Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/178/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112231854
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1112231854.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený:
FridrichPaľkos.r.o.,sosídlomul.Grösslingovač.4,81109Bratislava2,IČO:36864421,protižalovanej:
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa

zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej strane súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 21.9.2012 doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.9.2012 žiadal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že žalobca je právnickou osobou,
ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania

krátkodobých úverov. Žalobca v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt
(veriteľ zo zmluvy o úvere č. 104500003) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym
postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 104500003 dlžníkom: Svetlana
Stachová, dátum narodenia dlžníka 15.4.1985 (sp.zn. EX 7766/2011). Súdny exekútor predložil návrh

na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu
Bratislava I a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho
povinnostizaoberaťsadanoužiadosťouarozhodnúť onejvrámcipriznanejprávomoci,atovzákonnom
ustanovenej dobe podľa platného exekučného poriadku tak, že bol súd povinný o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

2. Žalobca hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny, v rozpore s ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v tom čase platnom pričom dospel k záveru, že v predmetnom prípade vec
prejednávaná súdom nevykazovala prvky nadmernej právnej zaťaženosti, nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Súd podľa tvrdenia žalobcu v návrhu o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 7.9.2011, pričom konanie o udelenie poverenia

začalo dňa 25.5.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby - po uplynutí viac ako
105 dní. Žalobca nesprávny úradný postup súdu charakterizoval nevydaním rozhodnutia v zákonomstanovenej lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Vykonanie úradného
postupu súdom bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil
vznikom materiálnej škody a vznikom nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Majetková škoda v

sume 809,20 EUR predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere, nemôže preto nastať akceptácia
návrhu na nútené vymáhania istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Žalobca si uplatnil
súčasnenáhradunemajetkovejujmyvpeniazochvovýške161,84EUR, pretožesamotnékonštatovanie

porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného č.l. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom súdu. Nesprávnym úradným postupom súdu podľa vyjadrenia žalobcu došlo k
zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky. Žalobca mohol v prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote

včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by včas vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia bola súdom zamietnutá. Postup exekučného súdu podľa názoru žalobcu zamedzil
žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy
žalobca ďalej vo svojom návrhu uviedol, že ju vníma ako spravodlivú satisfakciu, pričom na podporu

svojho návrhu o náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na neexistenciu účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu - vyvolaný zásah do zákonných nárokov
a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u
žalobcu pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti
( t.j. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, jej majiteľov nezdôvodniteľné časové omeškanie v

rozhodovaníexekučnéhosúduspôsobilovsúvislostisvymáhanoupohľadávkouajejpríslušenstvazánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov,
pričom vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu,
jeho majiteľov a ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Do základného práva na súdnu ochranu patrí právo, aby sa

vo veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal
ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy a k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde
vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
norma. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.

Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Na záver poukázal na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. s tým, že písomnou
žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak do podania
žaloby pozitívnu reakciu zo strany žalovanej neobdržal. Žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom v

zmysle ust. § 152 ods. 2 ( veta druhá ) O.s.p. rozhodol o základe veci tak, že žalovaná Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedná za škodu, ktorá
vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807 598,
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, pretože tento nerozhodol žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla

neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 104500003 dlžníkom: Svetlana Stachová
(kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
sp.zn. EX 7766/2011) postupom v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. 44 ods.2 zákona
č. 233/1995Z.z.(Exekučného poriadku), a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 809,20 EUR a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 161,84 EUR.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 21.3.2014 doručeným súdu dňa 21.3.2014.
Žiadala súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že vo veci nie sú splnené procesné
podmienky konania, v návrhu nie je uvedená spisová značka súdneho konania, chýbajú dátumy podaní
na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu

exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša sám ( ÚS SR sp.zn. II . ÚS 211/2012, sp.zn. IV.ÚS 366/2012, sp.zn. IV. ÚS 374/2012 ) Žalovaná
navrhla aplikáciu ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Z návrhu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,
žalobca namieta "nezákonné konanie" v podobe včasného nerozhodnutia o udelení poverenia pre nímzvoleného súdneho exekútora a nesprávny úradný postup súdu v podobe neodôvodnených prieťahov
v súdnom konaní. Čo sa týka prieťahov v konaní, žalovaná vyslovila, že "žiadosť o informáciu o stave
konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k odstráneniu tvrdených

prieťahov v súdnom konaní a k ich účinnému odstráneniu. Po vyžiadanej súčinnosti v rámci prejednania
predbežného prerokovania zo strany žalovanej žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi súdu resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania ( nález ÚS SR z
3.5.2011 č.k. III.ÚS 69/2011-25 ). Žalobca ako sťažovateľ má konať v zmysle zásady "vigilantibus

iura" ( každý nech si stráži svoje právo ). Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo ÚS SR. Žalovanej bola
doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.9.2012 a žalobu
žalobca, ktorou sa domáha priznania nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy doručil súdu už
dňa 27.9.2012, t.j. žalobca ho nepodal po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, ale skôr ( ust. § 15 ods. 1, §
16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ) pričom poškodený sa práva na náhradu

škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadosti. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie predbežných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Žalovaná nepovažuje z uvedeného dôvodu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a zák.č. 514/2003
Z.z. nárok na náhradu škody za predbežne prerokovaný. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na

náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov:
- nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou

4. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo
veľkým počtom nezákonných exekúcií a v zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Zo samej dikcie

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu okrem exekučného titulu podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. K novelizovanému § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je v
dôvodovej správe uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok

ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR a skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov" predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Podľa § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať
lenzvýsledkovvybaveniasťažnostinaprieťahy,zprávoplatnéhorozhodnutiavydanéhovdisciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti,ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca vyčíslil uplatnenú majetkovú škodu
vo výške istiny a príslušenstva, podľa názoru žalovanej žalobca v prvom rade nepreukázal existenciu
dlžníka, čo je základom pre preukázanie toho, čoho sa domáha. Žalobca v druhom rade nepreukázal
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a v treťom rade

nepreukázalžalobcanevymožiteľnosťpohľadávky,kuktorejžalovanáuviedla,ženiejepravdivétvrdenie
žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka žalobcu a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o
zamietnutíibapreukázalonespôsobilosťkonkrétnehorozhodcovskéhorozsudkubyťexekučnýmtitulom.
Žalobca mal však inú možnosť získať exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na začatie konania,

respektíve návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel
k situácii, ktorú v žalobe namieta. Akékoľvek prípadné námietky žalobcu o prekážke rozhodnutej veci
sú podľa názoru žalovanej irelevantné a to najmä s poukazom na rozhodovaciu činnosť všeobecných
súdov. Podľa názoru žalovanej, ak by aj nastala situácia, že si toto právo žalobca uplatnil novýmnávrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal
požadovaný nárok od dlžníka sume, v ktorej ju požaduje od žalovanej a v druhom rade, že pohľadávka je
nevymožiteľná v dôsledku pochybenia okresného súdu, čo znemená, že nebyť nesprávneho úradného

postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Tieto
skutočnosť však žalobca nepreukázal a ani podľa žalovanej nepreukáže, a to najmä s ohľadom na
skutočnosť, že dlžník mohol byť insolventný.
5. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v

podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj
na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca
nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu". Pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný

tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci, žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie
skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v

prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa. S
prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná konanie
žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody
voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu

už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje možnosť
priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla,
že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Pre

nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. žalovaná považuje návrh žalobcu za právne neopodstatnený a žiadal, aby súd návrh
v celom rozsahu zamietol. Žalovaná si v súvislosti s vedením konania pre prípad úspechu v konaní
náhradu trov voči žalobcovi neuplatnila.
6. Žalobca v žalobe zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava I a

vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci a o prikázaní veci inému súdu.
7. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5NcC 11 /2012-18 zo dňa 26.10.2012 rozhodol, že sudkyňa
Okresného stádu Bratislava I v Bratislave JUDr. Viera Hadrbulcová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania tejto veci.

8. Voči predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, ktoré bolo Najvyšším
súdom Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 7 Cdo 82/2013 zo dňa 12.6.2013 odmietnuté.
9. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to
oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 Er 1248/2011,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise. Žalobca v žalobe bol povinný v

zmysle ust. § 132 CSP pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva
a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 150 CSP. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení
uvádzanými žalobcom v žalobe, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh.
10.Návrhomzodňa193.2015doručenýmsúdudňa19.3.2015žalobcanavrhol,abysúd konanieprerušil

do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu
vedenej pod sp.zn III ÚS 526/2013, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Žalobca opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania
do rozhodnutia ústavného súdu odôvodnil tým, že v zmysle ústavnej sťažnosti ústavný súd zruší
rozhodnutie krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci a vec bude

pridelená na konanie nestrannému sudcovi.
11. Súd uznesením zo dňa 31.12.2015 číslo konania 9 C 178/2012-97 návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.1.2016.12. Na pojednávanie konané dňa 29.6.2017 sa strany sporu nedostavili. Právny zástupca žalobcu a
žalovaná strana svoju neprítomnosť ospravedlnili, žiadali, aby súd vec prejednal bez účasti žalobcu,
jeho právneho zástupcu a zástupcu žalovanej strany. Súd preto vo veci rozhodol bez účasti strán sporu

na základe predložených listinných dôkazov.
13. Žalobca uviedol v žalobe len to, že vec sa týka exekučnej veci s označením čísla konania exekútora
EX 7766/2012, vo veci povinného: Svetlana Stachová , narodená 15.4.1985 , bez bližšej špecifikácie
súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I v žalobe . V žalobe na začatie konania teda nie je :
- uvedená spisová značka súdneho konania ,

- chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a
- dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody,
- pričom žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného
konania.
14. Lustráciou podľa osoby povinnej: Svetlana Stachová , narodená 15.4.1985 , súd vyhľadal súdny
spis viažuci sa na túto osobu povinného sp. zn. 4 Er/12482011, pričom z obsahu vyhľadaného súdneho

spisu zistil :
15. V právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : Stachová Svetlana, narodená
15.4.1985 , bytom Štefánikova 890/33,811 06 Bratislava - Staré Mesto, bol súdu dňa 28.7.2011
doručený návrh súdneho exekútora JUDr. Jozefa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ ,s.r.o., IČO 35807598 voči povinnému: Svetlana Stachová ,

narodená 15.4.1985 , pre vymoženie istiny vo výške 210,00 € s príslušenstvom, Súd uznesením
č.k. 2Er 1248/2011-11 zo dňa 1.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesením zo dňa 17.8.2012 č.k. 2Er 1248/2011-16 Okresný súd Bratislava I exekúciu, vedenú na
Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn, 2Er 1248/2011, zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.9.2012.

16. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 809,20 € a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 161,84 €.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí
byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľbyvzhľadomnaosobitnéokolnosti,verejnosťkonania

mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.
18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
19. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.
20. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

21. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
22. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

23. Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
24. Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom,

v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať
exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
25. Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcieoprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).
Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).
26. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníplatnomaúčinnomkudňudoručenia
žiadosti o udelenia poverenia súdu, t.j. od 1.6.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto

lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
27. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

28. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.
29. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
30. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
31. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.
32. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4,5 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
33. Podľa ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., každý je povinný bezodplatne poskytnúť
súčinnosťpotrebnúprepredbežnéprerokovanienávrhupríslušnémuorgánuvlehoteurčenejpríslušným
orgánom.
34. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.
35. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

36. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
majetková škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava I vo vyššie uvedenom exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup
Okresného súdu Bratislava I mal podľa žalobcu spočívať v tom, že rozhodol o žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie až dňa 7.9.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti exekútora o
udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo podľa žalobcu po uplynutí
zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 105 dní. Žalovaná sa bránila v konaní tvrdením, že

zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Ďalej žalovaná strana poukazovala
na to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.
37. V rámci vykonania dokazovania -oboznámením sa s obsahom pripojeného exekučného spisu bol
súdom zistený skutkový stav, ktorý sa nezhodoval s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v žalobe. Súd

lustráciu povinnej osoby zistil , že Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 2 Er1248/2011 viedol exekučné
konanie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému: Svetlana Stachová , narodená
15.4.1985 v exekučnej veci označenej súdnym exekútorom pod č.k. EX 7766/11 ktoré ako jediné
označenie čísla konania uviedol žalobca v žalobe . Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I
pod sp. zn. 2 Er1248/2011 súd zistil, že súdny exekútor súdu dňa 28.7.2011 doručil žiadosť o udelenie
poverenia. Súd uznesením č.k. 2 Er 1248/2011 zo dňa 1.8.2011 žiadosť exekútora o udelenie poverenia

zamietol. Uznesením zo dňa 17.8.2012 č.k. 2Er 1248/2011-16 Okresný súd Bratislava I exekúciu,
vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn, 2Er 1248/2011 zastavil. Súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.9.2012.
38. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou žalovanej dňa 25.9.2012
požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci.

Žalovaná na uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedala
dôvodiac, že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím
bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula
šesťmesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasne
podanú.

39. Zákon č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci . Súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu
za vznik žalobcom označenej majetkovej škody a či žalobcovi vznikol nárok na priznanie nemajetkovej
ujmy, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide o objektívnu
zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ale je založená za súčasného splnenia nasledovných

podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup, 2. vznik škody či nemajetkovej
ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá rozhoduje autoritatívne
o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane. Nakoľko žalobca nepredložil
listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné bremeno ), súd nemohol vychádzať ani z výsledkov vybavenia

súdom predpokladanej sťažnosti žalobcu na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už
v disciplinárnom konaní, alebo z rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
40. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady

vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch

podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup

nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je
potrebné v rámci výkonu právomoci orgánu verejnej moci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí
byť hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.41.Vychádzajúczvykonanéhodokazovaniapovažovalsúdnárokžalobcunanáhraduškodyspôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 2 Er 1248/2011 za
nepreukázaný a neopodstatnený. Dňa 28.7.2011 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súd uznesením zo dňa 1.8.2011 zamietol. .
Uznesením zo dňa 17.8.2012 č.k. 2Er 1248/2011-16 Okresný súd Bratislava I exekúciu, vedenú na
Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 2Er 1248/2011 zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.9.2012. Súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po tom, čo procesne plynulo konal. Ohľadne prípadného

prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, nebola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní,
nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V rámci exekučného
konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu
správnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskejdoložky,čipriebehrozhodcovského
konania. Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie
iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to,

že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne resp. čiastočne zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať
za jednoduché, pre ktoré by bola určená pätnásťdňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (resp. čiastočnom zamietnutí) zákonná lehota neexistuje, a
teda nemožno konštatovať, že v prejednávanej veci nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia,

keďže zákon v čase podania návrhu na súd lehotu neurčoval. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to,
že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
42. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal (vychádzajúc z
obsahu exekučného spisu). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol
v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako nepreukázal , že doba od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí, viedla k strate jeho
legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a že by vzniklo riziko ohrozujúce

konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného
bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté. V
postupe Okresného súdu Bratislava I neboli zistené žiadne pochybenia, konal riadne, pričom najskôr
síce rozhodol o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a až následne, po zrušení rozhodnutia vydal

okresný súd rozhodnutie, ktorým konanie v časti o dojednaní zmenkového úroku zastavil, avšak
hneď vzápätí poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Možno konštatovať, že sa nedopustil
nesprávnehoúradnéhopostupu.Vzhľadomkuvedenýmkonštatovaniamjezrejmé,žeabsentujeprvotná
podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a
tento nebol v konaní preukázaný. Navrhovateľ v konaní taktiež nepreukázal vznik škody vo výške v

žalobe špecifikovanej. Z pripojeného exekučného spisu mal súd jednoznačne preukázané, že exekučné
konanie bolo vedené za účelom vymoženia pohľadávky vo výške 210,00 € . Súdom nebol zistený
skutkový stav tvrdený žalobcom , že v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Bratislava I vo veci sp.zn. 2Er 1248/2011 mu vznikla škoda. Žalobca teda v konaní nemohol ani
preukázať príčinnú súvislosť medzi neprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I vo

veci sp. zn. 2Er 1248/2011 a vznikom škody, keďže neboli tieto dva atribúty vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci preukázané. Zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov súd žalobu považoval za neopodstatnenú.
43. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j.

povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou
povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola
inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi

nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnej
veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe
všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom
o jej vzniku.44.Včastiuplatnenejnáhradynemajetkovejujmydospelsúdkzáveru,ževprejednávanejvecibystačilo
iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie exekučného konania,

bez ohľadu na jeho dĺžku, nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp.
exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom nesplnenia dlhu povinným je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu
vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným

súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známa
vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike
rozhodcovských rozsudkov.
45. Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne

nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, ako aj nepreukázanie nemajetkovej ujmy na strane žalobcu v súvislosti s vedením
konania Okresným súdom Bratislava I vo veci 2 Er 1248/2011 boli dôvodom na zamietnutie uplatneného
nároku pre jeho nedôvodnosť.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 CSP v zmysle
zásady úspechu strany vo veci. Žalobca nemal v konaní úspech, žalovanej strane, ktorá mala vo veci
plný úspech trovy nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej strane súd náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie.