Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617202808
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617202808.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobkyne: S. G., T. XX.XX.XXXX, U. H.

M. V. XXXX/XX, XXX XX W., štátna občianka SR, proti žalovanému: I. G., T. XX.XX.XXXX, U. H. M. V.
XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa právo spoločného nájmu bytu č. XX nachádzajúceho sa v W. na M.Ú. V., na 3. poschodí, v
dome č. súp. XXXX, pozostávajúceho troch izieb a príslušenstva spoločných nájomcov žalobkyne S. G.
a žalovaného I. G. s tým, že sa určuje, že ako výlučná nájomníčka ďalej byt bude užívať žalobkyňa S. G..

II. Žaloba v časti o vypratanie bytu žalovaným sa z a m i e t a .

III.Žalovanýje povinný nahradiťžalobkynitrovykonaniavovýške100%účelnevynaloženýchtrov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.02.2017, súdu doručenou dňa 27.02.2017, domáhal zrušenie
spoločného nájmu bytu, pričom uviedla, že so žalovaným boli manželmi od 27.05.1989. Za trvania
manželstva im bol pridelený do nájmu trojizbový byt nachádzajúci sa na M. V. D. W., súp. č. XXXX, na 3.
poschodí, č. bytu XX a vzniklo im právo spoločného nájmu bytu. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec
č.k. 5C/80/2009-16 zo dňa 29.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2009, bolo manželstvo
žalobkyne a žalobcu rozvedené. Po rozvode manželstva sa nedohodli na zrušení spoločného nájmu

bytu. V byte býva žalobkyňa, ktorá má záujem zostať výlučnou nájomníčkou bytu.

2. Uznesením č.k. 13C/5/2017-17 zo dňa 03.03.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 01.06.2017 a
vykonateľným dňa 12.06.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, prečítaním nájomná zmluva č.l. 3, nájomná

zmluva č.l. 4-8 a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa a žalovaný, ako manželia a nájomcovia, uzatvorili s prenajímateľom SPOOL, a.s., Lučenec
dňa 28.06.1994 Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom trojizbového bytu č. XX na 3. poschodí
v dome súp. č. XXXX na M. V. D. W. (č.l. 3).

5. Manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/80/2009-16 zo dňa

29.05.2009 s právoplatnosťou ku dňu 06.07.2009 rozvedené.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nájomnú zmluvu pôvodne podpisovali so žalovaným ako
manželia 28.06.1994. Nájomná zmluva zo dňa 31.03.2010 bola spísaná už po rozvode manželstva, k jejspísaniu došlo na žiadosť žalobkyne, pretože chcela ďalej figurovať ako výlučná nájomkyňa tohto bytu,
prenajímateľ však povedal, že bývalý manžel na tejto zmluve musí naďalej figurovať a že jeho nájom je
možné zrušiť jedine súdom a preto podala túto žalobu. Bývalý manžel sa po rozvode manželstva z bytu

odsťahoval, odvtedy nie sú v kontakte, nemá tam už žiadne veci, od rozvodu manželstva v roku 2009 byt
užíva výlučne žalobkyňa a taktiež uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním, tak nájomné ako aj
inkaso. Bývalý manžel sa s ňou nekontaktuje. Uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne žalovaný nepoprel.

7. Podľa § 700 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení ku dňu

28.06.1994, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva
a povinnosti.

8. Podľa § 703 ods. 1 OZ, v znení ku dňu 28.06.1994, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden
z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

9. Podľa § 705 ods. 1 OZ, v znení ku dňu 28.06.1994, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme
bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí,
ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

10. Podľa § 705 ods. 2 OZ, v znení ku dňu 28.06.1994, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o

nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo

rozvedených manželov v družstve.

11. Podľa § 712 ods. 4 OZ, v znení ku dňu 28.06.1994, v prípadoch podľa § 705 ods. 2 prvej vety
postačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd
však z dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodne, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.

12. Podľa § 712 ods. 6 OZ, v znení ku dňu 28.06.1994, ak zákon neustanovuje inak, nájomca (spoločný
nájomca) nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, dokiaľ pre neho nie je zabezpečená
zodpovedajúca bytová náhrada; spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. V
prípadoch podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa,

rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie.

13. Podľa § 3 ods. 1 OZ, v znení ku dňu 28.06.1994, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporným, že
žalobkyňa a žalovaný ako manželia uzatvorili zmluvu o nájme bytu s prenajímateľom SPOOL, a.s.
Lučenec dňa 28.06.1994. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne rozvedené dňa
06.07.2009. Žalovaný sa po rozvode so žalobkyňou odsťahoval zo spoločného trojizbového bytu č. XX

na 3. poschodí v dome súp. č. XXXX na M. V. D. W. a podľa vyjadrenia žalobkyne, ktoré žalovaný
nepoprel,tamužnemážiadneveciaanisatamfyzickyodroku2009nezdržiava.Odrozvodumanželstva
v roku 2009 byt užíva výlučne žalobkyňa a taktiež uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním, tak
nájomné ako aj inkaso. Z uvedeného dôvodu súd zrušil právo spoločného nájmu predmetného bytu a
rozhodol, že byt ďalej ako výlučná nájomkyňa bude užívať žalobkyňa.

15. Žalobu v časti o vypratanie bytu po zabezpečení náhradného ubytovania súd zamietol s poukazom
k § 3 Občianskeho zákonníka vychádzajúc zo stavu, že žalovaný predmetný byt osem rokov neobýva,
nemá tam žiadne veci, keďže fyzicky sa z bytu odsťahoval a teda napriek skutočnosti, že v zmysle § 712
by súd mal uložiť povinnosť vyprať byt po zabezpečení náhradného ubytovania, takto uložená povinnosť

by zo strany súdu bola nevykonateľná, keďže fakticky žalovaným už byt vrátane vecí vypratal.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej preto priznal právo na náhradu trov konania vo výške
100 %. O výške náhrady trov konania už nie je potrebné samostatne rozhodovať, nakoľko žalobkyňa na

pojednávaní dňa 29.06.2017 uviedla, že trovy konania nepožaduje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.