Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312202858
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8312202858.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu CASH COLLECTORS SK s.r.o.,

Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. AK Herceg, s.r.o. Košická 56, Bratislava, IČO: 35
890 240 proti žalovanej Q. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, Z., za účasti Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igor
Šafranko, advokát, ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2440,01 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Vážecká 16, Prešov, IČO: 42176778 priznáva vo
vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 2. 3. 2012 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil
podaním doručeným súdu dňa 4. 4. 2012, ktorou žiadal zaviazať žalovanú v 1. rade Q. Q. a žalovaného
v 2. rade Q. Q., aby spoločne a nerozdielne uhradili žalobcovi sumu 3080,33 eur, úroku z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 2646,93 eur od 21. 5. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, na základe
zmluvy o úvere zo dňa 7. 6. 2006, poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom úver vo výške 1659,70,
ktorí sa ho zaviazali uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 20. dňu v mesiaci po 39,30 eur s
dátumom prvej splátky 20. 7. 2006 a poslednej splátky 20. 5. 2011. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 33,19 eur a poplatok za správu úveru 1,66 eur
mesačne, ďalej úroková sadzba vo výške 11,90% ročne a RPMN 7,22%.

Žalovaní v 1. a 2. rade úver čerpali, avšak podmienky pre splácanie napriek výzvam riadne nedodržiavali
a dostali sa so splácaním do omeškania. Právnemu predchodcovi žalobcu, SLSP a.s. Bratislava, vznikla
pohľadávka vo vzťahu k žalovaným vo výške 3080,33 eur (istina úveru po splatnosti 2646,93 eur +
úroky z omeškania od prvého dňa omeškania žalovaných so splácaním do dňa postúpenia predmetnej
pohľadávky, t.j. k 26. 10. 2010 vo výške 433,40 eur).

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 10. 2010, bola uvedená pohľadávka postúpená na

spoločnosť Havel, Holásek & Partners a následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 12. 2010
na žalobcu. Žalovaní svoj dlh neuhradili, preto žalobca podal na súd žalobu. Postúpenie pohľadávky
bolo žalovaným oznámené najprv listom zo dňa 12. 11. 2010 a následne listom zo dňa 3. 1. 2011 a
24. 1. 2011.2. Žalobca doručil súdu dňa 4. 4. 2012 podanie, v ktorom uviedol, že žalovaným boli poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 1659,70 eur pri dohodnutej premenlivej úrokovej sadzbe 11,9% ročne. Táto ročná

úroková sadzba sa menila takto: od 7. 6. 2006 do 31. 7. 2006 vo výške 11,9% ročne, od 1. 8. 2006 do 1.
4. 2007 vo výške 12,40% ročne a od 2. 4. 2007 do 30. 10. 2010 vo výške 12,15% ročne. Žalovaní uhradili
celkovo sumu len vo výške 286 eur, pričom poslednú úhradu vykonali dňa 26. 6. 2007 vo výške 56,46
eur. Prvýkrát sa so splácaním úveru dostali do omeškania dňa 21. 8. 2006, keď neuhradili hneď druhú
splátku v plnej výške. Žalovaní uhrádzali splátky takto: dňa 7. 6. 2006 vo výške 1000 Sk (započítaná v

plnej výške na istinu úveru), dňa 20. 7. 2006 vo výške 1184 Sk (započítaná v plnej výške na istinu úveru),
dňa 20. 8. 2006 vo výške 747,80 Sk (započítaná v plnej výške na istinu úveru), dňa 22. 8. 2006 vo výške
436,20 Sk (započítaná vo výške 0,70 Sk na splatný úrok z omeškania a vo výške 435,50 Sk na istinu
úveru), dňa 21. 9. 2006 vo výške 1184 Sk (započítaná vo výške 0,40 Sk na splatný úrok z omeškania a
vo výške 1183,60 Sk na istinu úveru), dňa 20. 10. 2006 vo výške 746 Sk (započítaná v plnej výške na
istinu úveru), dňa 16. 2. 2007 vo výške 1617,10 Sk (započítaná vo výške 188,60 Sk na splatný úrok z

omeškania a vo výške 1428,50 Sk na istinu úveru), dňa 26. 6. 2007 vo výške 1701 Sk (započítaná vo
výške 516,50 Sk na splatný úrok z omeškania a vo výške 1184,50 Sk na istinu úveru).

3. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu spisovej značky XXRo/XX/XXXX zo dňa 11. 5.
2012, proti ktorému žalovaný v 2. rade Q. Q., v zákonom stanovenej lehote podal odpor. V tomto

odpore potvrdil, že právnym predchodcom žalobcu jemu a jeho manželke bol poskytnutý úver vo
výške 50 000 Sk, ako aj to, že tento úver nesplácali riadne a včas. Toto odôvodnil nedostatkom
finančných prostriedkov, čo bolo spôsobené jeho nezamestnanosťou a nízkym invalidným dôchodkom
jeho manželky. Vzhľadom na jeho rodinnú, sociálnu a zárobkovú situáciu, požiadal o povolenie úhrady
dlhu v mesačných splátkach.

4. Dňa 17. 7. 2012 došlo na súd podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, s poukazom na
ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu
žalovaných.

Následne dňa 5. 9. 2012 došlo na súd podanie tohto vedľajšieho účastníka, ktorý namietol neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Súčasne vzniesol námietku premlčania pri splátkach,
u ktorých nastala splatnosť 3roky pred podaním žaloby na súd. V prípade, že došlo k zosplatneniu
úveru alebo k výpovedi zmluvy 3roky pred podaním žaloby alebo v prípade, že došlo k odstúpeniu od

zmluvy 2roky pred podaním žaloby, vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

5. Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto v súlade s ustanovením §93 ods. 3
O.s.p. súd uznesením zo dňa 11. 10. 2015 č.k. XC/XXX/XXXX-XX pripustil vstup vedľajšieho účastníka

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, do tohto konania na strane
žalovaných v 1. rade Q. Q. a v 2. rade Q. Q.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 28. 2. 2013 a to v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 9. 1. 2013 č.k. XCo/XXX/
XXXX-XXX.

6. Uznesením zo dňa 4. 3. 2013 č.k. XC/XXX/XXXX-XXX súd pripustil zmenu žalobného petitu na toto
znenie:Žalovanív1.a2.radesúpovinnízaplatiťžalobcovispoločneanerozdielne3080,33eursúrokom
z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2646,93 eur od 22. 5. 2011 do zaplatenia v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní v l. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne trovy tohto konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Následne rozsudkom zo dňa 29. 10. 2013 č.k. XC/XXX/XXXX-XXX súd vo veci rozhodol a uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2440,01 eur, úrok z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 2096,71 eur od 22. 5. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania a to
splátkami po 30 eur mesačne.

Týmto rozsudkom zároveň súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 550,22 eur istiny, 90,10 eur úroku
z omeškania z omeškaných splátok a úroku z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 550,22 eur od 22.
5. 2011 do zaplatenia.Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných súd náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti výroku tohto rozsudku, ktorým súd žalovaným uložil povinnosť úhrady sumy, podal odvolanie
vedľajší účastník na strane žalovaných. Namietal, že v danú vec súd posúdil podľa Obchodného
zákonníka ako absolútny obchod a aplikoval 4ročnú premlčaciu dobu a to napriek tomu, že medzi
stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, na ktorú je potrebné aplikovať premlčaciu
dobu podľa Občianskeho zákonníka. Taktiež poukázal na to, že zmluva neobsahovala správny údaj o

výške RPMN, keďže úrok z úveru je 11,9% ročne a výšku RPMN nemôže byť nižšia, keďže RPMN
predstavujecelkovénavýšenievyjadrenépercentuálnezaobdobiejednéhoroka.Pretoúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca považoval odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných za nedôvodné a v rozpore
so záujmami žalovaných. Mal za to, že žalovaní nemajú záujem na predlžovaní súdneho sporu, čoho

dôkazom bola aj dohoda strán sporu na úhrade dlhu v splátkach, ako aj to, že žalovaní dňa 20. 1. 2014
a 20. 2. 2014 splátkami uhradili žalobcovi sumu 60 eur. V prípade riadneho splácania dlhu, žalobca je
ochotný časť nesplateného dlhu s prísl. žalovaným odpustiť. Žalobca mal za to, že súd správne posúdil
zmluvu o úvere ako tzv. absolútny obchod a tým správne aplikoval 4ročnú premlčaciu dobu, čo vyplýva
aj z početnej judikatúry slovenských súdov. Čo sa týka výšky RPMN, táto bola vypočítaná v zmysle

platných právnych predpisov v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu.

9. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14. 1. 2015 č.k. XCo/XX/XXXX-XXX zrušil napadnutý
rozsudok vo vyhovujúcom výroku, výroku o trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka a v
rozsahu zrušenia vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania, zistení
skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu uplatneného nároku, ak posudzoval
vznesenú námietku premlčania ako vzťah obchodnoprávny bez aplikácie ustanovenia §52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v súvislosti so spotrebiteľským charakterom zmluvy. Preto tunajšiemu súdu

uložil povinnosť opätovne posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom
na strane žalovaných. Zároveň je potrebné sa vysporiadať aj s uplatnenými námietkami, týkajúcimi sa
náležitostí zmluvy ohľadne uvedenia správnej výšky RPMN.

10. Podľa Osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. S. S. zo dňa 20. 10. 2014 č.k. XXD/XXX/XX, Dnot.XXX/

XXXX, pôvodný žalovaný v 2. rade Q. Q. zomrel počas konania dňa 24. 7. 2014. Medzi dedičmi bola
uzatvorená dohoda, že aktíva aj pasíva nadobudla jeho manželka Q. Q.P., t.j. žalovaná v 1. rade. Preto s
ňou súd pokračoval v konaní v zmysle ustanovenia §64 C.s.p. aj ako s dedičkou po zomrelom žalovanom
v 2. rade.

11. Výzvou zo dňa 6. 3. 2017 č.k. XC/XXX/XXXX-XXX súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15dní od
doručenia tejto výzvy preukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu, t.j. či a akým spôsobom bol dodržaný
postup podľa §92 ods. 8 Z. o bankách ku dňu postúpenia pohľadávky a to výzva pôvodného veriteľa,
splatnosť postúpeného úveru a omeškanie dlžníkov po dobu 90 dní. Taktiež súd vyzval žalobcu, aby
sa vyjadril k RPMN, ktorá je síce uvedená v zmluve vo výške 7,22%, avšak len výška úrokovej sadzby

predstavuje 11,90%, pričom RPMN predstavuje celkové navýšenie nákladov za obdobie jedného roka.

Žalobca na túto výzvu súdu odpovedal podaním doručeným súdu dňa 26. 5. 2017, kde uviedol, že všetky
listinné dôkazy a dokumentáciu, týkajúcu sa predmetnej veci, ktorými žalobca disponuje, boli súdu v
priebehu konania zaslané. Ostatná súdom požadovaná dokumentácia je v dispozícii pôvodného veriteľa

SLSP a.s.. Žalobca navrhol, aby táto dokumentácia bola vyžiadaná od právneho predchodcu žalobcu.

Súd listom zo dňa 31. 5. 2017 požiadal SLSP a.s. o predloženie výzvy na zaplatenie úveru dlžníkom pred
postúpením pohľadávky na nebankovku, ďalej doloženie dokladu o tom, že úver, ktorý bol postúpený na
žalobcu, bol zosplatnený a dôkazu o tom, že dlžníci boli v omeškaní po dobu 90 dní od doručenia výzvy.

Dňa 23. 6. 2017 došla na súd odpoveď na uvedenú výzvu súdu, kde SLSP a.s. uviedla, že vzhľadom na
uplynutie vyššie uvedenej archivačnej lehoty SLSP a.s. nedisponuje požadovanými listinnými dôkazmi.12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, najmä so zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými
podmienkami SLSP, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených

prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, sadzobníkom poplatkov a náhrad SLSP, a.s., výpismi z
účtu, výpisom z bankovej knihy, oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 11. 2010, zo dňa 3.
1. 2011 a zo dňa 24. 1. 2011, výpisom z obchodného registra žalobcu a právneho predchodcu žalobcu,
osvedčením o dedičstve a zistil nasledovný skutkový stav.

13. Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7. 6. 2006 právny predchodca žalobcu,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, IČO: 00 151 653, poskytol Q. Q. a Q. Q. ako dlžníkom,
bezúčelový úver vo výške 50 000 Sk (1659,69 eur), ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali uhradiť
pravidelnými 59mesačnými splátkami po 1184 Sk (39,30 eur) splatnými k 20. dňu v mesiaci s dátumom
prvej splátky 20. 7. 2006 a konečnou splatnosťou úveru 20. 5. 2011. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba, ktorá v deň uzatvorenia zmluvy predstavovala 11,9% ročne

aRPMN7,22%.Dlžnícisazaviazaliuhradiťpoplatokzaposkytnutieúveru,splatnývdeňpodpisuZmluvy
a to vo výške 33,19 eur (1000 Sk) a platiť mesačný poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur (50 Sk).

14. Bližšie podmienky Zmluvy mali byť upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach, v
Obchodných podmienkach SLSP, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a

povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom a Sadzobník poplatkov a náhrad SLSP, a.s..

Podľa čl. 7.6.1. písm. a), b), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo
a) ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 10dní alebo

b) ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10dní,
banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy
o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení
o mimoriadnej splatnosti.

15. Zo žalobcom predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaní čerpali úver vo výške 50 000 Sk, z
ktorej bol odpočítaný spracovateľský poplatok vo výške 1000 Sk. Z týchto výpisov ďalej vyplýva ročná
úroková sadzba takto: od 7. 6. 2006 do 31. 7. 2006 vo výške 11,9% ročne, od 1. 8. 2006 do 1. 4. 2007 vo
výške 12,40% ročne a od 2. 4. 2007 do 30. 10. 2010 vo výške 12,15% ročne. Žalovaní celkovo uhradili
len sumu 8616,10 Sk a to dňa 7. 6. 2006 vo výške 1000 Sk, dňa 20. 7. 2006 vo výške 1184 Sk, dňa 20.

8. 2006 vo výške 747,80 Sk, dňa 22. 8. 2006 vo výške 436,20 Sk, dňa 20. 9. 2006 vo výške 746,90, dňa
21. 9. 2006 vo výške 437,10 Sk, dňa 20. 10. 2006 vo výške 746 Sk, dňa 16. 2. 2007 vo výške 1617,10
Sk a dňa 26. 6. 2007 vo výške 1701 Sk. Ich dlh ku dňu 21. 10. 2010 predstavoval sumu 3080,33 eur a
pozostával z istiny 2646,93 eur a úroku z omeškania 433,40 eur.

16. Podľa výpisu z bankovej knihy, ktorá je súčasne Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 21. 10. 2010, zostatok pohľadávky voči dlžníkom ku dňu jej postúpenia
predstavoval sumu 3080,33 eur a pozostával z istiny 2646,93 eur a úroku z omeškania 433,40 eur.

17. Oznámeniami o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 11. 2010, právny predchodca žalobcu, spoločnosť

Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, oznámila dlžníkom, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE zo dňa 21. 10. 2010, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 3080,33 eur na postupníka
HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. Bratislava, IČO: 36 856 584 a od doručenia tohto oznámenia je potrebné plniť
už postupníkovi. Toto oznámenie prevzala len Q. Q., Q. Q. zásielku neprevzal v odbernej lehote.

Ďalším oznámeniami zo dňa 3. 1. 2011 a 24. 1. 2011, spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. Bratislava,
IČO: 36 856 584, oznámila dlžníkom, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 12. 2010, došlo
k postúpeniu pohľadávky vo výške 3080,33 eur na žalobcu, v prospech ktorého je potrebné vykonať
úhradu dlhu. Aj toto oznámenie prevzala len Q. Q., Q. Q. zásielku neprevzal v odbernej lehote.

18. Z Osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. S. S. zo dňa 20. 10. 2014 č.k. XXD/XXX/XX, Dnot.XXX/
XXXX súd zistil, že pôvodný žalovaný v 2. rade Q. Q. zomrel počas konania dňa 24. 7. 2014. Medzi
dedičmi bola uzatvorená dohoda, že aktíva aj pasíva nadobudla jeho manželka Q.Y. Q., t.j. žalovaná
v 1. rade.19. Zástupca žalobcu trval na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu a to napriek tomu,
že nedisponuje výzvou alebo inými listinnými dôkazmi, preukazujúcimi aktívnu legitimáciu žalobcu s

poukazom na ustanovenie §92 ods. 8 Zákona o bankách.

20. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že spláca nejakú úvery aj po manželovi. Avšak nepamätá sa na
úver, ktorý je predmetom tohto konania.

21. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

22. Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §2 ods. 1 písm. a) a b) Zák. č. 634/1992 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu
fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý
spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená
aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;

v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva ďalej
obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pri nesplnení
podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej
základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

23. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 7. 6. 2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu

o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak
zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy(znenie
účinné od 1.4.2004).

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde v ustanovení §2 písm. a) a b) je vymedzený pojem spotrebiteľ a
predávajúci a síce spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu
osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Nepochybne, zmluva prejednávaná v tomto konaní je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch,
taktiežajZákonoochranespotrebiteľa,akoajsmernicuRady93/13/EHS.Natútozmluvujetakpotrebné
aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Taktiež na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať aj Zák. č. 258/2001 Z.z., kde v ustanovení §2
písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z.z. je špecifikovaný spotrebiteľský úver a zmluva o spotrebiteľskom
úvere a v ustanovení §4 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. je definovaný veriteľ a spotrebiteľ.24. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníkmi a to fyzickými osobami

- nepodnikateľom (čo vyplýva z ich označenia v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho

poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté
na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv.
eurokonformným výkladom.

25. Ďalej podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 10. 2010, spoločnosť

Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo spornej Zmluvy na spoločnosť
postupníka HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. Bratislava, IČO: 36 856 584 s tým, že podľa Výpisu z bankovej
knihy, dlh žalovaných bol vyčíslený na sumu 3080,33 eur, ktorá pozostáva z istiny 2646,93 eur a úroku
z omeškania 433,40 eur.

Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 12. 2010 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky zo
spoločnosti HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. Bratislava, IČO: 36 856 584 na žalobcu.

26. Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., účinného ku dňu postúpenia pohľadávky, ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.Podľa ustanovenia §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ
ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na

strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky
voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú táto uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal
žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový

stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.

Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo

pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho
konania(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

27. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len
„banka“ ) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení ďalších predpisov

(ďalej už len „zákon o bankách“) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou ( lex
generalis ) o postupovaní pohľadávok v § 524 až 530 Občianskeho zákonníka, a to nadobudnutia
účinnosti aktuálneho zákona o bankách od 01.januára 2002. Ustanovenie § 92 ods. 8 (pred 01. januárom
2009 ust. § 92 ods. 7) zákona o bankách upravuje zákonné predpoklady, ktoré musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Zákonom o bankách sú - odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení

pohľadávky v Občianskom zákonníku - sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty.

Citované ustanovenie §92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky
pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o
postúpení pohľadávky (§524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže
banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená,
že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu
klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení §92

ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je
absolútne neplatný podľa §39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
má súd povinnosť prihliadať ex offo.

Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave

bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom
dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Takéto postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne
neupravoval, čo v praxi spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom
postúpení pohľadávky banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva s

cieľom ochrany klientov bánk.

Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia
bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti
odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa
takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právnehoúkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle §92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., môže byť iba pohľadávka

alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky) a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky.

28. Súd poukazuje aj na závery zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
konaného dňa 21. 3. 2017, v zmysle ktorých: Ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo
sprísnenie postúpenia césie bankovej sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý
poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s
ktorou dojednal finančnú službu (Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok
ešte pred postúpením pohľadávky ...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej

pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané
subjekty neodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017 zákonodarca pristúpil k
ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach a to k zúženiu okruhu
subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu základného imania

u postupníka najmenej 500 000,- eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské
úvery do 10 000,- eur a pod) a ii. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne
opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek
z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky
v neprospech spotrebiteľa. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v

spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom
na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom
vylučujú dobromyseľnosť postupníka.

„Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho

mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel&Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v

spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci sp. zn. XCo/XX/XXXX.“

29. Ak predpoklady podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách nie sú splnené, pohľadávka banky
nie je postupiteľná a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so
zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle §27 a nasl. zákona č.

483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods. 1

Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného
špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť

v zmysle § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha
dohľadu národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takým povolením, na základe ktorého by mohol
vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovoučinnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
ani samotné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu žalobcu.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v

priamom rozpore s ustanovením §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia
je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení
prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch
neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto
neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa
§526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v §525

Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle §526 Občianskeho zákonníka,
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

30. Súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré

ukladábankepredtýmakopostúpisvojupohľadávku,povinnosťsplneniaurčitýchpodmienok.Preplatné
postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods.
8 zákona o bankách, t.j. spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného ustanovenia môže
byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky), a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. neukončil záväzkovo-právny vzťah
uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a dlžníkmi na strane druhej strane, nebola vyhlásená

mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a
žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť (predčasné ukončenie zmluvy) preukázali.

Z ustanovenia §92 ods. 8 zákona bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne

išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávkyzodpovedajúcejnesplácanémudlhu,atoajosobe,ktorániejebankou“.Pokiaľtedapôvodný
veriteľ postúpil zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupoval v
rozpore s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách. Totiž, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol
splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa a. s. nebola

oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva
o postúpení pohľadávky z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia
§39 Občianskeho zákonníka. Súd pre úplnosť poukazuje, že žalobca nie je ani subjektom oprávneným
poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru je pritom úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca

nebol ani oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

Žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo bol dlžníci (klient banky)
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok.
Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v

konaní preukázané.

31. Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia (§39 Občianskeho zákonníka),
pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného

postúpenia. Postupca, ktorému mala byť pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splneniejehozáväzkuaklientnapriektomuzostalvomeškanísosplatenímsvojhozáväzkuaspoň90dní.Z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky
v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovaných pred postúpením
písomne vyzval na plnenie dlhu a napriek tomu žalovaní zostali v omeškaní so splatením svojho

záväzku aspoň 90dní a ani to, že pred postúpením pohľadávky bol dlh zosplatnený pôvodným
veriteľom, čo malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v danom konaní. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou
v predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť
zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte

nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov,
teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7
ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady
§ 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Preto súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p.. Súd žalobu žalobcu zamietol a teda
žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto jej patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanej preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto
súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanej náhradu trov konania

nepriznal.

33. V konaní vystupovalo aj Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5,
Prešov, IČO: 42 176 778 a to v zmysle ustanovenia §93 O.s.p. ako vedľajší účastník na strane
žalovaných. Súčasne súd tu poukazuje, že uznesením tunajšieho súdu dňa 11. 10. 2015 č.k. XC/XXX/

XXXX-XX v spojení s uznesením Krajského súdu v V. zo dňa 9. 1. 2013 č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX súd
pripustil vstup vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov
5, Prešov, IČO: 42 176 778 , do tohto konania na strane žalovaných, pričom v súlade u stanovením §470
ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

34. Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto v súlade s ustanovením §93 ods. 3
O.s.p. súd uznesením zo dňa 11. 10. 2015 č.k. XC/XXX/XXXX-XX pripustil vstup vedľajšieho účastníka
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, do tohto konania na strane
žalovaných v 1. rade Q. Q. a v 2. rade Q. Q.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 28. 2. 2013 a to v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 9. 1. 2013 č.k. XCo/XXX/
XXXX-XXX.

Čo sa týka trov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42
176 778, ktoré vystupovalo na strane žalovaných, súd má za to, že procesné postavenie vedľajšieho

účastníkajeodvodenéodprocesnéhopostaveniaúčastníka,nastranektoréhovystupujeaúspech,resp.
neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech
vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade žalovanej, na ktorého strane
vystupovalo Združenie ako vedľajší účastník, by patrila náhrada trov konania vo vzťahu k žalobcovi v
celom rozsahu. Preto aj tomuto Združeniu patrí vo vzťahu k žalobcovi náhrada trov konania v plnom

rozsahu.

Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.