Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714210893
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714210893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: DH Landscape Invest, s.r.o, so sídlom 900 50 Kráľová pri Senci 399, IČO: 35 887 974,
zastúpeného: Law Firm s.r.o. so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 867 209 proti
žalovanému: I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, zastúpeného JUDr. Romanom Juríkom -
advokátom, so sídlom T. F., N. XX, o zaplatenie úroku v sume 4.500 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 16C/211/2015-107 zo dňa 21.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4.500 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému priznal voči žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 44,32 %.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonané
dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.8.2014 v spojení s podaním zo dňa 4.2.2015 domáhal, aby

mu žalovaný zaplatil úrok vo výške 15 % zo sumy 30.000 eur od 5.3.2012 do zaplatenia pôžičky. Na
odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých uzavrel so žalovaným zmluvu o
pôžičkenasumu30.000eur,voformenotárskejzápisniceN121/2012,Nz7920/2012,NCRIs8128/2012.
Podľa článku III. zmluvy o pôžičke si dohodli úrok v úrokovej sadzbe 15 % ročne, do splatenia pôžičky.
Úrok si uplatnil ako odplatu za užívanie peňažnej istiny. Žalobca ako dôkazy označil a predložil notársku
zápisnicu N121/2012, Nz 7920/2012, NCRIs 8128/2012.
Na pojednávaní dňa 06.10.2015 súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v tom, že žalobca sa domáhal

voči žalovanému zaplatenia sumy 4.500 eur, a to v nadväznosti na upresnenie petitu žaloby žalobcom,
ktorý túto sumu 4.500 eur vyčíslil ako úrok vo výške 15 % z požičanej sumy 30.000 eur za obdobie
od 05.03.2012 do splatnosti pôžičky (do 05.03.2013), t.j. za obdobie jedného roka, hoci pôvodne sa
domáhal zaplatenia úroku až do zaplatenia istiny. Zaplatenia tohto úroku ako odmeny za poskytnutie
pôžičky sa domáhal žalobca z dôvodu, že istina bola uhradená až po splatnosti pôžičky. Tento úrok nebol
predmetom exekúcie. Žalobca uviedol, že jeho predmetom podnikania nebolo poskytovanie úverov ani
pôžičiek, vykonával úplne inú podnikateľskú činnosť. Jednalo sa o jednorazovú záležitosť, keď nekonal

v rámci svojho predmetu podnikania. Preto podľa názoru žalobcu sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu.
Z predloženej notárskej zápisnice mal súd preukázané, že medzi stranami bola dňa 05.03.2012 uzavretá
zmluva o pôžičke. Predmetom pôžičky boli peniaze v hodnote 30.000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal
vrátiť do 05.03.2013 spolu s dohodnutým úrokom vo výške 15 % z požičanej sumy. Medzi stranaminebolo sporné, že žalovaný požičané finančné prostriedky včas nevrátil, preto sa dostal do omeškania.
Dlh voči žalovanému bol vymáhaný v exekúcii, pričom z vyúčtovania exekučného konania mal súd
preukázané, že v exekučnom konaní bola zaplatená na účet exekútora istina 30.000 eur a úroky z

omeškania v sume 4.882,82 eur.
Pôžička môže byť odplatná alebo bezodplatná. Záleží to na dohode strán. Ak sa jedná o peňažné
plnenie, odplata má podobu úrokov, ktoré predstavujú odplatu za používanie požičaných peňazí. V
zmluve o pôžičke bol úrok určený vo výške 15 %, pričom žalovaný ako dlžník s touto zmluvnou
podmienkou súhlasil. Povinnosť platiť úrok z pôžičky, ak bol dohodnutý, má dlžník od poskytnutia

peňažných prostriedkov až do ich vrátenia. Pokiaľ si však zmluvné strany dohodnú termín, do ktorého
je potrebné požičané prostriedky vrátiť a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas nevráti,
má veriteľ nárok na dohodnuté úroky z pôžičky len do dňa splatnosti pôžičky. Po splatnosti pôžičky
(pokiaľ sa dostane dlžník s vrátením finančných prostriedkov do omeškania) má veriteľ právo od dlžníka
požadovať za dobu omeškania úroky z omeškania. Úrok z omeškania má sankčnú povahu a zmluvný
úrok (dohodnutý úrok) predstavuje odplatu za používanie požičaných finančných prostriedkov. Jedná sa

o dva odlišné inštitúty, ktoré nemožno zamieňať. Dlžník, ktorý má v tomto konaní procesné postavenie
žalovaného, uhradil žalobcovi úrok z omeškania, ktorý bol vymožený v exekúcii. Dohodnutý úrok, ktorý
nebol predmetom exekúcie, nebol zaplatený. Žalobca pôvodne požadoval zaplatenie úroku odo dňa
poskytnutia finančných prostriedkov až do dňa ich úplného splatenia. Následne však žalobca tento nárok
upravil a úrok si uplatnil v súlade so zákonom, t.j. za obdobie odo dňa požičania peňazí - od 05.03.2012

do splatnosti pôžičky - do 05.03.2013, pričom ho vyčíslil na 4.500 eur. Súd vykonal kontrolný prepočet a
zistil, že požadovaná suma 4.500 eur tomuto úroku za príslušné obdobie zodpovedá. Prostredníctvom
exekúcie nebola vymáhaná ani zmluvná pokuta, nakoľko tomu bránil zákon (§ 41 ods. 3 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /exekučný poriadok/). Zo zhodných tvrdení
strán mal súd preukázané, že zmluvná pokuta bola uhradená v sume 4.500 eur dňa 06.02.2015. Zároveň

so zmluvnou pokutou uhradil žalovaný aj súdny poplatok za podanie tejto žaloby v sume 270 eur a
súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 eur. Uvedené vyplýva aj
z potvrdenia banky nachádzajúceho sa na č.l. 38 spisu. Žalovaný tvrdil, že so žalovaným sa dohodol
na tom, že úhradou týchto nárokov žalobcu budú vysporiadaní, pričom nevedel, že žalobca si voči
nemu uplatnil žalobou podanou na súde ešte aj nárok na zaplatenie úroku z pôžičky. Žalobca uvedené

tvrdenie žalovaného poprel, pričom zotrval na svojom nároku. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný
nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k zániku záväzku dohodou. Takúto dohodu (dohodu o
zrušení záväzku) by mohli strany uzatvoriť len písomne, nakoľko zmluvu o pôžičke uzavreli písomne (§
572 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rovnako tak v konaní nebolo preukázané, že došlo k odpusteniu
dlhu zo strany žalobcu, nakoľko takýto úkon taktiež vyžaduje písomnú formu, ktorá dodržaná nebola a

žalobca uvedené nepotvrdil. Preto súd túto procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a
konštatuje, že pohľadávka žalobcu titulom zaplatenia úroku, výška ktorého bola stanovená v zmluve o
pôžičke, nezanikla dohodou ani zaplatením.
Žalovaný v konaní poukázal na to, že predmetná zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou, a preto
je potrebné mu poskytnúť ochranu ako spotrebiteľovi. Súd s uvedeným názorom nesúhlasí, nakoľko z

Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I bolo zistené, že predmetom podnikania žalobcu nie je
ani nebolo poskytovanie úverov alebo pôžičiek, pričom výsluchom strán bolo preukázané, že zo strany
žalobcu bola pôžička poskytnutá žalovanému v nadväznosti na aktuálnu potrebu žalovaného, pričom
sa jednalo o jednorazovú záležitosť. Preto žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nemal postavenie
dodávateľa(tátoprávnickáosobanekonalapriuzatváranízmluvyvrámcipredmetusvojejpodnikateľskej

činnosti) a žalovaný nemal postavenie spotrebiteľa. Z toho dôvodu vzťah, ktorý bol medzi zmluvnými
stranami založený zmluvou o pôžičke, súd nevyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, a preto naň nebolo
možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
Žalovaný v odpore vzniesol námietku, že uplatnený nárok je neprimeranou sankciou vyplývajúcou
z pôžičky. Napriek tomu, že úroky sú predmetom zmluvnej voľnosti medzi zmluvnými stranami,

neznamená to, že by bolo možné dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí
byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Preto podrobil súd výšku zmluvného úroku z pôžičky skúmaniu, pričom zistil, že úroková miera
spotrebiteľských a iných úverov s dohodnutou splatnosťou do 1 roka bola v čase poskytnutia pôžičky
( marec 2012 ) 13,12 % p.a.. S poukazom na tento údaj je zrejmé, že dohodnutý (zmluvný) ročný úrok

z pôžičky v tomto prípade značne neprevyšuje úrokovú mieru úverov poskytovaných v tomto období
fyzickým osobám nepodnikateľom. Preto považoval súd dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade
s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi súd nevyhodnotil ani konanie žalobcu, ktorému mal
žalovaný podľa jeho tvrdenia na základe vzájomnej komunikácie uhradiť zmluvnú pokutu, majúc zato, že týmto dôjde k vyporiadaniu záväzkov, pričom žalobca mu zatajil, že si voči nemu uplatnil aj
nárok na zaplatenie úroku. Súd musel zohľadniť skutočnosť, že uvedené tvrdenie žalobcu nebolo v
konaní preukázané, a preto ostalo v rovine tvrdenia. Okrem uvedeného dohodu o zmluvnej pokute

považoval súd za platnú, pričom niet pochybností o tom, že žalovaný sa nesplnením dlhu riadne a
včas dostal do omeškania, a teda naplnil predpoklady pre uplatnenie zmluvnej pokuty v súlade so
zmluvou o pôžičke. Preto žalobca mal nárok aj na zmluvnú pokutu, na dohodnutý úrok z pôžičky aj
na úrok z omeškania. Trovy exekúcie, ktoré v tejto súvislosti vznikli, boli spojené s vymáhaním nároku
prostredníctvom exekútora. Na doplnenie súd uvádza, že vzhľadom na to, že zaplatenie zmluvnej pokuty

nie je predmetom tohto konania, na uplatnenie moderačného práva súdu vo vzťahu k výške zmluvnej
pokuty nebol daný priestor.
Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z pôžičky,
vyčísleného na 4.500 eur.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, preto nárok na plnú náhradu trov konania by mal mať
žalobca. V rámci náhrady trov konania je však potrebné zohľadniť, že žalobca sa pôvodne domáhal voči

žalovanému zaplatenia úroku vo výške 15 % zo sumy 30.000 eur odo dňa poskytnutia pôžičky, t.j. od
05.03.2012 až do zaplatenia. Až na pojednávaní dňa 06.10.2015 svoj žalobný návrh upravil, pričom súd
tento dispozitívny úkon vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby, ktorému vyhovel. Uvedenou zmenou
žaloby fakticky došlo k zúženiu predmetu konania, čo je potrebné považovať za neúspech žalobcu.
S prihliadnutím na uvedené bol žalobca v konaní úspešný v časti uplatnenej sumy 4.500 eur. Nárok,

ktorého sa žalobca domáhal pôvodne, súd vyčíslil na 16.163,01 eur (úrok vo výške 15 % ročne zo
sumy 30.000 eur od 05.03.2012 do 06.10.2015, t.j. do dňa vyhlásenia rozhodnutia o pripustení zmeny
žaloby). V absolútnom vyjadrení tak úspech žalobcu zodpovedá sume 4.500 eur a úspech žalovaného
sume 11.663,01 eur (rozdiel sumy 16.163,01 eur a sumy 4.5000 eur). Vykonaním prepočtu súd zistil,
že žalobca mal v konaní úspech 27,84 % a neúspech, rovnajúci sa úspechu žalovaného, mal 72,16 %.

Žalovanému tak vzniklo právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva v rozsahu
44,32 %, čo zodpovedá percentuálnemu vyjadreniu čistého úspechu žalovaného v konaní, vyčísleného
ako rozdiel úspechu žalovaného a úspechu žalobcu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o
výške náhrady trov konania žalovaného proti žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne. Alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu s tým,

že zákonnými odvolacími dôvodmi sú, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. (§ 365 písm. b) CSP) má iný nedostatok, ktorý mohol mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e) CSP) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Namietal, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňa náležitosti ustanovenia § 220 ods. 2

CSP s poukazom na to, že z odôvodnenia rozsudku musí byť dostatočne jasne a navyše aj presvedčivo
vyplývať, prečo súd vo výroku rozhodol tak, ako rozhodol. Súd musí v rozsudku dať odpovede na
dôležité sporné otázky. Nedostatočné odôvodnenie zakladá porušenie práva na spravodlivý proces s
poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. V riešenom spore súd prvej
inštanciezjavneignorovalzákonnýimperatívdostatočnéhoodôvodneniarozsudku,čímporušilprocesné

práva žalovaného a jeho právo na spravodlivý proces. Neriešil podstatnú procesnú obranu žalovaného,
že so žalobcom uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu, len zistil, že podľa výpisu z obchodného registra nie
je predmetom činnosti žalobcu poskytovanie pôžičiek a úverov. Pritom nezohľadnil tvrdenie medzi
stranami nesporné, že žalobca je podnikateľom. Uzavrel, že podnikateľ zatiaľ nepodniká, keď poskytujeodplatné pôžičky, pretože to nemá uvedené v predmete činnosti. Sú pritom dostupné aj ďalšie dôkazy,
ktoré mal súd vykonať ex offo a ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Ak by súd
bol dôslednejšie prehliadol online Obchodný register, ľahko by zistil, že žalobcu spája osoba jeho

konateľa - spoločníka p. Dušana Hatalu a dokonca aj sídla s ďalšími obchodnými spoločnosťami, ktoré
v odvolaní uviedol. Pri ďalšej lustrácii by súd ľahko našiel viacero rozhodnutí iných súdov, v ktorých bola
síce žalobcom iná spoločnosť, ale spoločným menovateľom by bolo meno Dušana Hatalu. Jedna zo
spoločností spol. DL FINANCE, s.r.o. má rovnaké sídlo ako žalobca a má jedného zo spoločníkov a
konateľov rovnakého ako žalobca. Na rozdiel od žalobcu má v predmete činnosti aj činnosť viazaného

finančného agenta v sektore prijímania vkladov a poskytovania úverov. Existujú silné indície, že žalobca
nie je až taký neskúsený v oblasti poskytovania odplatných pôžičiek a v tomto štádiu konania možno
hovoriť len o indíciách. Ak by sa tieto indície potvrdili, bola by úplne nesprávna právna kvalifikácia
právneho vzťahu ako zmluvy o pôžičke. Išlo by o nesprávne právne posúdenie veci. V predmetnom
konaní by išlo o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Poukázal na smernicu 2008/48/ES z 23.11.2008 o zmluvách, o spotrebiteľskom úvere a o zrušení

smernice rady 87/102/EHS a podľa jeho názoru súd mal skúmať ex-offo všetky skutočnosti vyplývajúce
zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Ak by bolo pravdou, že strany spolu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, hoci neplatnú, dalo by
sa dlho argumentovať, aké náležitosti mala táto zmluva mať v súlade so zákonom. Presnejšie mal to
zisťovať súd. Aj pri kontradiktórnosti konania sa súd nemôže zbaviť povinnosti z hmotného práva.

Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.

3. K odvolaniu žalovanému proti rozsudku súdu prvej inštancie podal písomné vyjadrenie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania

vo výške 100%. Vo svojom vyjadrení uviedol, že má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie postačujúce vo veci samej, pričom na základe vykonaného dokazovania úplne
zistil skutkový stav veci, o ktorom vecne správne rozhodol. Trval na tom, že vzťah založený medzi
stranami spolu na základe zmluvy o pôžičke nie je vzťahom spotrebiteľským, a to z dôvodu, že žalobca
pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Žalobca teda nenaplnil zákonnú definíciu dodávateľa (§ 52 ods. 3 OZ) a zmluva o pôžičke nie
je zmluvou spotrebiteľskou. (§ 51 ods. 1 OZ)

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštanciezodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci

samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za nevyhnutné

poukázať na obsah notárskej zápisnice č.k. N121/2012, NZ 7920/2012 zo dňa 5.3.2012 spísanej pred
notárom JUDr. Miriam Hrotekovou so sídlom v H., M. č. X, . v zmysle ktorej bola medzi stranami
sporu uzatvorená zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a právny
záväzok osoby povinnej voči osobe oprávnenej a vyhlásenie účastníka - osoby povinnej o uznaní dlhu
a o súhlase osoby povinnej s exekúciou podľa ustanovenia § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov a vyhlásení o prijatí tohto záväzku osobou oprávnenou. Z notárskej zápisnice ako
aj z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili
zmluvu o pôžičke a nejedná sa medzi stranami sporu o spotrebiteľský vzťah. Z uvedeného dôvodu
nebolo povinnosťou okresného súdu ex offo skúmať podmienky uzatvorenia právneho úkonu, ktorý bol

predmetom preskúmavania súdom prvej inštancie. Okresný súd na predmetný právny vzťah správne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a správne konštatoval, že zo strany žalobcu bola pôžička
poskytnutážalovanémuvnadväznostinaaktuálnupotrebužalovaného,pričomsajednaloojednorazovú
záležitosť. Predmetom podnikania žalobcu nie je a ani nebolo poskytovanie úverov alebo pôžičiek, čo
vyplýva z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava. Skutočnosť, na ktorú poukazuje odvolateľ v

podanom odvolaní, že iná spoločnosť, ktorá má spoločníka ako žalobca, ma jedného zo spoločníkov a
konateľov rovnakého ako žalobca, má v predmete činnosti aj činnosť týkajúcu sa poskytovanie úverov,
nie je pre predmetné konanie podstatná.

11. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie

odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu a preto odvolací
súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v hlasovaní v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)