Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. júl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207940
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216207940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613 843,
konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanej: W. O., L.. X.V. XXXX, J. XXX XX B. - E. B. Č.. XXX,
o zaplatenie 298,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 50,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
16,94 eur od 19.mája 2013 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
16,94 eur od 19.júna 2013 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,94

eur od 19.júla 2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.mája 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 298,43 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca so žalovanou uzatvoril dňa 22.marca 2011 Zmluvu č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaná sa zaviazala platiť dohodnutú
cenu služby, na základe vystavených faktúr. Žalovaná porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry v počte

5 ks nezaplatila, pričom ostala dlžná sumou 298,43 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania
od splatnosti jednotlivých faktúr, ako aj náhradu trov konania.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk dňa
3.marca 2017 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila,
ostala nečinná.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, zmluvou o poskytovaní služby Magio Sat z 22.marca 2011, Všeobecnými podmienkami na
poskytovanie verejnej telefónnej služby, tarifou ST, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby
prostredníctvom pevnej siete, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.apríla 2013 na sumu 16,94
eur(č.l.13),faktúrouč.XXXXXXXXXXsosplatnosťou18.mája2013nasumu21,93eur(č.l.14),faktúrou
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.júna 2013 na sumu 21,93 eur (č.l. 15), faktúrou č. XXXXXXXXXX

so splatnosťou 18.júla 2013 na sumu 41,73 eur (č.l. 16), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
17.augusta 2013 na sumu 195,90 eur (č.l. 17), zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.novembra 2014
aj s prílohami o postúpených pohľadávkach, stanoviskom žalobcu z 26.septembra 2016, oznámením o
odstúpení od zmluvy, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:4. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, pri jej uzatváraní
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. uvedenú zmluvu je
potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu.

5. Dňa 22.marca 2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o poskytovaní služby
Magio Sat, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačnej služby Magio Sat Klasik.
6. Faktúrami č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.apríla 2013 na sumu 16,94 eur (č.l. 13), faktúrou č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.mája 2013 na sumu 21,93 eur (č.l. 14), faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 18.júna 2013 na sumu 21,93 eur (č.l. 15), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.júla

2013 na sumu 41,73 eur (č.l. 16), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.augusta 2013 na sumu
195,90 eur (č.l. 17), bola žalovanej vyúčtovaná suma za poskytnuté služby a poplatky v súhrne vo výške
298,43 eur.
7. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
8. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a)

používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.
9. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, Ak je napriek písomnej

výzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dnívomeškanísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku
voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,
ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Dňa 20.novembra 2014 s účinnosťou k 21.novembru 2014 došlo medzi postupcom - právnym

predchodcom žalobcu a postupníkom - žalobcom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky.
12.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
14.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákoneustanovenej(§101až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16.Podľa§101Občianskehozákonníka,Pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo

právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
19. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.mája 2014

orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na
premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá.
20. Žalobca si uplatnil pohľadávku aj z nezaplatenej faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.apríla
2013 na sumu 16,94 eur (č.l. 13),.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že tento uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje

sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu, ktorý je zároveň aj spotrebiteľským)
v trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu
právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú
stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu
ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ
si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho

priaznivejšej právnej úpravy.
22. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.
zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013).
23. Súd má za to, že od okamihu omeškania žalovaného si žalobca mohol uplatniť právo na zaplatenie
dlžnej pohľadávky a najneskôr od tohto dátumu, teda počnúc nasledujúcim dňom od splatnosti faktúry
mu začala plynúť lehota na premlčanie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného premlčacia doba potom mala

začať plynúť dňom 18.apríla 2013 a uplynula 18.apríla 2016 (posledný deň premlčacej lehoty).. Dňom
19.apríla 2016 je uplatňovaná pohľadávka už premlčaná. Žaloba bola podaná až dňa 18.mája 2016.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že 3-ročná premlčacia doba, na ktorú je súd
povinný prihliadnuť ex offo, v tomto prípade uplynula ešte pred podaním žaloby, ako aj na skutočnosť,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o existenciu a dôvodnosť ním uplatnenej pohľadávky

voči žalovanej, súd žalobu v tejto časti zamietol.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti
nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných
služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanej dohodnutý druh služieb a

žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté služby žalovanej poskytoval. Žalovaná však
svoju povinnosť nesplnila, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradila riadne a včas, v dôsledku
čoho dlžná suma žalovaného predstavovala sumu 50,82 eur, preto súd dospel k záveru, že žalovaná
je povinná uhradiť žalobcovi túto sumu. Keďže žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu

a žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania, súd žalobe i v tejto časti
vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, počnúc od
nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr.
26. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232
ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Uvedenými faktúrami však boli žalovanej vyúčtované aj poplatky a pokuty, a to vo faktúre č. č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.mája 2013 na sumu 21,93 eur bola žalovanej vyúčtovaná upomienka
oneskorenej platby vo výške 4,99 eur (č.l. 14), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.júna 2013
na sumu 21,93 eur bola žalovanej vyúčtovaná upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur (č.l. 15),
faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.júla 2013 na sumu 41,73 eur bola žalovanej vyúčtovaná

upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur ako aj poplatok za prerušenie poskytovania služby pre
neplatenie vo výške 16,50 bez DPH, 19,80 s DPH (č.l. 16), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
17.augusta 2013 na sumu 195,90 eur bola žalovanej vyúčtované len pokuty v tejto súhrnnej výške (č.l.
17).28. Čo do zaplatenia týchto sankcií v podobe upomienok a zmluvných pokút (3 x 4,99 eur + 19,80
eur + 195,90 eur) v celkovej sume 230,67 eur, táto nebola žalobcom uplatnená dôvodne. Totiž
uvedené vyúčtované pokuty znevýhodňujú spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu

porušovanej povinnosti a ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná.
29. Základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody
(dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne
špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená
výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia.

30. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvných
podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky, všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.).
Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred
pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu
a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného vzťahu
niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť predpokladajú

aj ustanovenia § 40 a 41 zákona o elektronických komunikáciách. Na platnosť dojednaní obsiahnutých
v takýchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené
(inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy
sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva o pripojení inkorporačnú
klauzulu obsahuje v bode 8.3 zmluvy spôsobom, kde je len drobným písmom vopred pripravený

text dodávateľa so znením: „... Cena za poskytované služby je stanovená platným cenníkom. ...
Podpisom potvrdzujem, že som sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.“. Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však
pre ich záväznosť pre zmluvné strany, ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť
dojednaní obsiahnutých v týchto dokumentoch potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť zoznámiť sa

s ich obsahom pred alebo v rámci kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité,
či túto možnosť aj skutočne využili). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok
platnosti právnych úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka).
31. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou

doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa
zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedených
v dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich
ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013).
32. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní

sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach,
všeobecných podmienkach, prípadne v cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím
podpisom potvrdzuje, že sa s nimi oboznámil, nie je však preukázané, že aj mal pred podpisom zmluvy
skutočne možnosť sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z
iných žalobcom predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné

považovať za riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o pripojení.
33. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať
písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda
obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a
podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody o

zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme,
a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné.
34. Súd dospel k záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom od spotrebiteľa predstavuje
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež žalovaný, ako spotrebiteľ sa
nemal možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy. Pričom za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navyše žalobca, ako dodávateľ nepreukázal
opak. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Naviac zmluvnú

pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu
bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v tejto časti, ohľadne
uplatnených zmluvných pokút aj s uplatneným príslušenstvom zamietol.35. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšej žalovanej žiadne
trovy nevznikli, súd jej vo výroku II. právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že
v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania,
bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku

na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo
nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo
výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške
0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v
úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).