Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. júl 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7P/323/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416218753
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416218753.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, v právnej veci navrhovateľky: K. O.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, v konaní zastúpená advokátom: JUDr. Ján Ikrényi, Štúrovo, Nám. sv.
Imricha 17 proti manželovi: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX, t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav
na výkon trestu odňatia slobody, Nitra, Cintorínska 3, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
voči maloletým deťom O.: O., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo K. O., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a P. O., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod

poradovým číslom X r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e maloleté deti O.: O., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu na každé dieťa mesačne vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

III. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala proti
manželovi rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov voči maloletým deťom tak, aby
maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný na platenie výživného a
aby nebol upravený jeho styk s maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo

harmonické a usporiadané do narodenia druhého syna a v tom čase jej manžela v službe postrelili, čo
psychicky nezvládal, preto musel odísť od polície a potom všade, kde pracoval vydržal len rok alebo len
pár mesiacov a preto kvôli financiám vznikali medzi nimi hádky.

2.Napojednávaníďalejuviedla,žebolvočinejagresívnyažiarlivý,opakovanesavyhrážaljejajdeťoma
zato sa dostal aj do väzby, kde sa teraz nachádza od konca októbra 2016, pričom od tejto doby spoločne
s manželom nežijú a nehospodária spolu. Majú len písomný kontakt ohľadom detí. Uviedla tiež, že k

manželovi už nič necíti a bojí sa ho. Pre prípad rozvodu žiadala, aby deti boli zverené do jej osobnej
starostlivosti a otec bol zaviazaný na platenie výživného na maloletého O. v sume 150,- eur mesačne
a na maloletého G. v sume 100,- eur mesačne, prípadne výšku výživného ponechala na úvahu súdu a
styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť, keďže je vo väzbe.3. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že žiada návrhu vyhovieť, manželstvo
rozviesť, pretože navrhovateľka nežije s manželom v spoločnej domácnosti od októbra 2016, odkedy

manžel je vo väzbe, ona sa ho bojí a v žiadnom prípade s ním už žiť nebude. Pre prípad rozvodu žiadal
deti zveriť do osobnej starostlivosti matke, výšku výživného ponechal na úvahu súdu a styk nežiadal
upraviť, lebo otec maloletých detí je vo väzbe.

4.Kolíznaopatrovníčkanapojednávaníuviedla,ženavrhujezveriťmaloletédetidoosobnejstarostlivosti

matke a určiť výživné podľa majetkových možností a schopností otca.

5. Manžel navrhovateľky bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Nitra a uviedol,
že s rozvodom manželstva nesúhlasí, pretože manželstvo nepovažuje za rozvrátené, ale za návrhom
stojí podľa neho iný muž. Ďalej uviedol, že za desať rokov ich manželstva navrhovateľku fyzicky nikdy
nenapadol. Pre prípad rozvodu manželstva súhlasil, aby obe maloleté deti boli zverené do osobnej

starostlivosti matke a on bol zaviazaný na platenie minimálneho výživného na každé dieťa, keďže vo
výkone väzby nie je zaradený na prácu a poberá len výsluhový dôchodok vo výške 320,65 eur mesačne.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami
maloletých detí, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté
deti O.: O., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Ich
posledné spoločné bydlisko bolo U. XXXX.

8. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

10. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale

a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené. Manželia spolu nežijú od konca októbra
2016, keď bol manžel navrhovateľky vzatý do väzby a nehospodária spolu, ani spolu intímne nežijú.
Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra vyplýva, že manžel
navrhovateľky je vo výkone väzby od XX.XX.XXXX, pričom osobná sloboda mu bola obmedzená dňa
XX.XX.XXXX.VovýkoneväzbyjenazákladepríkazunaprijatiedoväzbyOkresnýmsúdomNovéZámky

č.k. 12Tp/125/2016 pre zločin týrania blízkej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno
d) Trestného zákona.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal preukázané, že manželia spolu nežijú, vzájomne si
nepomáhajú a nie sú schopní vytvoriť zdravé rodinné prostredie. Ich manželstvo je len formálnym

zväzkom a stratilo dôvody pre svoje ďalšie trvanie. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov konania rozviedol, napriek nesúhlasu manžela
navrhovateľky, ktorý sa javil súdu ako účelový, keďže na druhej strane uviedol, že pre prípad rozvodu
súhlasí so zverením detí matke a s určením výživného z jeho strany. Príčinu rozvratu manželstva súd
videl v dĺžke oddeleného žitia manželov a v agresívnom správaní manžela voči navrhovateľke, kvôli

čomu bol vzatý do väzby.

12. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.13. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

16. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

18. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

20. Na čas po rozvode manželstva súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o ne
riadne stará a otca zaviazal na platenie výživného na každé dieťa v minimálnej výške, keďže otec je vo
väzbe, kde nie je pracovne zaradený a poberá len výsluhový dôchodok vo výške 320,65 eur mesačne.
Pri svojom rozhodovaní súd prihliadol aj na príjem matky, ktorý priemerne činí 292,46 eur mesačne. Styk

otca s maloletými deťmi súd neupravil, pretože je momentálne vo výkone väzby.

21. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvejinštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.