Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612211505
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7612211505.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu S. S., nar. XX.X.XXXX, Z. S., Z. XXX/
XX, zast. JUDr. Jozefom Bendžalom, Spišská Nová Ves, T. Vansovej č. 1824/4, proti žalovanej V. C., nar.
XX.X.XXXX, Z. S., P. XX/X, zast. JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Starosaská
3, o určenie, že závet je neplatný, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/37/2012-163 z 24.10.2016
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.
Nepripúšťa vstup S. S., nar. XX.X.XXXX, Z. D. S., N. X a O.. R. S., nar. X.XX.XXXX, Z. D. S., N. X do

konania ako žalovaných v 2. a 3. rade.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a, že žalovaná má právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia S. S. a M. S. žalobou, podanou uňho 6.7.2012
domáhali a ako ju skutkovo a právne odôvodnili. Ďalej uviedol, čo tvrdili žalobcovia na pojednávaní a
že žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť a čo tvrdila ona na pojednávaní. Konštatoval, že konanie v
danej veci bolo začaté na návrh žalobcov S. S. a M. S., že 6.7.2012 bol mu doručený návrh, keďže došlo

k úmrtiu M. S. X.X.XXXX a dedičkami po nebohom stali sa manželka a dcéra M. S., ktoré 29.4.2014
oznámili, že so žalobou ich nebohého manžela a otca sa nestotožňujú, pretože ony by takúto žalobu
nikdy nepodali a žiadali konanie vo vzťahu k nim zastaviť. Ich vyjadrenie súd zaslal žalobcovi v 1. rade S.
S. aj žalovanej, ktorá so späťvzatím žaloby právnych nástupkýň nebohého brata M. súhlasila. Poukázal
na to, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 6CoD /22/2014 - 107 z 28.10.2014 súd odvolanie
žalobcu (v 1. rade) S. S. odmietol. V závere svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na skutočnosť,
že v konaní o neplatnosť závetu musia byť stranami sporu všetci účastníci dedičského konania, t.j. aj

manželka S. S. a dcéra R. S., ako právne nástupkyne nebohého M. S., žalobca má možnosť navrhnúť
ich pristúpenie na stane žalovaných, kedy ich súhlas sa nevyžaduje a stávajú sa účastníčkami konania
bez ohľadu na svoju vôľu. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu
doručené5.12.2014.Žalobcavšaknávrhnarozšírenieokruhuúčastníkovkonanianepodalaneurobiltak
ani na pojednávaní 24.10.2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný tak on ako aj jeho splnomocnený
zástupca JUDr. Bendžala. Ďalej poukázal na uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 5Co/250/2015
- 140 zo 7.6.2016, ktorým zrušil rozhodnutie súdu I. stupňa a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo, že konanie súdu prvého stupňa bolo postihnuté vadou, pretože
súd svojim postupom odňal žalobcovi právo konať pred súdom. Vykonal dokazovania výsluchom strán
sporu, oboznámením obsahu listinných dôkazov, svedeckými výpoveďami a zistil tento skutkový stav: Zo
Zoznamu závetov vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, zistil, že v zozname sa nachádza ajzávet N 149/2009, Nz 22551/2006, ktorý je evidovaný pod č. NCRza 2449/2006. Zo spisu č. 6D 157/2011
vyplýva, že poručiteľka zomrela XX.X.XXXX ako 84 ročná, že 8.6.2006, teda 5 rokov pred smrťou
(ako 79 ročná) sa poručiteľka dostavila na Notárky úrad v Levoči v notárskej kancelárii JUDr. Eriky

Lukáčovej a požiadala o spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice, že závetom zanechala všetok
hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej dcére V. C.. Uznesením č. 6D 157/2011 - 75, 5Dnot 197/2011
z 28.5.2012 súd odkázal žalobcu v 1. rade, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal na
súd návrh o určenie, že závet z 8.6.2006 spísaný poručiteľkou do notárskej zápisnice notárom JUDr.
Erikou Lukáčovou pod spisovou značkou N 149/2009, Nz 22551/2006 je neplatný. Citoval znenie § 194

CMP a uviedol, že vykonaním dokazovania mal preukázané, že „žalovaný“ bol odkázaný uznesením
tunajšieho súdu č. 6D 157/2011 - 75, 5Dnot 197/2011 z 28.5.2012, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia podal na súd žalobu o určenie, že závet z 8.6.2006 spísaný jeho matkou ako poručiteľkou do
notárskejzápisnicenotáromJUDr.ErikouLukáčovoupodspisovouznačkouN149/2009,Nz22551/2006
je neplatný. Postupom podľa § 194 CMP sa rieši v občianskom sporovom konaní predbežná otázka,
významná pre konanie o dedičstve. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však vždy dotýka spoločných

práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Takéto konanie môže preto splniť svoj účel
len vtedy, ak môže byť takáto otázka vyriešená rozsudkom, ktorého výrok je záväzný pre všetkých
účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve /§ 226 CSP/. Preto pre konanie pred súdom vyvolané
postupom podľa § 194 CSP, treba podľa povahy veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných
spoločníkov podľa § 77 ods.1 CSP a to ako na strane žalobcu tak aj na strane žalovaných. Vecná, či už

aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom
práv, či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej, resp. pasívnej legitimácie strán
sporu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou
povinnosťou stanovenou v § 160 ods. 1 CSP, ktorá je obmedzená len na poučenie účastníkov o ich
procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a

procesnom postupe). Nemožno však z nej vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom že má označiť
účastníkov ktorí majú byť v spore vecne pasívne legitimovaní, keďže by tak už nešlo o poučenie o
procesných právach a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný a ani
oprávnený poskytnúť, preto nemohol poučiť žalobcu o hmotnom práve a teda o tom, aký okruh strán má
byť v tomto spore daný. V konaní o neplatnosť závetu musia teda byť stranami sporu všetci účastníci

dedičského konania, t.j. aj S. S. a R. S. ako právne nástupkyne nebohého M. S.. Žalobca však napriek
tomu, že bol odvolacím súdom usmernený o možnosti navrhnúť ich pristúpenie na strane žalovaných
(kedy sa ich súhlas nevyžaduje a stávajú sa účastníčkami konania bez ohľadu na svoju vôľu) návrh
na pripustenie právnych nástupkýň do konania nepodal. S poukazom na to, že v tomto konaní ide o
nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých dedičov po nebohej V. S., nemohol vyhovieť žalobe a

pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie zamietol tak prostriedky procesného útoku žalobcu ako aj v
celom rozsahu žalobu žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1,2 (ich znenie
citoval). Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca s návrhom, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
ktoré odôvodnil nasledovne: Napadnutým rozsudkom súd vyniesol rozsudok, ktorým žalobu zamieta a
žalovaná má právo náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V závere rozsudku súd poučil účastníkov
konania, že odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom ho možno odôvodniť
len z tam vymenovaných dôvodov, ktoré citoval. Po tom, čo odvolací súd svojim uznesením sp. zn. č.

5Co/250/2015-140 zo 7.6.2016 zrušil rozhodnutie súdu I. stupňa a vec vrátil súdu na ďalšie konanie z
tam uvedených dôvodov obdržal od súdu I. stupňa predvolanie na pojednávaní určené na 24.10.2016.
V predvolaní explicitne, teda jasne a výslovne bolo okrem iného uvedené, aby na pojednávanie žalobca,
resp. aj jeho splnomocnený zástupca, priniesol si na toto pojednávanie listiny, ktoré sa na vec vzťahujú
a nie sú doposiaľ v prvopise na súde. V dobe po tom, čo vo veci už raz súd I. stupňa rozhodol aj

rozhodol aj odvolací súd, sa k žalobcovi prihlásil jemu predtým neznámy M.. O.. S. T. s tým, že sa
dozvedel o konaní o neplatnosť závetu po jeho neb. matke V. S.. Túto osobu teda žalobca predtým
nepoznal. Menovaný žalobcu oboznámil s niektorými skutočnosťami, ktoré by mohli mať zásadný vplyv
na konanie o neplatnosť závetu z pohľadu splnenia hmotnoprávnych predpokladov pre jeho platnosť
a účinnosť. Vzhľadom na uvedené poznatky žalobca vyzval menovaného, aby ten prišiel o uvedených

skutočnostiach vypovedať ako svedok. Menovaný, sa rozhodol, že uvedené skutočnosti popíše ako
svoju výpoveď v písomnom vyhotovení a toto nech žalobca ako dôkaz predloží na súde s návrhom na
jeho prípadné vypočutie ako svedka. Spomínaný svedok vyhotovil - ako to z jeho písomného vyjadrenia
vyplýva popis skutkového stavu 19.8.2016, pričom svoj podpis nechal na tejto listine úradne overiť až28.9.2016. Písomnú svedeckú výpoveď od menovaného obdržal žalobca až v dobe, keď bolo vytýčené
pojednávanie na termín, tj. na 24.10.2016 a v súlade s poučením ako je uvedené vyššie, na pojednávaní
túto výpoveď aj predložil. Šlo teda o úkon, ktorý bolo možné v konaní predložiť ako prostriedok

procesného útoku. Túto predložil svedeckú výpoveď na pojednávaní s návrhom na jeho vypočutie k
tam uvádzaným skutočnostiam ako svedka. Súd na pojednávaní však rozhodol (po predchádzajúcom
oboznámení účastníkov prečítaním tejto listiny), že vypočúvať tohto svedka už nebude a dokazovanie
uznesením ukončil. Počas pojednávania súd vyslovil záver, že odmietnutie svedeckej výpovede si
zdôvodní a vysporiada sa s týmto postupom v písomnom rozhodnutí, čo však neurobil. Súd I. stupňa

konal a rozhodoval len o vykonaných dôkazoch a svoje rozhodnutie oprel o závery z nich, čo považoval
zrejme za dostatočné pre rozhodnutie tak, ako rozhodol. Je pravdou, že súd vyzval žalobcu, či má
procesný návrh na uplatnenie pasívnej legitimácie voči právnym nástupcom M. S., ktorý bol žalobcom
v tejto veci, avšak po dobu konania na súde I. stupňa medzičasom zomrel. Žalobca takýto procesný
úkon neučinil, keďže mal za to, že v prvom rade má súd sa vysporiadať s návrhom na dôkaz výsluchom
svedka M.. O.. S. T., ktorého výpoveď pre posúdenie veci z pohľadu hmotného ale aj procesného

práva je vec zásadného právneho významu, ktorá má svoju dôkaznú silu pre posúdenie a rozhodovanie
vo veci. Keďže súd I. stupňa odmietol dokazovanie, má žalobca za to, že mu týmto konaním bolo
odopreté právo na spravodlivý proces, nebola súdom nad všetku pochybnosť preukázaná relevantná
spôsobilosť poručiteľky spísať závet, keďže sa postráda jej spôsobilosť konať slobodne, vážne a určite
tak, ako to z predloženého a napadnutého závetu i z okolností, ako jeho učineniu hmohotnoprávne a

v konečnom dôsledku i procesnoprávne normy ukladajú. Súd I. stupňa odmietnutím vykonania takého
relevantného dôkazu zbavuje účastníka za spravodlivý proces, z pohľadu žalobcu súd nemôže takto
neúplne vykonané dokazovanie kvalifikovať ako postačujúce k relevantnému záveru. Vzhľadom na tu
uvádzané skutočnosti podáva žalobca toto odvolanie, pričom na okraj poznamenáva, že až po naplnení
takto vyčerpávajúceho dokazovania je možné vôbec uplatňovať aj práva žalobcu z pohľadu pasívnej

legitimácie voči právnym nástupcom po nebohom účastníkovi konania, inak by taký úkon bol prinajmenej
predčasný i z pohľadu petitu voči nim. Žalobca vyslovuje záverom presvedčenie, že odvolací súd posúdi
komplexne dôvod tohto „dovolania“ a mu aj vyhovie.
4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná nasledovne: Navrhla, aby odvolací súd v celom rozsahu
rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z 24.10.2016 pod č.k. 8C/37/2012-163, potvrdil, pretože

je vo výrokoch vecne správny - § 387 CSP. Prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav veci
a správne vyhodnotil všetky dôkazy. Hlavne poukázala na to, že v danom prípade ide o nedostatok
pasívnej legitimácie a preto je tu dôvod na zamietnutie žaloby. Ako to už uviedla i v rámci konania,
stotožňuje sa so záverom prvostupňového súdu, že predmetom súdneho sporu je určenie neplatnosti
závetu, kde účastníkmi konania musia byť všetci dedičia po neb. V. S.. Prostriedky procesného útoku

žalobcu, návrh na dokazovanie súd správne zamietol, pretože neboli splnené procesné podmienky,
tak ako je vyššie uvedené, v rámci súdneho konania. Tvrdenia žalobcu v odvolaní ohľadom prípadnej
svedeckejvýpovedesvedkasúprávneirelevantné,atozdôvodov,ktorésúvyššieuvedené.Súdsprávne
postupoval, keď zamietol návrhy na dokazovanie zo strany žalobcu. Na základe uvedeného navrhla,
tak ako je vyššie uvedené, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a

priznal žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
5.Žalobca vyjadreniu žalovanej zaslal toto stanovisko - vyjadrenie: vyjadrenie žalovanej, ktorým
navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu z 24.10.2016 potvrdil z
dôvodu, že je vo výrokoch vecne správny s poukazom na §387 CSP podľa neho neobstojí. Napadnutý
rozsudok bol totiž vynesený v rozpore s úpravou danou § 387 ods.2 a 3 cit. V tomto konaní vykonaným

dokazovaním bola v značnej miere spochybnená sloboda vôle poručiteľky, ktorá mala byť zo zákona
bezvýhradne slobodná. Poručiteľka však formou notárskej zápisnice túto nechala vyhotoviť v čase, keď
je vôľa nebola rozhodne slobodná, vo všetkom sa zrovnávajúca, naopak konala pod nátlakom a vplyvom
žalovanej. Žalovaná uviedla poručiteľku do tiesne, obmedzila ju v jej inak slobodnej vôli, vyvíjala na
ňu sústavný nátlak, aby dosiahla stav, že poručiteľka sa jednak vôbec rozhodla pre prípad svojej smrti

vyhotoviť závet - ktorého platnosť je predmetom sporu - odkázala do jej výlučného vlastníctva bezo
zbytku všetok jej hnuteľný i nehnuteľný majetok, nachádzajúci sa v čase jej smrti v jej vlastníctve práve
jej akoby jedinému zákonnému dedičovi, napriek tomu, že k dedeniu boli legitimované tri pozostalé
poručiteľkine deti. Prvostupňový súd pochybil, keď pripustil a vyhovel návrhu právnych nástupcov po
neb. žalobcovi M. S., teda vdovy a jeho dcéry a uznesením ich zbavil aktívnej legitimácie v tomto spore.

Toto uznesenie je právoplatné a žalobca má za to, že nemôže sa už úspešne domáhať nápravy, aby na
strane žaloby pristúpila v 2. rade spomínaná vdova a jej dcéra. Takto je vytvorená prekážka v konaní
voči nim z pohľadu aktívnej legitimácie v tomto spore. Ide však o návrhové konanie, kde je legitimovaný
k žalobe iba žalobca. Ak by navrhoval na strane žalovanej pripustiť rozšírenie žaloby, nemá žalobcaprávny dôvod k tomu, pretože by teoreticky mohli byť právne nástupkyne po neb. predchádzajúcom
žalobcovi byť legitimované snáď iba vo veci podielu na náhradu trov konania pre prípad, že by žalobca
v spore nebol úspešný. Podľa neho neobstojí právny záver obhajoby žalovanej, že v tomto konaní

musia byť účastníkmi všetci dedičia po neb. V. S., najmä ak je tu res iudicata, prekážka v konaní na ich
aktívnej legitimácii. Najpodstatnejšou a rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú žalobca podáva odvolanie
je fakt, že v súlade s procesnými pravidlami predložil súdu návrh na dokazovanie - výsluchom svedka,
ktorého svedectvo v písomnej forme, vyhotovenou svedeckou výpoveďou súdu predložil, súd tento
dôkaz prijal, účastníkov o obsahu prečítaním oboznámil so záverom, že napriek tomuto prostriedku

procesného útoku žalobcu súd ďalšie dokazovanie ihneď zamietol a v merite rozhodol, hoci pred
vynesením rozsudku a po zamietnutí ďalšieho dokazovania vyriekol, že v odôvodnení rozsudku sa s
dôvodmi zamietnutia dokazovania vysporiada - čo sa však nestalo. Súd bezdôvodne odmietol návrh na
dokazovanie, pričom podľa žalobcu tento v tomto konaní v dokazovaní nijaké zmeškanie nespôsobil a
svedectvo, resp. jeho výpoveď pred súdom ako svedka, je kľúčovým dôkazom k tomu, aby súd riadne a
úplne zvážil všetky okolnosti týkajúce sa platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu - teda pre vydanie

relevantného rozhodnutia, ktoré nebude spochybniteľné. V ostatnom zotrváva na svojich dôvodoch
odvolania i odvolacieho petitu. Na spomínanom právnom i skutkovom základe teda navrhuje tak, ako to
uviedol vo svojom odvolaní zo 17.11.2016, keďže rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nezákonný.
6.Žalobca v podaní doručenom súdu 24.5.2017 poukázal na podané odvolanie a uviedol, že na
poslednom pojednávaní pred súdom, kedy tento rozhodol o skončení dokazovania aj keď predložil

písomnú výpoveď svedka M.. S. T., O.., bez odôvodnenia na pojednávaní i v napadnutom rozsudku,
doručil tento svedok žalobcovi svojim listom zo 7.4.2017 svoju výpoveď, ktorú vyhotovil formou
notárskej zápisnice osvedčením vyhlásenia účastníka pre účely občianskoprávneho konania, spísanou
na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi 2.3.2017, keďže v konaní vypočutý ako svedok nebol.
Dôkaz: 1/List svedka zo 7.4.2017 2/ Notárska zápisnica N 99/2017, Nz 6776/2017 z 2.3.2017. Z

jeho pohľadu v konaní ide o výpoveď kľúčového svedka, ktorý svoje tvrdenia je kedykoľvek potvrdiť
svedeckou výpoveďou, ak mu to súd dovolí. Keďže nim navrhnutý dôkaz - výsluch svedka mu bol
súdom odmietnutý, považuje to žalobca za procesnú vadu, ktorá mala zásadný vplyv pre hodnotenie i
váženie dôkazov v konaní a tak mu bolo upreté právo na spravodlivý proces. Súd mal rozhodne najprv
vypočuť navrhnutého svedka a potom pokračovať v konaní a nie dokazovanie ukončiť tak, že on sa už

v odvolacom konaní nemôže dovolávať ďalšieho dokazovania. Až potom by pristúpil hoc aj z opatrnosti
k rozšíreniu žalobného návrhu voči ďalším žalovaným; ktorí bez ohľadu na výsledok sporu budú v
dedičskom konaní aj tak účastníkmi tohto konania, keďže po nebohom predkovi majú nárok na zákonnú
časť z dedičskej podstaty, v tej časti je závet beztak zo zákona neplatný. Pokiaľ súd prvého stupňa
konštatuje, že žalobca na strane žalovaných nerozšíril svoj návrh o ďalšieho účastníka (účastníkov),

právnych nástupcov po zomrelom pôvodne žalobcom v 2) rade, má žalobca za to, že ide o procesnú
vadu rozhodnutia súdu, ktorá nebola odstránená ani žalovanou, ani súdom a keďže rozsudok súdu
nenadobudolprávoplatnosťmážalobcataktiežzato,žemáprávohocajlenzopatrnosti,učiniťtakpočas
celého konania i v rámci odvolacieho konania do rozhodnutia odvolacieho súdu a preto činí tak teraz,
keď na strane žalovaných rozširuje svoj žalobný návrh o žalovanú v 2) rade S. S., nar. XX.XX.XXXX

a v 3) rade O.. R. S., nar. X.XX.XXXX, obe bytom N. 6, XXX XX Z. D. S.. Týmto úkonom odstraňuje
procesnú vadu, ktorú konanie na súde, rozhodnutie tohto súdu v sebe subsumuje. Podotýka, že voči
žalovaným v 2) i 3) rade, keď tieto boli ešte v pozícii žalobcov ako právne nástupkyne po nebohom
M. S., ktorý zomrel po dobu konania na súde a bol aj riadne vypočutý na ich podnet súd uznesením
8C/37/2012-95 z 28.5.2014 zastavil. Žalobca vyslovuje záver, že súd prihliadne aj na tieto skutočnosti

a jeho petitu v odvolaní vyhovie.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8.Aj keď žalobca v odvolaní výslovne neoznačil odvolacie dôvody, skutočnosti v odvolaní uvedené sa
dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 365 ods.1 písm. b) a e) CSP.
9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces), spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri
dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacímdôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada
konania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,vkonkrétnomprípadenemusímaťzanásledok

vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol
iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť

sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP)
ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o
dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o
veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť
konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v
konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené

[§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť
vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo

aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.
11.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno

zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
12.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd

(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
13.Konanie súdu nie je postihnuté žiadnou vadou, súd postupoval správne, keď vo veci nevypočúval

navrhnutého svedka a to s prihliadnutím na skutočnosť, že účastníkmi konania neboli tí ktorých zákon
určuje. Rozhodnutie súdu je jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné.
14.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej

inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.

Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
15.Žalobca v odvolaní označuje dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol
vykonaný a to výsluch svedka JUDr. S. T. a jeho výpoveď predložil spísanú formou notárskej zápisnice.
16.Podľa § 217 ods.1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
17.Podľa § 77 ods.1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.17.Podľa § 78 ods.1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
18.Podľa § 78 ods.2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov

podľa odseku 1.
19.Podľa § 228 ods.1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
20.Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za
vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí

alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú
a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods.2 O. s. p. (teraz § 77 ods.1 a
novozavedený § 78 ods.1). Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči
iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 OSP
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.2.2008, sp. zn. 5 M Cdo 15/2007) ale aj Rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 31.3.2009, sp. zn. 2 Cdo 45/2008, v ktorom najvyšší súd vyslovil právnu vetu, že ak
zanechal poručiteľ viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané, ohľadom veci, o ktorú
ide v občianskom súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú až do
vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych
úkonov týkajúcich sa tejto veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní,

v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 OSP). Konania o
takejto žalobe sa musia zúčastniť (ako navrhovatelia alebo ako odporcovia) všetci dedičia, inak je daný
nedostatok vecnej legitimácie.
21.Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva. Pre sporové konanie, začaté
na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi (§ 175k ods. 2 O.s.p.), treba považovať všetkých

účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods.2 O.s.p.,
a to ako na strane žalobcov, tak i na strane žalovaných (pozri R 65/2003). Procesným dôsledkom
nerozlučného spoločenstva je, že a) rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom),
b) práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, c) procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých
spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých

spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov,
bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide o nútené spoločenstvo (§ 78 ods.1 CSP). Vo vzťahu k tretím
subjektom procesný úkon čo len jedného zo spoločníkov (napr. podanie odvolania) je účinný aj vo vzťahu
k ostatným spoločníkom. (sp. zn. 3Cdo/131/1999 publikovaného pod R 65/2003,
R 49/1982, sp. zn. 3Cdo/178/2006) a
22.Nútené procesné spoločenstvo je dôsledkom uplatňovania vecnej legitimácie účastníka, ktorá je bez
účasti ostatných vecne legitimovaných účastníkov z toho istého hmotnoprávneho vzťahu, neúplná a
nemôže viesť k úspechu v spore. Je však potrebné vysvetliť, že ak sa účinok rozsudku podľa povahy

veci alebo podľa zákona musí vzťahovať na všetkých spoločníkov, ide vždy o nerozlučné spoločenstvo.
Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne.
23.Súd prvej inštancie správne postupoval keď podľa 194 CMP v nadväznosti na § 226 CSP (ich znenie
citoval v bode 13 rozhodnutia) uzavrel, že vyriešenie predmetu sporu sa dotýka spoločných práv a
povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve, na základe čoho správne žalobu zamietol, keďže

účastníkmi konania v čase jeho rozhodnutia neboli všetci účastníci konania o dedičstve (v tejto súvislosti
por. tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 45/2008, 3 Cdo 197/2010, 3 Cdo 222/2010, 1
Cdo 183/2009, 5M Cdo 15/2007, 3 Cdo 162/2005, 5 Cdo 406/2013).
24.Za daného stavu výsluch akéhokoľvek svedka, alebo vykávanie ďalšieho dokazovania by bolo
neúčelné, nehospodárne v rozpore s čl. 17 základných princípov CSP, podľa ktorých súd postupuje v

konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
25.Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
26.Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
27.Podľa § 378 ods.2 CSP na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.28.Na odvolacie konanie sa ustanovenie o pristúpení subjektov nepoužije, rovnako aj na dovolacie
konanie sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej
žalobe.

29.Odvolací súd v súlade s § 378 ods.2 CSP nepripustil vstup ďalších účastníkov do konania tak ako to
navrhoval žalobca, keďže takáto možnosť je vylúčená zo zákona.
30.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
31.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
33.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a vyjadrenie žalovaných neobsahuje žiadne procesne významné skutočnosti.
34.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.