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho
úkonu spotrebiteľskej zmluvy a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

na základe ktorého zmluvné strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti.

21. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007).

22. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), b), j), k), m), 5 OZ

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie.

(2)Vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjepre spotrebiteľapriaznivejší.

22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

23. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

24. Podľa článku 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“
znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernica 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

25. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že v nej dlžník vyhlásil,
že „sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej
uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na

zadnejstranezmluvy)predmetnejZmluvyoúvere.Ikeďdlžníkformálnevzmluvevyhlásil,ženemáknim
žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho námietok tento nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu
dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom vopred pripravenom tlačive
zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je
zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutie úveru nemožno považovať za individuálne dohodnuté,

resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda ani bod 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku
(uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).

26. Z článku 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal súd preukázané, že v tomto článku sa

zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti.
Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (čl. 4) (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke
nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z
neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17 zmenkového

zákona treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu odporcu ako dlžníka zo
spotrebiteľského úveru.

Súd dospel k záveru, že článok 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná podmienka v článku 17

všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v tejto časti. Neplatným
spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny
úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť považovaná za platný právnyúkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania neplatnej dohody o vyplnení
zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy.

27. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo
podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a
úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou náležitosťou úverovej
zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok

úverovej zmluvy ako podmienky poskytnutie úveru. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka
podľa § 53 ods. 2 OZ, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú
súčasť formulárovej úverovej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal
úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah
úverovej zmluvy a článku 17 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné
bremeno na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 OZ má veriteľ, právny predchodca žalobcu. Dôkazné

bremeno neuniesol.

28. Dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto
ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy.

29. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) OZ, je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky (článok 17
všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky
vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany

práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva
spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie
dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

30. Podľa § 53 ods. 1 OZ je preto dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok o vypĺňacom

práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv
a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a
následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Súd preto nevychádzal len z prísnej
formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového
práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane

spotrebiteľa,čojezároveňajrozporsozákonomatedaneplatnosťprávnehoúkonupodľa§39OZ,§265
Obchodného zákonníka (obmedzenie a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4 Zák. č.
258/2001Z.z.,§17ods.3Zák.č.129/2010Z.z.).Značnúnerovnováhuvprávachspôsobujedojednanie
v článku 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň
splatnosti celého dlhu. Žalovaná ako spotrebiteľ nijako nemohla ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum

splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vyplňacieho
práva zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľkej zmluvy je neplatné aj podľa
§ 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie je neurčité, nepreskúmateľné v časti:
„Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia.“. Je zrejmé, že suma bola jednostranne do zmenky uvedená veriteľom a ku

dňu uzavretia dohody v článku 17 všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká suma do zmenky
bude dopísaná. V momente uzatvárania dohody uzavrel neurčitú dohodu čo do článku 17 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala
byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým preskúmateľným
spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak,

aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

31. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 17 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku
mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo

vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 17 všeobecných podmienok.

32. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby privyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú
sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom
vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25% ročne. K vyplneniu

zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 Zák. č.
258/2001Z.z.).Zároveňideonekalúpodmienkupodľačlánku2písm.a)vspojenísustanovenímprílohy
ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si
veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Podľa názoru súdu ide o neplatnosť tohto

dojednania aj v nadväznosti na § 3 oZ pre rozpor s dobrými mravmi a podľa § 39 OZ a podľa § 265
Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch
podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov, ktorých výška nepresahuje v
priemere úrokovú mieru 10% ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25% ročne.).

33. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej

zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože v rozpore s kogentnými
ustanoveniamizákonamuuvedenédojednanieumožniloobísťzákonnéustanoveniaavpísaťdozmenky
pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva
neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zák. č. 258/2001 Z. z., § 9 ods. 9 zák. č.
129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001

Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

34. V danom prípade je teda dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 OZ zároveň
neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná

aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre
obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka.

35. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval
absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného zákonníka.

Zároveň konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na
vyplnenie blankozmenky. V odôvodnení ďalej uviedol: „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom
urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O
nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči

dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe
nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto práva podľa práva, ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci“.

36. Podľa § 154 ods. 4 O. s. p. a podľa § 494 OZ, z neplatného právneho úkonu, z neplatnej zmenky
súd nemohol priznať navrhovateľovi zmenkové plnenie, preto návrh zamietol.

37.Podľa§152ods.2a§153ods.2O.s.p.,jesúdviazanýpredmetomsporučodovýšky,čodozákladu
nároku. Súd nemohol priznať navrhovateľovi nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že

zmenka je neplatným právnym úkonom.

38. Predmet sporu netvoril návrh žalobcu na zaplatenie úveru a príslušenstva na základe úverovej
spotrebiteľskejzmluvy,abysúdzvažoval,ženávrhuvyhovievtomrozsahu,žemupriznábezúročnýúver
(zostatok úveru) bez poplatkov (zákon č. 258/2001 Z. z. a zákon č. 129/2010 Z. z.). Nárok bol uplatnený

na základe zmenky ako právneho titulu, nebol uplatnený na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy.
Okrem viazanosti súdu predmetom sporu rozhodnutiu súdu priznať žalobcovi úver (zostatok úveru) bez
úrokov, bez poplatkov, bránila aj tá skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, koľko skutočne žalovaný
zaplatil z poskytnutého úveru ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O. s. p.).

39. Dlh s rovnakým základom nároku je (bol) súčasne vymáhaný aj v zmenkovom konaní, aj v
exekučnom konaní, súd nemal preukázané ani to, či dlžník nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon.
Súd preto nemohol za tejto skutkovej a dôkaznej situácie z úradnej povinnosti podľa § 153 ods. 4 O.
s. p. zaviazať žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia.Takýmto postupom zároveň žalovaému bola odňatá možnosť podať absolútne námietky čiastočného
alebo úplného zániku záväzku zaplatením.

40. V nadväznosti na § 17 zák. č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 tak dospel súd k záveru, že v tomto
prípade sú splnené zákonné podmienky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe
ktorých zmenka bola vystavená (kauzálny nexus) a to ex offo v záujme ochrany práv spotrebiteľa.
Súd mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa

(porušil vedome kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa). V príčinnej súvislosti s
tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa a vystavením a
indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti so vzniknutou
škodou. Takému nekalému konaniu súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. Súd má za to, že cieľom
idosovania zmenky na navrhovateľa bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby zmenkový dlžník
nemohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľa aplikoval kogentné

zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Preto sa súd domnieva, že aj keď žalovaný v tomto
konaní neprodukoval námietky, súd musí z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľa, dané kogentnými
ustanoveniami zákona.

41. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol v rozsahu, v

ktorom nedošlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43.Žalovanýbolvkonaníúspešnývcelomrozsahu,leboajvtejčasti,kdedošlokzastaveniukonania,by
jej náhrada trov konania patrila v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, lebo žalobca procesne zavinil
zastavenie konania, lebo čiastočne zobral podanú žalobu späť. Žalovaný by teda mal nárok na náhradu
trov konania, ale súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal, lebo preukázateľne mu žiadne trovy
nevznikli.

44. Rovnako súd nepriznal náhradu trov konania ani Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., ktoré
vstúpilo do daného konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa ustanovení O. s. p.
Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka a súd o nej už nerozhodoval,
lebo je potrebné konštatovať, že účinnosťou Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku od

1.7.2016, právne postavenie vedľajšieho účastníka v konaní zaniklo. Nedošlo k jeho transformácii na
osobitný subjekt podľa § 95 CSP. Keďže Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. vstúpilo do daného
konania ako vedľajší účastník a to z vlastného podnetu, až do účinnosti Zák. č. 160/2015 Z. z.
vystupovalo v danom konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Za toto obdobie by mu patrila
náhrada trov konania, lebo vystupovalo na strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná. Keďže združenie

sa k žalobe nevyjadrilo a mimo oznámenia o vstupe do konania neurobilo žiaden procesný návrh, ani
úkon, súd mu náhradu trov vo vzťahu k žalobcovi nepriznal. Z jeho strany neboli vykonané žiadne úkony
v prospech žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.